„Tento chat má potenciál stať sa zásadnou súčasťou tvojho života,“ napísal kedysi niekto novej členke. Šestnásť žien, jeden muž, tvrdé jadro knižného klubu, monsters chat.

Šialené obdobie korony urobilo s ľuďmi rôzne šialenosti. U nás to zamávalo aj s rybičkami, ktoré chová muž, nadšený aquarista (pozor, nemýliť si to s aquamanom, pretože Momoovi by sa u mňa prepieklo všetko).

Už sme sa zhodli na tom, že ľuďom jebe. Je to jasné všetkým, že? A možno sa v tejto chvíli všetkým naježili chlpy, hádam aj tie pubické. Antivaxérom preto, lebo ľudstvu fakt jebe a nechá do seba pichať všetko možné.

Návod na triedenie šatníka od fashion blogerky:- Vezmi si každý kúsok do rúk a polož si životne dôležité otázky: Hodí sa to k tvojej osobnosti? Vyjadruje to tvoje citové rozpoloženie, empirické skúsenosti, hodnotový rebríček, hodnoty cholesterolu a krvný tlak?

Dnes sa to bude točiť ako na správnom chlapskom portále okolo chlapov, ktorých volám v duchu karpatskí vlci a ktorí možno vojdú do siene slávy Dailymale. A keď nevojdú, tak len preto, že nemáme sieň slávy. Vrchár, kuchár a jaskyniar. Všetci traja sa viacmenej poznajú, stretli sa, ako inak, v Karpatoch.

Opäť tu máme Dušičky. Halloween. Strašidlá, duchovia, pozostalí, všetko v jednom novembrovom balení. A už to počujem: „Ježííííš, Dušičky ja nemusím. Veď je to len o tom, že všetky babky v rodine sa predbiehajú, ktorá vyglančí svojmu nebožtíkovi hrob lepšie!

Názov možno zvádza k záveru, že sa budem navážať do antivaxerov, ale nebudem, aj keď sa tejto téme nedá vyhnúť. Trochu si do nich pichnem. Namiesto vakcinačnej ihly. Už len preto, že ich hlučnosť vo mne evokuje pocit, že krikom sa snažia prehlušiť vlastný strach, že čo keď predsa len ten covid nie je chripôčka ľahučká ako jarný vánok.

Zamilovala som sa do veteránov. Nebolo to na prvý pohľad, ako sa to stalo v detstve mužovi, ktorý zbadal na ulici kolónu nablýskaných elegantných áut ako zo starých hollywoodskych filmov a už nevedel zabudnúť na pocit, ktorý v ňom veterány vyvolali. Až kým si raz svoj chlapčenský sen nedoviezol domov a nestal sa mu koníčkom.

Som vychovaná v prísne katolíckej rodine. Piatok bol vždy pôstny, celý deň žiadne mäso. Obvykle sa varila fazuľová polievka plus niečo múčne. Ani múčne červy, lebo mäso ani myšlienkami, slovami, nieto skutkami a preto sa múka dôkladne preosiala. Obvykle sme mali rezance s makom, tvarohom, opraženou strúhankou, maslom a dobrým slovom.