Biznis. Samozrejme, biznis je jedným z hlavných hýbateľov diania - ale v hudobnom priemysle rozhodne nie jediným. Revolúcie plánovať nemožno, a rock je primárne ak nie o revolúcii, tak aspoň o revolte. A vďaka tomu sú tu okrem usmievavých víťazov talentových súťaží i tí, ktorí do živého vysielania ukazujú fakera. Ale, netreba zabúdať, aj toto je iba jedna zo stránok scenára celého tohto veľkého ansámblu, kde každý má svoju úlohu, aj keď práve nevie, že ju hrá.
Klasická forma showbiznisu bola k videniu 4. marca 1993 v jednom tanečnom štúdiu v Londýne. Konal sa tam konkurz, prišlo vyše 400 adeptiek. Vybrali tri z nich, pridali Emmu a Geri, ktoré evidentne robili konkurzy niekde inde, a hurá, máme spajsky. Takisto 4. marca, ale už v roku 1971, išli vzorom v biznise Rolling Stones. Ten deň sa stali prvou rockovou kapelou, ktorá pred daňami ušla z Británie, oficiálne sa stali daňovníkmi vo Francúzsku.
Príjemnejší biznis urobil spevák Motley Crue Vince Neil, ktorý 27. februára 1998 súhlasil s nemenovanou čiastkou od firiem Internet Entertainment Group a Vivid Video, ktorým dal na zdieľanie svoje náučné video, nakrútené na dovolenke na Havaji s dvoma obdarenými herečkami z dokumentárnej branže. Evidentne chcel tromfnúť parťáka z kapely Tommyho Leeho, ktorý so svojou Pamelou nakrútili pomerne úspešnú reklamu na silikón.
Ďalšia z ér hudobného biznisu začala 2. marca 1983. Ten deň sa v štátoch spustil predaj prvých CD playerov, dávali ku nim aj balík cédečiek. V ďalších rokoch nastal boom, audiofili si húfne kupovali CD verzie platní, ktoré už dávno mali doma na vinyloch, až kým jedného dňa im niekto nepovedal, že vinyl je niečo extra, analog, prirodzený zvuk a to predsa ten rozdiel musíš počuť, a začali naspäť vymieňať rokmi nahonobené cd za vinyly. Boh vie, kedy sa tento kolobeh znovu zopakuje v nejakej ďalšej variante.
2. marca 1984 biznis predviedol, že vie zmonetizovať i svoju paródiu. Ten deň mal premiéru fiktívny dokument o kapele Spinal Tap. Plný výsmechu z pomerov v branži, dokonca sa našlo pekných pár metalových ansámblov zvučných mien, ktoré boli strašne pohoršené. Kasa sa plnila jedna radosť. Fiktívni Spinal Tap si dokonca zahrali naživo na spomienkovom koncerte na umretého Fredyho Mercuryho.
Dobre, dosť bolo biznisu, aj keď vyhnúť sa mu nedá. Idem na čriepky bez zaradenia. 26. februára 1917 bola nahratá úplne prvá jazzová nahrávka. Keďže ja jazz moc nemusím, nenapíšem ani názov skladieb, ani interpreta, ani firmu. 1. marca 1941 začalo vysielanie prvej komerčnej FM rádio stanice. W47NV v Nashville. Či už v tej dobe hrali vtedajších Cmoríkov, to neviem, história je milostivá.
Teraz trochu romantiky. Hudobnícke manželstvá bývajú podobnej trvácnosti ako tie filmové, ale i tu sa nájdu výnimky, a dve takéto sa mi práve tento týždeň zišli. 1. marca 1980 mali svadbu Patti Smith a Fred Smith, gitarista od MC5. Mimochodom, zoznámil ich spolu Pattiin vtedajší frajer, to sa stáva. Brať si niekoho s rovnakým priezviskom je celkom praktické, zas je to jednoduchšie, pokial sa človek volá Smith, než keby sa volal Herrentendelesen či Potkan. Ale tým dvom to vydržalo 14 rokov, a ukončila to až smrť milého Fredyho. Takisto 1. marca, ale už v roku 1968, sa zobrali Johnny Cash a June Carter. Tento pár bol spolu 35 rokov, taktiež až do smrti. Umreli pár mesiacov po sebe.
