Všetci nenávidíme reklamy. Ja tiež. Aj keď reklamy sú všade, sú stále otravnejšie a čoraz viac nám znepríjemňujú život, nechceme predsa mať naše dni naplnené nenávisťou, rovnako ako poštové schránky rôznymi najidiotskejšími letákmi. Každý má nejaký filter, firewall, ktorý mu pomáha vysporiadať sa s reklamami, niektoré zablokovať, niektoré možno akceptovať. Reklamy však môžu byť aj dobré, ba priam vynikajúce, zábavné a poučné. To je rovnako ako s TikTokmi a YouTubami, či Fejsbukmi, aj tam sú skvelé veci, ale sú hlboko skryté medzi parsekmi kubickými sračiek a hnoja.
Určite sú aj vážne veci, ktoré musíme nenávidieť oveľa viac: vojny, násilie, hlad, zneužívanie detí v prostredí katolíckej cirkvi a podobne. No napriek tomu nesmieme zabúdať, že kus nenávisti si musíme nechať aj na tie "menej" zlé (no predsa stále zlé) veci... futbalový Slovan Bratislava, slovenskú pop music a predovšetkým prijebané reklamy.
Impulzom na vznik tohto textu bola intenzívna bolesť v modzgu, po tom, ako bol istý pokusný subjekt vystavený pôsobeniu reklamného spotu z kampane nemenovaného obchodného reťazca. Nepamätá si presný názov, ale veľmi sa to podobá na Ligl. Položme si otázku: v ktorej reklamnej agentúre mohol vzniknúť nápad komunikovať výhodné ceny veselou formou, a to tak, že vidíme nepríčetných ľudí, ako tancujú s nákupnými vozíkmi, spievajú si infantilné hlúposti, pohybujú sa ako debili, aby na záver sformovali skupinu kde ustrnú ako v terminálnom epileptickom kŕči? Počas posledných sekúnd pršia veselé pestrofarebné papieriky a bliká psychedelické diskotékové svetlo. Naozaj sa táto forma a obsah zdali niekomu adekvátne? Skutočne sa našiel manažér, ktorý prijal zodpovednosť a vyriekol: "Ejha, toto je riadna šupa, toto sa mi páči, toto bude mať úspech!" Seriózne, prešlo to od prvotného nápadu, k napísaniu scenára, ku kastingom, normálne sa objednalo štúdio, kameramani, chlebíčky pre hercov a tak? Úplne vážne? A vznikla z toho takáto perverzná obludnosť? Mne sa to nechce veriť. Proste nie. Mňa to normálne uráža. Fakt. Normálne som nasratý.
Všetko sa to odohráva na motívy pesničky z roku 1993, do tanca nám vyhráva skvelý hit ktorý stvorili dvaja dedovia hovoriaci si "Los del Río", pesnička sa volá Macarena. Kampaň fičí intenzívne, pretože klient je úspešná a bohatá maloobchodná firma. Počuť sa dá v rádiu (načasovaná na najviac exponované úseky vysielania, t. j. vždy pred spravodajským blokom o celej hodine) a rovnaká masáž prebieha v televíznom vysielaní. Proste kampaň valcuje a neuniknete, iba ak by ste si vypichli obe oči a do oboch uší si strčili stovky klince. Potom sa však predsa čosi zmenilo, prišla nová svieža pesnička, nová kampaň, nový text, nové kŕčovité tance v obchode. Teraz si môžeme vychutnať veselú odrhovačku od umelca Lou Bega, Mambo No. 5 (A Little Bit of...) Veď nože, skúsme si spolu zaspievať a zakrepčiť, nech sa páči, tu je text:
Super Ligl ceny už volajú,
deň čo deň tu na mňa čakajú,
nemusím už riešiť rozpočet,
kúpim na čo mám chuť a to hneď!
Super Ligl ceny sú záruka,
že ma čaká výhodná ponuka,
v košíku mám presne to čo chcem,
pretože super Ligl ceny platia každý deň!
Akosi neviem čo k tomu dodať, horšie texty by dokázal vyprodukovať snáď len Cmorík, v spolupráci s Jarošom a Maduarom. Cítite to ako vám po tom popevku kleslo IQ? Vidíte ako zbledol váš mensa certifikát? No schválne skúste, či po prečítaní tej ódy ešte stále viete naspamäť vzťah pre Laplaceovovu transformáciu Mittagovej-Lefflerovej funkcie... no? Vidíte. Tento text vám ukradol minimálne takých 66 IQ bodov! Predstavte si, že si to nechtiac vypočujete nedajsatan viac krát a vaše IQ sa môže prepadnúť do záporných čísiel!
Takáto mimoriadne krutá reklamná kampaň si vyžaduje nekompromisné, rezolútne odsúdenie a zníženie počtu nákupov v tomto maloobchodnom reťazci na nulu. Alebo aspoň odloženie jednej - dvoch zbytočností z každého nákupu a tak v konečnom dôsledku obchod bude mať nižšie tržby, budú musieť dať vyššie platy zamestnancom, znížiť už aj tak skvelé ceny a zohnať si inú reklamnú agentúru, ktorá vytvorí kampaň, z ktorej ľuďom nebude na zvracanie. Alebo možno ani nie. Normálne rozmýšľam že by sa mal spraviť taký flash mob: skupinka ľudí vojde do tohto obchodu a začnú si spievať a tancovať s nákupnými vozíkmi a budú vrieskať že nemusia riešiť rozpočet a aké je to všetko fasa. Neviem však ako by to dopadlo.
Písal som do centrály obchodného reťazca Ligl, no moje protestné maily mali iba taký efekt, že kvôli mne zmenili pesničku. Nepochopili, že som sa sťažoval na sprostú formu komunikácie zo strany obchodu, na zobrazenie šibnutých nakupujúcich. Ukazujú nám zákazníkov vyzerajúcich ako nepríčetní debili, lebo namiesto nakupovania v obchode tancujú a spievajú si chujoviny. Pravda však je, že na väčšinu mailov odpovedali a aj vyjadrili ľútosť nad skutočnosťou že ich nevkusné reklamy ma negatívne zasiahli. Neskutočnú mieru debility dosahuje ešte jeden obchod ktorý má podobnú (ak nie ešte debilnejšiu reklamu) a to je akýsi pornoobchod s nábytkom.
Aké z toho plynie ponaučenie? Nepozerajte reklamy, lebo vás môže poraziť alebo si nezvratne poškodíte modzog. Vaše obľúbené spoty však môžete spomenúť v diskusii a tie na zlé budeme spoločne nadávať alebo tie ktoré sa nám páčia budeme chváliť.
