V sektemberi tohto roka som sa na krátky čas ocitla v krajine s fetišom na státie v rade vychadzajúceho Slnka a chcem sa s vami podeliť o kus mojej cesty.

 

Toto nie je cestopis per se, ako sa niektorí možno domnievate. Jednak viem, aký je tu na DM sentiment voči cestopisom, druhak cestopis o Nippone tu už bol a už aj hocijaký Jožo s mapou cestopis z Japonska napísal, a tretiak sa mi ani nechcelo písať cestopis celý, hoci viem, že ste tak deprivovaní z nedostatku nových článkov, že by ste si radi prečítali aj šesťdielny cestopis o ceste po okrese Stropkov.

 

Každopádne, než prejdem k jadru článku, poďme si dať nejaké všeobecné ustanovenia, ak by ste chceli Japonsko v dohľadnej dobe navštíviť a Shimanami Kaido absolvovať:

Šumne vas pitam, nechoďte do Japonska v septembri!!! Jedine ak ste masochisti, ktorí milujú odporne vlhké teplo, také, že v momente, keď vystrčíte z pekne vyklimatizovaného baráku čo i len jednu časť tela, tak vás zleje pot, vlhkosť zo vzduchu a bohvie čo ešte. V rámci môjho rešeršu ohľadom toho, kedy do Džapanu cestovať, som usúdila, že september bude fajn – ešte bude teplo, ale už nebude kurva teplo. Ale hovno hovno zlatá rybka – v mestách 36 stupňov horúčavy skoro celú dobu, 10 stupňov viac ako priemerná teplota pred rokom. Trošku sa na mňa a moju travel kompániu usmialo šťastie, a keď sme bicyklovali Shimanami Kaido, bolo len okolo 28 °C.

 

Čo je Shimanami Kaido?

Shimanami Kaido je cesta, ktorá spája hlavný japonský ostrov Honshu s ostrovom Shikoku a prechádza cez ďalšie malé ostrovy Mukaishima, Innoshima, Ikuchi a Omishima. Z Honshu na Shikoku vedie zopár ďalších ciest, ale len Shimanami Kaido je schodná peši a na bicykloch. Cyklistická trasa z mestečka Onomichi do mesta Imabari má asi 75 km a vedie cez ospalé ostrovy, medzi ktorými sa prechádza po mostoch a popritom sa kocháte nádhernými výhľadmi na more.

O Shimanami Kaido sme sa dozvedeli relatívne krátko pred cestou od známych, ktorí v Japonsku boli pred rokom a prešli si Shimanami, a sväto-sväte tvrdili, že to bol hajlajt ich cesty. Keď som pozrela internety, že čo to teda je, tak bolo vybavené. Shimanami Kaido ideme.

Ešte pred odletom som sa snažila vykutať najlepší čas a dátum, kedy Shimanami odbicyklovať, lebo ono sa to nezdá, ale Japonsko je dosť veľká krajina, teda ak porovnávame so Slovenskom a nie s Indiou alebo tak, a cesta z Tokia do Onomichi, kde trasa začína, je celkom dlhá a aj drahá, ak si človek zvolí šinkansen. Z oficiálnych internetov ako takých som sa veľa praktických informácií nedozvedela, dobrým zdrojom boli niektoré posty na Reddite, ako napríklad kde booknuť bicykle alebo nejaké tipy ohľadom trasy. Voľba padla na bicyklovacie dni v počte dva, reku ide sa na dovolenku a nie na Tour de Shikoku, hoci sa 75 km dá prejsť za pol dňa ako nič. Ukázalo sa, že voľba dvoch bicyklovacích dní bola super, ale poďme po poriadku.

