Peter C. Lemon sa narodil v roku 1950 v Kanade. Keď mal 10 rokov, presťahovala sa jeho rodina do USA. Jeho otec, aj strýko boli veteráni z druhej svetovej vojny. Rozhodol sa kráčať v ich stopách a ako dobrovoľník sa prihlásil do US Army. Bol ideálnym vojakom, výcvik mu išiel od ruky, dostával pochvaly od nadriadených a bol na tom výborne ideologicky. Bol zarytý bojovník proti komunizmu a veľmi sa tešil, kedy bude môcť bojovať naostro.
Vietnamská džungľa ho však prefackala. Stačilo vidieť pár mŕtvych kamarátov, napalmom spálených civilistov, popravu vzdávajúcich sa Severovietnamcov a po mladíckom nadšení nebolo ani stopy. Z jeho vznešených cieľov zostal len jediný - nejako to prežiť a dostať sa domov. V prežívaní mu, podobne ako veľa spolubojovníkom, pomáhala tráva.
Rovnako na úvodnom obrázku, skupina vojakov používa brokovnicu namiesto bonga
Teraz si urobíme odbočku, Peter sa do príbehu čoskoro vráti. Američania skúšali vo Vietname taktiku tzv. Fire Support Base (FSB alebo firebase, základňa palebnej podpory, ak chcete). Firebase bola mobilná a dočasná, na jednom mieste mala byť 2-3 dni. Súčasťou FSB bolo 6 diel s obsluhou, dva helipady, čata ženistov, stanovisko prvej pomoci, veliteľský bunker a rota pešiakov na ochranu. Myšlienka bola taká, že tieto predsunuté palebné postavenia budú delostrelectvom podporovať hliadkujúce jednotky hlboko v nepriateľskom teritóriu.
Vietnamci však neboli idioti a nie vždy si nabehli do takej situácie, aby ich firebase mohla rozstrieľať z niekoľkých kilometrov. Americká generalita prišla s generálnym nápadom. Načo naháňať rákosníkov po buši, stačí im pod nosom postaviť FSB ako návnadu a oni ju časom určite prepadnú. Vtedy rýchlo zavoláme lietadlá a tie ich odjebú na obežnú dráhu. Ale ako som povedal, Vietnamci neboli idioti. Na základne útočili hlavne v noci, kedy sa so vzdušnou podporou kvôli tme nedalo počítať.
Príklad, ako vyzerala taká firebase
FSB Illingworth bola postavená v marci 1970, pomenovaná bola po vojakovi, ktorý zomrel v prestrelke pár dní pred jej vybudovaním. Tomu hovorím morálna podpora. Bola kúsok od hraníc s Kambodžou, tesne vedľa Hočiminovej cesty, hlavnej zásobovacej tepny Severovietnamskej armády. Už bola na jednom mieste takmer dva týždne. Celá posádka začala byť značne nervózna z toho, že sedia na zadku ako terče na strelnici. Veľmi im nepomohlo, keď hliadka našla u mŕtveho vietnamského dôstojníka mapku s detailným nákresom FSB.
Pár dní nato bola prepadnutá vedľajšia firebase. Samozrejme, že veliteľ Illingworthu okamžite volal nadriadeným, že by sa základňa mala urýchlene presťahovať. "Nie, nie, pokračujte, robíte to výborne. Nó, posily vám poslať nemôžeme, nebudeme predsa riskovať, že nám zabijú toľko vojakov. Ale viete čo? Tu máte 40 ton delostreleckej munície do 200 mm diel, ktoré na základni ani nemáte."
Firebase Illingworth zo vzduchu
Muníciu im zložili z nákladiakov v strede základne a odišli. Nemali s ňou čo urobiť, tak k nej pichli ceduľku "zákaz fajčiť" a nechali tak. V tomto momente sa Peter Lemon vracia na základňu so svojou čatou z prieskumnej akcie. Svoj návrat do relatívneho bezpečia bujaro oslavujú hojnou konzumáciou psychotropných látok. Na druhý deň, keď sa ako-tak dá dokopy, zisťuje, čo je ich úloha a dobrá nálada ho veľmi rýchlo prejde. Strávi na základni nervózny deň. Všetky náznaky ukazujú, že dnes v noci z 31. marca na 1. apríla 1970 to asi príde. Na naliehanie veliteľa FSB predsa len posiela veliteľstvo nejaké posily, ale majú doraziť až prvého cez deň.
