Každý z vás si to už všimol, všetci vieme že to existuje, nikto nevie prečo. Nie je to nič mimoriadne dôležité, je to drobnosť, niečo ako mini kamienok v bačkore. Dá sa s ním chodiť, no lepšie by to bolo bez neho. Vyzuť topánku a vysypať z nej nepotrebné predmety je hračka, ako však odstrániť túto chujovinu, bez spáchania značnej škody? Aký to má zmysel, prečo to každý výrobca dáva vždy a všade? Čo za absurdná reťaz ľudského snaženia, vývoja, pokusov a omylov, výpočtov, plánov a noriem musela existovať, aby toto vzniklo? Ešte stále nevieme o čom je reč? Ide o návody, o mini informačné pásiky – nášivky, pripevnené na každý kus oblečenia. Satan vie, kedy to začalo, ale už počas bezstarostných detských rokov nás občas čosi na oblečení škriabalo vzadu na krku, znervózňovalo nás to a mama, ak mala sekundu čas, odfikla to a bol pokoj. Bol to návod na použitie trička. Zloženie, odporúčaná teplota na pranie a žehlenie, veľkosť, krajina pôvodu, výrobca. Pýtame sa: prečo pre živého boha? Načo? Kto tieto informácie potrebuje? Vyrástli sme a začali sme nosiť košele, trenírky, rifle, pyžamá a všetky možné handry. A zase. Clothing labels everywhere! Kupujeme košeľu a tá má vzadu nekompromisne prišité logo s nápisom "Vouis Luitton", ďalšiu nášivku "Tailored slim fit", potom ďalšiu steganografickú nášivku "151/2 32 33 M/M" a ďalšiu nášivku "Made in Fabrique au South Democratic Republic of North-East Zimbabwe somewhere near Angola". Pozrieme sa poriadne na bočný šev a tam nájdeme zvnútra všitý návod na pranie, 14 žartovných hieroglyfov (preškrtnuté práčky, teploty a podobne), "wash separately & keep away from fire" v dvadsiatich ôsmych svetových jazykoch, vrátane mandarínskej čínštiny, urdštiny a obfuscationčtiny. A rezervné gombíky. Niekedy sa to dá dať preč, bez zásadného poškodenia odevu, ale pre svätého Jána Krstiteľa, na kieho Boha to tam je? Videl niekto niekedy niekoho, kto tieto nášivky potreboval alebo čítal? A takto je to na každom oblečení. Tričko na behanie, lumberjackovská košeľa, taktické slipy, sfetované desigualové pončá, podprsenky, hipisácke tangáče, zástery, fertuchy, suspenzory, rukavice, nohavice, cepláky. Zo všetkého visia idiotské a zbytočné textilné alebo pseudo-plastové podivné pásiky s nepotrebnými dátami. A niekedy je takmer nemožné odstrániť ich bez toho že dezintegrujeme aj samotné oblečenie. Edukatívne nášivky nepotrebujeme! Veď každý normálny chlap nosí bavlnené veci. Jasné, občas je prípustné obliecť si aj handry kde je k bavlne pridaná nejaká umelina (ale nie veľa!). Preto pri vyberaní oblečenia sledujeme kde sú tieto informatívne doplnky umiestnené. Ak ich nájdeme, musíme špekulovať, či sa dajú odstrániť s vynaložením racionálneho množstva energie a času. Pretože napríklad keď cena, dajme tomu Napapieri košeľe v zľave je 800,- euro a má nejakú chujovskú nášivku, ktorá bude škriabať a dráždiť našu vzácnu pokožku, tak si túto vec skrátka nekúpime. Pri odstraňovaní nášivky totiž hrozí, že sa rozzúrime natoľko až nás zdrapí berserk a urveme nášivku spolu s kusom košele, a tak vznikne značná škoda. To je kontraproduktívne. Košeľa sa takto môže rýchlo zmeniť na kus handry vhodnej akurát na umývanie okien. Kamarát hovoril.
Predsa ale existujú aj príčetní výrobcovia oblečenia a poznáme aj veci, ktoré majú tieto informácie vytlačené na odev. Táto neinvazívna metóda informovania je fajn, máme to takto radi, nič netreba prácne a trpezlivo strihať, párať a babrať sa s tým. Aj tak to po pár pracích cykloch zvyčajne zmizne. A existujú aj také nášivky, ktoré sú prišité len úplne zľahka a odpárať ich je hračka. No nie je veľa takých. Škoda.
Čo vy na to? Máte podobné skúsenosti? Koľko času trávite vy opatrným odpáravaním týchto nezmyslov zo svojho oblečenia? Koľko oblečenia ste vážne poškodili počas tohto procesu? Alebo dokážete akékoľvek hore popísané nepohodlie bohorovne ignorovať? Vy odvážlivci vychovávajúci potomstvo, nepindajú vaše detiská keď ich dačo takto škriabe? Najvtipnejší komentár vyhrá zájazd do Bangladéša s povinnou prehliadkou fabriky na výrobu riflí Dolče & Marx & Bud Spencer.