Keď už som sa pustila do hľadania tipov po internetoch, hneď som začala pozerať dostupnosť. Zdroje tvrdili, že sa dá ísť ako z Onomichi (Honshu) do Imabari (Shikoku), tak aj naopak. Bicykle sa dajú rezervovať dopredu, ale dá sa aj bez rezervácie – len treba prísť veľmi skoro ráno, lebo sa už nemusí žiaden bike ujsť. Keď som pozrela stránku požičovne v Onomichi, ktorá je tam len jedna, všimla som si, že víkendové výpožičky sú úplne fuč – očividne trasa naberá na popularite nielen medzi zahraničnými turistami, ale aj domácimi. Z bicyklov sa dá vybrať buď klasický mestský alebo cross bicykel za 3000 JPY, čo je cca 1150 PHP na deň, semi-elektrický a elektrický, ktorý sa dá ale požičať len na jeden deň. Obe bicykle s baterkou boli o dosť drahšie – elektrický stál až 8000 JPY, čo je viac ako 3000 PHP (cca 50 eur, zatiaľ čo cross je za 18 na deň). K dispozícii sú aj bicykle s detskou sedačkou alebo pre odvážnejších požičiavajú aj tandemové bicykle. Helma je v cene. Vzhľadom na dostupnosť bicyklov sa teda rozhodlo, že bicyklovať budeme utorok až štvrtok. Následne som bookla ubytovanie v Onomichi, kde sa začínalo, v Setode, kde bola pauza, a v Imabari, kde sa končilo.

Deň pred začiatkom trasy sme dorazili do Onomichi, kde som bookla nocľah od lokálneho hosta, domček na jednom z kopcov Onomichi. Za noc pre dve osoby pýtali neuveriteľných 20 eur. Domček predtým slúžil ako ubytovňa pre študentov, bol tradičný a spali sme na futónoch. Pred bicyklovaním sa treba posilniť, a preto voľba večere padla na tzv. Onomichi ramen. Onomichi ramen je špeciálna variácia ramenu – rezancov, ktorého vývar je väčšinou kurací na báze sóje (shoyu) a plávajú v ňom tukové škvarky. Onomichi ramen inak hodnotím ako jeden z tých lepších – vcucla som ho asi za 5 minút, len tak zaprašilo.

Na druhý deň ráno som sa zobudila dolámaná, ani nie z futónov, ale z toho, že v tej ubytovni sa mi hrozne zle spalo a celú noc som mala nočné mory, ktoré zvyčajne nemávam. Každopádne – ráno rýchlo hygiena, zbaliť sa, uložiť batožinu a zmiznúť. Ako uložiť batožinu? Je viacero možností. Buď batožinu vezmete so sebou, alebo na trase fungujú služby prevozu batožiny z bodu A do bodu B, alebo možnosť C, ktorú sme si vybrali my, a to, že sme batožinu uložili na železničnej stanici do skriniek a so sebou zobrali len 10-litrové batôžky s náhradným oblečením, dokladmi, zopár snackmi, fľašou vody a fľašou Pocari (nie, nie je to fľaška japonskej domácej, ale izotonický nápoj, ktorý je mimochodom veľmi chutný).

Následne sme dorazili do požičovne, ktorá je od Onomichi stanice vzdialená asi 10 minút chôdze. Bolo už asi 8 hodín a bolo tam rušno. Väčšina bicyklov už bola fuč, ale zopár ich tam ešte bolo. Pred nami prišli dvaja chlapci, podľa angličtiny z Ju Es en Ej, ktorí prišli na blind, a ušlo sa im.

Pri pultíku som sa prihlásila, že mám booknuté bicykle. Check-in išiel hladko – obsluha vedela celkom po anglicky, čo znamená, že poznali viac ako tri slová, čo je na Japoncov super. Zaplatila som a odviedli nás k bicyklom. 

Po prevzatí bicyklov a výbere prilby, ktorá najlepšie sedela a najmenej smrdkala, sme prešli asi 100 metrov k trajektu, ktorý nás mal zobrať na najbližší ostrov. Totižto z Onomichi na Mukaishimu ide len most, ktorý nemá cyklistický pruh a jazdí na ňom hrozne veľa áut, preto sa neodporúča. Oficiálne Shimanami Kaido začína beztak až v doku, kam príde trajekt z Onomichi. A bicyklovanie sa môže začať…