Anyway, kliatba!

Šťastnou náhodou má Vlašim vlastné športové letisko, takže za kamarátom a jeho rodinou môžem doletieť. Teda, jedine, že by nie. Kvôli ťahaniciam s pozemkami a iným dôvodom bolo letisko LKVL dlhé roky zatvorené.

Keďže som chcel kamaráta preletieť, nezostávalo nič iné, než znova tá Pžaha.

Jedného pekného dňa (19.09.2015) som si požičal mašinu OM-EVK ("Evka"), na veľké počudovanie znova DA-40 TDI, dohodol sa s kamarátom a odletel na LKLT - Praha Letňany. Zvítali sme sa, preleteli sme sa do Vlašimi a naspäť. Potom sme sa odviezli metrom na výstaviště, dali si burger (úplne čírou náhodou tam mali show BBQ Pit Boys, ktorých som vtedy sledoval na tytrubke) a vrátili naspäť na letisko. Nakoniec sme sa rozlúčili sa a šli každý svojou cestou.

O necelý rok neskôr sa asi zázrakom letisko LKVL otvorilo na pár mesiacov, tak som znova využil situáciu, požičal mašinu OM-KLV (áno, áno, je to DA-40 TDI, asi som na ne nejak vysadený) a šiel ich navštíviť. Podarilo sa mi trochu povoziť jeho pani manželku, ale začal fúkať dosť silný vietor a nechcel som viac riskovať. Takže ani kamarát, ani decká sa nepreviezli. Letisko následne znova zavreli.

 

Medzičasom som si našiel priateľku, v čom ma kamarát veľmi podporoval (morálne, radami, aj tlakom) a bol som mu za to ešte vďačnejší. A celkom rád by som ju zobral na výlet do Vlašimi, pochváliť sa predstaviť ju. Samozrejme, verejná doprava nehrozí, letisko je zavreté, Praha je ďaleko ...


Ďalšia vsuvka o mojej dokonalosti. Presunieme sa do februára 2019, kedy sme si s priateľkou požičali štvormiestnu DA-40 TDI (really?) s registráciou OM-AGE, že sa preletíme.
Všetko prebiehalo štandardne, až kým sme na vyčkávacom mieste dráhy 13 nevykonávali motorovú skúšku. Na starších strojoch je vtedy potrebné nastaviť otáčky na správne RPM, niekoľkokrát cyklovať sklon vrtule (ak je nastaviteľný), preklikať módy magnet (oboje-ľavé-oboje-pravé-oboje), prípadne zapnúť a vypnúť vyhrievanie karburátora (ak je karburátor). Pri každej tejto operácii sa sleduje pokles RPM, musí byť v určitom rozsahu. Ak RPM nepoklesnú, alebo poklesnú priveľa, indikuje to nejaký problém, ktorý treba riešiť pravdepodobne až v servise.
Našťastie OM-AGE je moderný stroj, kde celá motorová skúška spočíva v stlačení a držaní tlačidla a sledovania kontroliek. FADEC/ECU (= Full Authority Digital Engine Control / Engine Control Unit) si riadi všetko sám, nastavuje vrtuľu, magnetá, karburátor (nehodiace sa škrtnite) a sleduje príslušný pokles RPM. Na konci ešte vyskúša záložný ECU, keďže redundantne byť redundantný nie je redundantné.
No a nám zasvietila apokalypticky červená kontrolka ECU Backup unsafe. UNSAFE! Čo teraz?!? Samozrejme, keď sa nám výsledok referenda engine testu nepáči, spravíme ho znova. Unsafe.
Priateľka celá zblednutá: Dúfam, že s týmto nechceš letieť!

“Štefánik veža, Oscar Mike Alpha Golf Echo, máme technický problém a musíme sa vrátiť do hangára.”

“Oscar Mike Alpha Golf Echo, Veža, rozumiem, rolujte cez Foxtrot, Delta, Alpha, cez apron medzi hangáre.”

Pred hangárom som mašinu vypol a zavolal inštruktorovi.
“Nó, ECU backup, s tým by som v pohode letel, to nie je nutné.”
“Ale môj pasažier videl slovo UNSAFE a nechce ísť (ha! mám to na koho zvaliť!), plus teda ja si teda aj myslím, že záložné ECU v glass cockpite sa celkom hodí.”
“Tak ty si pilot, ty rozhoduješ či pôjdeš, ja ťa nútiť nebudem.”

Glass cockpit sa nazýva moderná výbava s displaymi namiesto steampunkových ciferníkov. Bežne sa výcvik ešte robí na ciferníkoch, prechod na glass je jednoduchší, než opačne. Väčšina DA-40 a všetky DA-20 na ktorých som lietal ešte mala ciferníky, ale zo dve 40ky už disponovali glass cockpitom.
Zbalili sme si svojich pár švestek, zavolali handling a šli domov. Na druhý deň mi nedalo, otvoril som si POH (Pilot's Operating Handbook) pre DA-40 TDI a dočítal sa, že ECU backup je nutné vybavenie iba pre lety IFR a v prípade zlyhania počas motorovej skúšky pre VFR let sa môže oficiálne ignorovať:

"The ECU BACKUP UNSAFE-light (red) indicates an insufficient backup battery charge. IFR-flights are not permitted"

IFR = Instrument Flight Rules, let podľa prístrojov

VFR = Visual Flight Rules, let bez prístrojov, iba vizuálne

Oh shiet, tak predsalen mal inštruktor s mnohoročnými skúsenosťami pravdu, nabudúce budem vedieť. (Pozn. Majo, blue sky a nech je ti zem ľahká)

Koniec vsuvky.

S priateľkou máme obaja veľmi radi hrady a zámky, veď aj prvý let, na ktorý som ju zobral bol ponad 18 hradov, zámkov a zrúcanín západného Slovenska (Devín, Malacky, Moravský Svätý Ján, Holíč, Smrdáky, Sobotište, Branč, Bradlo, Čachtice, Katarínka, Smolenice, Červený Kameň, Budmerice, Šintava, Galanta, Veľký Biel, Tomášov, Rusovce, Prievoz; tentokrát výnimočne dvojmiestna DA-20 Katana, OM-KAT).
No a moja šikovná priateľka objavila státní zámek Konopiště. Nachádza sa pri Benešove, ktorý je čo by kameňom dohodil z Vlašimi (tj. asi 17 km vzdušnou čiarou). A ako bonus má vlastné športové letisko s vysporiadanými pozemkami.
Zámok vyzerá zaujímavo a fotogenicky, robia tam aj komentované prehliadky. Navyše sme v miestnej reštaurácii objavili zaujímavé jedlo, referujúce odviazanejšiu stránku lájfstájlu navonok seriózneho vladára: Výpečky z divočáka, Františka Josefa, staročeské červené zelí, bramborový knedlík.
"Jó, František Josef, to byl ale divočák!"
Bolo rozhodnuté, ideme tam. Kamarát vezme pani manželku a decká, pozrieme si zámok, ak bude čas a chuť polietame, dáme si výpečky a môžeme ísť domov.

Dohodli sme sa na víkend 24.-25.08.2019, ja som zarezervoval štvormiestnu mašinu OM-DBV (DA-40 TDI, aké prekvapenie!) na nedeľu 25. a všetci sme sa tešili. Len teda počasie nedostalo memo a zajednalo búrky. A búrky s VFR a malými lietadlami veľmi nejdú dohromady. S veľkou ľútosťou som teda v nedeľu ráno zrušil let. Tak teda nabudúce, letová sezóna nekončí, to by v tom bol čert, aby to na druhýkrát nevyšlo.