Je v hudobnom svete spravodlivosť? Nu, ani veľmi nie. Môžete mať talent, môžete sa hudbe plne oddať, môžete na svojom sne pracovať od rána do rána dlhé roky.

Štátna moc je prirodzene nepriateľom slobodomyseľných rockerov. Má zákony, ktoré obmedzujú rôzne príjemnosti, ako napríklad namontovať si na auto plameňomet. Má úradníkov, ktorí svoj vkus považujú za oficiálny. Má výkonné zložky, ktoré často jednajú s radosťou i nad mieru potrebnosti.

Rockové hviezdy vedia veľmi jednoducho prepadnúť pocitu, že sú niečo viac ako obyčajní smrteľníci.

Biznis. Samozrejme, biznis je jedným z hlavných hýbateľov diania - ale v hudobnom priemysle rozhodne nie jediným. Revolúcie plánovať nemožno, a rock je primárne ak nie o revolúcii, tak aspoň o revolte. A vďaka tomu sú tu okrem usmievavých víťazov talentových súťaží i tí, ktorí do živého vysielania ukazujú fakera.

Reklamy. Vždy za nejakým tým úžasným produktom hrá konkrétna hudba a kapely väčšinou s niečím podobným nemajú problémy. Vedia, že im vtieravá melódia rinúca sa z kisne tridsaťkrát denne v podobe dvadsaťsekundového útržku pomôže hodne vytiahnuť dopyt po celej skladbe, albume.

Tak tu máme valentínsky týždeň. Obchodníci jasajú, že im pomôže prežiť hluché obdobie medzi Vianocami a Veľkou nocou, hitparády vyhrávajú strašidelnosti typu Celine Dion, ktorej srdco kamsi odíde, zrejme niekam smerom dole, a hudobníci si pomerne zhusta vyberajú tento dátum na sobášenie.

Vtedy poprvýkrát. Všetko sa niekedy musí stať poprvýkrát. Prvý poldecák, prvá cigareta, prvý ogrcaný hajzel na požičanej chate, prvá noc na záchytke, prvá odvykacia kúra.

Piesne vznikajú na rôzne podnety. Niekto je zamilovaný, niekto je odmilovaný, niekto je nemilovaný, niekoho bolia zuby alebo si našiel ráno v obývačke traktor značky Zetor. Niekto napíše pieseň, lebo je pod vplyvom a vidí ružového hrocha, niekto napíše pieseň, lebo už pod vplyvom nie je, nevidí ružového hrocha a je mu z toho strašne špatne.

Človek si povie, áno, urobím si menší výcuc, suché fakty nasypem na jednu hromadu, vyberiem zopár nečervivých kúskov a pridám k tomu za kýbel absurdity. Vo výslednom produkte bude minimum faktografie, ale zato sa to bude čítať.