Boli sme v Ostrave!!! To, že sme boli 2 dni v tomto fantastickom meste, bol následok viacerých náhod a málo pravdepodobných udalostí v dávnej minulosti. Začalo to niekedy pred 4 rokmi, keď mladšie deťa skúsilo hrať basketbal. Bolo vtedy v úschove v školskej družine. Jedna z aktivít na vyplnenie času bol šport. Deti hádzali loptu na kôš, tešili sa a bola zábava. Pani trénerka Vierka si všimla, že naše dieťa nie je najväčšie poleno v kolektíve, povzbudzovala ho a tak sa dieťa dostalo k basketbalu. Teraz hráva viac menej pravidelne a pre nás rodičov začala basketbaová turistika. Trénujú a hrávajú dosť často (sú však aj iné oddiely v ich kategórii, ktoré trénujú takmer o 100% viac). S basketbalom je spojených veľa vecí: motivácia, disciplína, tréningy, námaha, zranenia, občas veľa radosti z výhry ale dosť často aj sklamanie z prehry. To všetko by stačilo na sériu samostatných článkov.
Ako súvisia basketbal a Ostrava??? Čo sa týka Ostravy, mal som len pomerne biedne vedomosti: fotbal (Banik pičo!), Nohavica, Colours of Ostrava, uhlie, vysoké pece, železiarne. Vedel som, že to je mesto v Čechách a spájalo sa mi s ťažbou uhlia a výrobou železa. Čakal som postapokalyptickú architektúru, obrovské technické zariadenia vo Vítkovických železiarňach, všade rúry rôznych potrubí, hrdzou pokryté železné veže, rozbité cesty, dym, železničné koľaje, mláky a dážď kyseliny fluóroantimoničnej (SbHF6).
(autorova približná predstava o hlavnom námestí v Ostrave)
V Ostrave sa hrá basketbal, ktorý síce nemá taký úderný slogan jak Banik, ale žije to tam a basketbalisti organizujú aj pomerne veľké akcie. Jedna z nich bol medzinárodný basketbalový turnaj, po americky „Easter Tournament 2023“, na ktorom hralo asi 666 rôznych kategórií chlapcov a dievčat z rôznych krajín. Naše dieťa najskôr nebolo nominované, ale počas posledných tréningov preukázalo zlepšenie herných činností a nakoniec sa dostalo do výberu. Zbalilo si veci a spolu so spoluhráčmi a realizačným tímom naštartovali auto - hurá, smer Ostrava. My, hrdí rodičia budúceho víťaza NBA, sme sa za ním vybrali autom o deň neskôr.
Cesta ubehla raz-dva, máme predsa krásne, takmer nové auto na fosílne palivo, ktoré síce spálením litra benzínu vyprodukuje 2,392 kg oxidu uhličitého, ale zato sa dostaneme tam kam potrebujeme rýchlo a pohodlne. Aj relatívne lacno (ak nepríde pokuta za neplánovaný vjazd na kus českej diaľnice). Ubytovali sme sa v hoteli a chceli sme stihnúť prvý zápas. Turnaj sa hral v niekoľkých športových halách, takže nájsť miesto zápasu v úplne neznámom meste, nebolo úplne jednoduché. Prvý zápas bol na mieste, ktoré sa volalo sa Bazaly, a keďže ja sa rozumiem fotbalu ešte menej ako Matovič ekonomike, netušil som že to je vlastne starý štadión klubu Banik Ostrava. Nakoniec sme využili Bolt taxi, ale zo zápasu sme videli už iba ďakovačku divákom a rozchod detí. Náš športovec hral, povzbudili sme ho (lebo prehrali) a potom sme sa rozdelili, dieťa išlo s partiou do hotela, my sme išli objavovať krásy Ostravy.
Počasie nebolo ideálne, často popŕchalo, fučal vietor a bola zima. Mesto bolo viac-menej prázdne, bola Veľká noc a vyzeralo to tak, že väčšina Ostravákov išla niekam mimo mesta. Ja som mal v pláne ochutnať niečo z ponuky českých remeselných pivovarov, našiel som jednu hospodu, kde to (podľa fotiek na webe) vyzeralo sľubne. Prešli sme pešo cez most ponad rieku Ostravicu, hľadali sme bezlepkové jedlo pre staršieho syna, nakoniec sme našli jednu reštauráciu, a dali sme si: vyprážaný syr (mladý pán si dal buržujský steak). Ja som zariskoval a skúsil som aj Ostravar, čapovaný sa dal vypiť, no nebol to žiadny zázrak.
Po ceste do hotela sme išli aj okolo budovy radnice, je to dosť veľká stavba, laického pozorovateľa zaujme predovšetkým gigantická veža s obrovskými ručičkovými hodinami a vyhliadkou, ktorá je umiestnená akoby do stredu stavby. Keď som to videl, hneď som vedel, že zajtra tam musíme ísť. Cestou do hotela sme sa ešte rozdelili a ja som išiel skúsiť nejaké kraft pivo v krčme „Psí kusy“. Ponuka vyzerala sľubne, skúsil som jednu vzorku (pivovar Hoppy dog, Skippy 15° IPA, 6.1% vol). Pivo fajn, ale čosi tomu chýbalo. Zdá sa mi, že už som rozmaznaný, no to by bolo na ďalší článok :) Potom som rozvážne a dôstojne odišiel do hotela.
