Pravdepodobne sa blíži koniec sveta. Aby ste ma chápali, k vyššie uvedenému presvedčeniu ma podnietil fakt, že sa stali dve ťažko predstaviteľné a ešte ťažšie uveriteľné veci naraz.1. Rudove auto je v servise.2. Rudo sa na presun do práce rozhodol použiť prostriedok, ktorý sa začína na auto a končí sa na bus.

Trigger warning: Recenzovaná kniha obsahuje veľa popisov psích tráviacich ťažkostí.Disclaimer: Ako nemajiteľku psa ma to mierne zaskočilo, ale na čom sa smeje najlepšie? Správne, na cudzom nešťastí, hehehe. Určite ste zachytili udalosť predvianočného obdobia – krst knihy Čierna sviňa prezlečená za psa. Ja takisto, takže som tam nemohla chýbať.

Úvodné slovo Príbehy netalentovaného kameramana sú založené na mojej skúsenosti práce pre televíziu v pozícii kameramana tv spravodajstva. Mená  miest, televízie (v historkách HnojKríza) a môjho kolegu redaktora (v historkách Gusto) som zmenil, aby z toho nebol prúser. Btw.

Ak som si po viac ako osemhodinovej tortúre na urgentnom príjme myslela, že ma v ten deň už nič nedokáže šokovať, nemocnica na Antolskej ma opäť dokázala vyviesť z omylu. Po prijímacej procedúre na chirurgickom oddelení som bola odvedená na izbu, v ktorej už bývali dve staršie panie.

Aj keď nie sme zúfalí, boli sme nedávno na jednej diskusii, kde rozprávali o tom Ako sa zbaviť zúfalstva a ako poraziť Roberta Fica - nie, ani to nemáme v najbližšej dobe v pláne.Mierne optimistická nálada tam bola, s ľuďmi sa vraj treba rozprávať, ľudom treba vysvetľovať, že demokracia je dobrá, a potom už nejako bude. No, nebude, aspoň nie tak skoro.

V sektemberi tohto roka som sa na krátky čas ocitla v krajine s fetišom na státie v rade vychadzajúceho Slnka a chcem sa s vami podeliť o kus mojej cesty. Toto nie je cestopis per se, ako sa niektorí možno domnievate.

Mohli by sme povedať, že Rudov vzťah k jeseni je indiferentný, bola by to však informácia  nepresná, ba priam zavádzajúca. Pravdou totiž je, že Rudo jeseň nemá rád. Ale že vôbec.

Zazrel som ju stáť na Patrónke na zastávke, idúc v ľavom pruhu. Akoby medzi tú masu ľudí ani nepatrila. Lodičky, čierne pančuchy, obtiahnutá sukňa a slušivý kabát zvýrazňujúci boky, tmavé vlasy a to debilné rúško uprostred pondelňajšieho hnusného rána. Nebolo treba viac.

Môj osobný sanitár sa ukázal ako veľmi príjemný chlap. Skutočne nápomocný. Pomáhal mi do vozíčka, z vozíčka, podával mi veci, miestami ma prakticky dvíhal, a ak som sa potrebovala premiestňovať po vlastných, pekne ma podopieral. Doslova ma obskakoval ako chránené zvieratko.