O polnoci je nariadená tzv. mad minute, šialená minúta. Každý, kto je schopný uniesť zbraň, vychádza s pár plnými zásobníkmi mimo svoju palebnú pozíciu. Potom 60 sekúnd strieľajú zo všetkého, čo majú, smerom k možným úkrytom nepriateľov. Má to niekoľko dôvodov. Jednak by to malo demoralizovať nepriateľských vojakov, pripravujúcich sa na útok. Po druhé, podľa zábleskov streľby si zapamätajú nesprávne palebné pozície a budú prekvapení, keď na nich začnú strieľať z tých skutočných. A v neposlednom rade si Američania na základni vyventilujú frustráciu a trocha sa upokoja.
Keď streľba stíchne, padne rozkaz, aby na svojich miestach zostali len minimálne hliadky a všetci ostatní zaliezli do svojich dier so zbraňami po ruke. Lemon má však nervy v kýbli a nevie zaspať. Na ukľudnenie si bafne jeden-dva jointy. O druhej v noci ho vyrušia výbuchy.
Firebase Illingworth zblízka, luxusné skladovacie a ubytovacie priestory
Severovietnamský útok začal ostreľovaním mínometmi a raketami. Hneď potom sa k základni rozbehlo 400 vietnamských vojakov. Američania mali šťastie, že hlavný útok smeroval na najviac opevnenú stranu tábora. Peter mal však smolu, že dvaja jeho spolubojovníci išli pomáhať odrážať útok tam a on ostal na pozícii sám. Zrazu v tme zbadal blížiace sa postavy. Spustil paľbu z guľometu M60 a prestal, až keď sa zbraň zasekla. Začal páliť zo svojej M16-tky, ktorá sa mu však o chvíľu čo? Zasekla. Zahodil ju a začal hádzať granáty. Útok sa o neho doslova rozbil. Nebolo to však zadarmo, zasiahla ho nejaká črepina. Keď mu došli aj granáty, tak sa vrhol k najbližšej mŕtvole, aby ju obral o AK-čko. Avšak chybička, tento Vietnamec nebol mŕtvy a svojej zbrane sa nechcel tak ľahko vzdať. Chvíľu zápasili na zemi, potom sa Lemonovi podarilo uškrtiť ho holými rukami.
DŔŔB!
Spomínate na 40 ton munície v strede FSB? Tak z "neznámych" príčin vybuchla naraz. Celé okolie bolo zasypané zeminou, pokrútenými zbraňami a kúskami tiel vojakov. Vytvoril sa ohnivý hríb podobný tomu po jadrovom výbuchu. Najbližších 10 minút bolo hrobové ticho. Všetci sa otrasene zdvíhali zo zeme, snažili sa spojazdniť svoje zbrane. Tento výbuch zrejme zachránil Američanom krky, pretože Vietnamci stratili iniciatívu, niektorí dokonca začali postupne ustupovať.
Firebase Illingworth po útoku
Lemon sa ako-tak postavil. Okolo sa znova začínala ozývať streľba. Nemal síce po ruke žiadnu zbraň, ale kúsok vedľa neho ležal zranený spolubojovník. Zobral ho na plecia a dovliekol ho k medikom. Cestou schytal ďalší zásah U medikov sa mu podarilo zohnať tašku s granátmi, takže sa znova rozbehol k nepriateľom. Okrem granátov používal päste, kolená a nohy, išlo naozaj o boj zblízka. Zase ho trafia. Ale na druhej strane nájde na zemi funkčný guľomet.
Zodvihne ho a postupuje Rambo-style. Pomalým krokom (zrejme rýchlo už ísť nedokázal), nekryje sa a systematicky strieľa od boku. Potom zakopne a už sa nepostaví. Preberie sa okolo piatej nadránom. Vietnamci sú už v ťahu, leží na stanici prvej pomoci. Práve pristávajú vrtuľníky. Vynadá medikom, ktorí sa ho snažia naložiť, že najskôr majú predsa evakuovať vážne prípady a jemu skoro nič nie je. Čaká a odlieta medzi poslednými. Z džungle sa akurát vynárajú sľúbené americké posily.
Chlapci, ktorí prežili
Po návrate do štátov dostal Medal of Honor, najvyššie americké vojnové vyznamenanie. Nemal ešte ani 20 rokov, je ôsmy najmladší držiteľ v čase udelenia. Jediný Američan s kanadskými koreňmi, ktorý MoH za celú vietnamskú vojnu získal. Po vojne skončil univerzitu a dnes je motivačný rečník.
Poučenie: Neserte pána Lemona, keď je nahulený a namotivovaný.