Po krátkej meditácii v našej luxusnej izbe (poschodová izba to bola), keďže na programe bol ešte jeden zápas v „Trojhalí“, išli sme to pohľadať aby sme si pozreli ako hrá naša ratolesť. Samotné toto trojhalie sa nachádza v mestskej časti Karolina a je veľmi pekná stavba, nejak som neštudoval históriu, ale vyzeralo to ako nejaká zrekonštruovaná technická budova, s fakt krásnymi športoviskami. Ideálne na väčšinu halových športov. Chlapci zase prehrali, napriek ozajstnej snahe, bolo však vidno, že súper je lepší, skúsenejší v každej hernej činnosti. Hra bola napínavá a deti sa veľmi snažili. Niektoré basketbalové fígle som chiac-nechtiac musel s padnutou sánkou a vytreštenými očami bez slova obdivovať.
Po vyčerpávajúcom boji sa deti prezliekli a športovci odišli spoločne do hotela, nášho syna sme povzbudili a pochválili, rozlúčili sme sa a sľúbili sme mu, že zajtra zase prídeme. Po ceste späť do nášho hotela sme nakúpili pár somarín v obrovskom nákupnom centre Karolina. Už dosť neskoro večer sa nečakane vyskytlo ešte určité množstvo voľného času a tak sme išli s manželkou do neďalekej křečmy a dali sme si decentnú večeru. Ja som konečne zistil aké to je, dať si majstrovsky načapovaný „šnyt“ a potom ešte „mlíko“ (treba to vypiť naraz, sú to asi 3dcl piva). Bolo to super.
Ani sme sa nenazdali a bolo ráno, obliekli sme sa a svižným krokom odišli na prvý dnešný zápas. Ten bol zase v hale Bazaly, detiská sa snažili ale na počudovanie zase prehrali. Nebrali to však ako tragédiu, vyjadrili sme im podporu, povzbudili ich a po krátkej debate športovci zase išli po svojej trase, obed, hotel, oddych a taktická príprava na zajtrajší posledný zápas. Ja som bol odhodlaný, že musíme skúsiť tú radničnú vyhliadkovú vežu a veru stálo to zato. Zaplatili sme vstupné a už sme išli výťahom hore, asi do polovice, tam je také poschodie kde sa prestupuje do iného výťahu, predávajú sa tam suverény a kadejaké somariny. Vyviezli sme sa hore a takmer som padol na riť, výhľad bol načisto devastujúci, omračujúci, fantastický, postapokalyptický, nádherný. Mňa ozaj úprimne fascinujú takéto jednoduché veci, napríklad takéto výhľady, ten pohľad na mesto z výšky bol rozprávkový.
Keď som sa spamätal z tohto zážitku, ešte raz som sa dôkladne poobzeral po Ostrave z každej svetovej strany a išiel som dole. Veža je obrovská a jej výška je 85,6 metra. Vyhliadková plošina je vo výške 73 metrov. Následne sme sa vybrali na bohapustú prechádzku po meste, prešli sme k Masarykovnu námestiu, niečo sme zjedli v mexickej reštaurácii a niektorí z nás si dali aj pivo. Blížil sa večer a aj my sme sa blížili k hotelu. Pozreli sme si dačo v telke a zaľahli spať. Na druhý deň totiž končil turnaj a družstvá, ktoré boli v tabuľke najhoršie začínali ráno zavčasu ako prvé. Naše družstvo začínalo o ôsmej ráno.
Ráno sme vstali a išli pešo cez mesto znovu do haly na štadióne Bazaly. Boli sme všetci zvedaví ako dopadne posledný zápas. Začalo to zaujímavo a po krátkom čase naši chlapci vypracovali slušný náskok, ktorý sa im podarilo udržať až do úspešného konca. Bola to veľká sláva, konečne víťazstvo, chlapci boli nadšení, kričali od radosti, skákali, smiali sa. Toto bolo také zadosťučinenie, že predsa aspoň niečo sa podarilo. Keď sa nás rodičov tréner už dávnejšie pýtal, prečo chceme aby deti hrali a čo od toho celého čakáme, ja som povedal: „Chcem aby sa naučili spolupracovať, aby vedeli hrať čestne, aby sa hýbali a aby zažili spoločnú radosť z úspechu.“ Aj keď v konečnom poradí, napriek tejto výhre, skončili poslední, nebolo to márne a turnaj sa im veľmi páčil. Obdivujem organizátorov, že všetko zabezpečili, bola to ozaj veľká akcia.
Po poslednom zápase sa deti pobrali do hotela na obed, potom zbaliť si veci. Nasadli sme do nášho Audi RS9 avant 2023 a vyštartovali domov. Neďaleko hotela, v ktorom bývali deti bola takáto veľmi pekná rozprávková budova.
Aké ponaučenie vyplýva z tohto výletu? Nerob si žarty z Ostravy, lebo hlavou múr neprerazíš. Alebo niečo podobné. Bolo tam pekne a už teraz mám trochu obavy, čo so mnou spraví napríklad návšteva Lisabonu, keďže ja som človek, ktorému sa celkom páčilo aj v tomto treťom najväčšom českom meste. Až po návrate domov som si pozrel že sme nestihli návštevu banského múzea a areálu Vítkovických železiarní, takže to si pozrieme niekedy nabudúce. Oficálne logo mesta Ostrava!!! obsahuje tri výkričníky. Škoda že nebol čas porozprávať sa s nejakým domorodcom, lebo írečitá ostravčina to je tiež krásny kultúrny zážitok. To tiež nabudúce.
s pozdravom Banikpičo! z Ostravy vyslaný redaktor dailymale.sk, navždy váš cyp Otras Mozgu
