Trigger warning: Recenzovaná kniha obsahuje veľa popisov psích tráviacich ťažkostí.

Disclaimer: Ako nemajiteľku psa ma to mierne zaskočilo, ale na čom sa smeje najlepšie? Správne, na cudzom nešťastí, hehehe.

 

Určite ste zachytili udalosť predvianočného obdobia – krst knihy Čierna sviňa prezlečená za psa. Ja takisto, takže som tam nemohla chýbať. Okrem toho, že som dostala príležitosť sa naživo spoznať s autorkou všetkých tých psích výlučkov opísaných v knihe (áno, bola tam aj hlavná postava knihy, to sa vám pri Harrym Potterovi nestane!), krst knihy znamená jediné: konečne si ju môžete kúpiť aj v kníhkupectvách. 

 

A práve preto, aby ste tak urobili, píšem túto recenziu. Ono totižto knižočka je z viacerých pohľadov priam ideálna – štíhla, krásne ilustrovaná a zároveň zábavná. Nie je to presne to, čo od kníh chceme? 

 

Každý, kto má alebo niekedy mal psa, bude pri čítaní zažívať pocit zadosťučinenia. Vždy je príjemné zistiť, že niekto na tom môže byť ešte horšie. Čierna sviňa prezlečená za psa vracia, kadí a žerie všetko v dosahu s takou kadenciou, že si veľa psíčkarov dozaista povie: „A veď s tým našim Arčim to nie je až také zlé.“ 

 

Veď uznajte: 

„Vlahá jarná noc. Psica aj ja príjemne unavené prácou na Matkinej záhrade sme zaspali. Po polnoci sa prebúdzam a zliezam z postele. Bosonoho. Potme. Žblp...mňaaag...šláááp! „Do riti!  Ty sviňa jedna bledo čierna! Veď si bola celý deň na záhrade! Si sa ani nepýtala von! Ani kvík, ani haf! Toto čo má znamenať?“ 

Skáčem na jednej nohe k vypínaču. Cestou aj druhá noha prichádza do kontaktu s mínovým poľom. Rezignujem na jednonohé skákanie. Došliapnem – do tretieho hovna! Po pätách dodupem k vypínaču. Svetlo odhalí hnedú skazu. Ako keby som doma chovala kravu, nie sviňu. Tri nadozmerné koláče zdobia podlahu v azimute od postele ku dverám do kuchyne.“

 

No, takže predstavu máte. Úryvok som vybrala kompletne náhodným otvorením knihy, notárka Irena Bošanská nech je mi svedkom. Podobnými opismi sa totiž kniha len hemží. 

 

Ale aby ste si zas nemysleli, že celá kniha je o hovne. Nie je to tak. Je aj o tom, ako sa psica odmieta trénovať, o tom, ako sa venčí v jazere (pláva na vodítku, aby neoddychovala na chrbtoch náhodných plavcov) a kolujú o nej legendy až v stovežatej. Materiálu na historky je naozaj dosť. 

 

Autorku týchto patálii so psom rasy louisianský leopardí pes tu nemusím veľmi predstavovať. Áno, je to Andy Ostrihoňová, na DM známa ako Catahoula. Kto uhádne, ako prišla na takú originálnu prezývku, má bonusový bod.

 

TL;DR: Kúp si knihu Čierna sviňa prezlečená za psa – pre seba, pre mamu, pre suseda s otravným ratlíkom, veď idú Vianoce. Podporíš Catahoulu, Fľushkyho a kultúru slovenskú a žiadnu inú. A to sa opla.