Poviem vám pravdu, už dávno som nebol taký nahnevaný. Fakt, bolo to veľmi, mimoriadne zlé. Objednáte si stôl pre 7 ľudí (štyria dospelí, a tri už väčšie deti).

Boli sme v Ostrave!!! To, že sme boli 2 dni v tomto fantastickom meste, bol následok viacerých náhod a málo pravdepodobných udalostí v dávnej minulosti. Začalo to niekedy pred 4 rokmi, keď mladšie deťa skúsilo hrať basketbal. Bolo vtedy v úschove v školskej družine. Jedna z aktivít na vyplnenie času bol šport.

Každý z vás si to už všimol, všetci vieme že to existuje, nikto nevie prečo. Nie je to nič mimoriadne dôležité, je to drobnosť, niečo ako mini kamienok v bačkore. Dá sa s ním chodiť, no lepšie by to bolo bez neho. Vyzuť topánku a vysypať z nej nepotrebné predmety je hračka, ako však odstrániť túto chujovinu, bez spáchania značnej škody?

Autor článku (ďalej už len O. M.) píše tento text, pretože pocítil akútnu potrebu prispieť do potrubia článkov v kráľovstve dokonalosti, ktoré sa mu zdá v posledných dňoch akési vyschnuté. Potrubie, nie kráľovstvo. Bojí sa dňa, keď o 6:00 chytí do rúk mobil a nenájde na DM nič nové.

​Bolo to kedysi veľmi dávno, keď ešte Otras študoval na vysokej škole, chodil po kadejakých brigádach aby mohol financovať svoj bohapustý opulentný študentský život. Otras a jeho spolužiak (čau Ján), sa motajú pod Michalskou bránou a tam ich osloví nejaká dievčina.

Kedysi v dávnej minulosti, ešte ako mladý Otras na základnej škole, som držal v ruke zvláštnu farebnú kocku. Takzvanú Rubikovu kocku. Matne si spomínam, že tento zázrak nám doniesol tatko, jedného krásneho dňa počas môjho šťastného detstva. Netuším ako a kde ju zohnal.

Kamarátovi sa nedávno splnil niekoľkoročný sen: kúpil si nové auto. Niežeby sníval každý deň o autách, ale okrem svetového mieru, definitívneho odchodu Matoviča z politiky, ukončenia hladomoru v Afrike a objavu univerzálneho lieku na rakovinu, to bola jedna z vecí, ktorú by chcel.

Kedysi dávno, keď mal Otras ešte len 8 rokov podal celkom slušný výkon, keď vyliezol na Baranec v Západných Tatrách (2185 m n.m). Pamätá si to už len veľmi slabo, bolo to na jeho narodeniny, bol tam spolu s mladším bratom a s tatkom.

​Všetci nenávidíme reklamy. Ja tiež. Aj keď reklamy sú všade, sú stále otravnejšie a čoraz viac nám znepríjemňujú život, nechceme predsa mať naše dni naplnené nenávisťou, rovnako ako poštové schránky rôznymi najidiotskejšími letákmi.