Tak, a niečo z tých rebríkov. V roku 1970 sa na vrchol US Billboard dostali Simon a Garfunkel a ich presladká pieseň Bridge over Troubled Water. V roku 1980 vyhrali UK Chart Blondie a Atomic. V roku 1991 vyhrali UK Chart jediný raz The Clash a Should I Stay Or Should I Go. Iba nejakých 11 rokov od jej vydania. Minule som spomínal, že tá pieseň zabodovala vďaka nejakej reklame, tuším na Levisky. 1992, US Billboard a jednotkou sú Mr. Big - To Be with You. V roku 2005 vyhral UK Chart Elvis Presley. Ano, ten Elvis Presley, bol to jeho posledný UK No1 hit. Teda, aspoň dodnes. Albumové rebríky tu nespomínam, to by bolo nekonečné. Ale dnes jeden spomenúť musím. V roku 1983 sa tento týždeň dostal na čelo albumového rebríčka album Thriller od Michaela Jacksona, a jednotkou vydržal byť 37 týždňov.
Tak a prejdime na tohtotýždňových oslávencov. 26. február nemôžem začať nikým menším, tento deň sa narodil už vyššie spomínaný Johnny Cash (1932), chlapík, ktorý ďaleko presiahol hranice country hudby a bol inšpiráciou pre hudobníkov skutočne krížom cez všetky žánre, od blues po tvrdé metály. Takisto sa narodil Jaz Coleman (1960), spevák a principál kapely Killing Joke, u nás známy aj z filmu Rok ďábla, predpokladám, že svoju úlohu si tam zahral skutočne s pasiou. Ešte tu mám dvoch basákov, naskôr Tim Commerford (1968) od Rage Against the Machine, a potom aj Timothy Brown (1969) od Boo Radleys. A nakoniec, narodeniny slávi aj americká speváčka, DJka a producentka Erykah Badu (1971). 27. februára sa narodil Neal Schon (1954), gitarista kapely Journey a Adrian Smith (1957), jeden z dvojice gitarových drvičov u Iron Maiden. Narodila sa aj tá večne sfetovaná frajerka Sida Viciousa Nancy Spungen (1958), ale späť k muzikantom. Narodeniny slávi Johnny Van Zant (1959), ktorý nahradil za mikrofónom u Lynyrd Skynyrd svojho staršieho brata Ronnieho, ktorý sa zabil v tom padlom lietadle, Paul David Humphreys (1960) zo zoskupenia OMD, a nakoniec aj David Boulter (1965), klávesák od kapely Tindersticks. 28. februára musím samozrejme spomenúť, že tento deň sa narodil Brian Jones (1942), pôvodný gitarista Rolling Stones, ktorý bohužiaľ umrel prirodzenou smrťou rockových hniezd, keď sa ožratý utopil vo svojom bazéne. Ten deň ešte oslavujú Ian Stanley (1957) od Tears for Fears, Cindy Wilson (1957), jedna z dvojice speváčok u B52´s, a v susednom, vlastne ešte vtedy aj našom štáte sa narodila Markéta Irglová (1988), ktorá v pätnástich rokoch odišla s domu s Glenom Hansardom venovať sa koncertovaniu a veciam s tým súvisiacimi, i tými nie súvisiacimi, až sa jedného dňa vrátila s malým Oscarom. Máme tu bonusový deň, 29. február. Ale moc sa nerozohním, lebo tento deň sa nikto, kto by stál za zmienku, nenarodil, veď kto z rockerov by chcel byť pod zákonom, keď ostatní v kapele už pomaly oslavujú šesťdesiatku. Tak poďme na marec, hneď prvý deň je to o poznanie lepšie. Narodil sa Glenn Miller (1904), ktorý mal slávny band. Ale aj on sa stal legendou až po svojej smrti, zomrel za dodnes nejasných okolností niekedy v roku 1944, ako dôstojník letectva US Army. Počul som viacero teórií, kam to jeho lietadlo, ktorým letel na estrádu do Paríža, mohlo zmiznúť. V každom prípade sa z neho stala skutočná legenda až po jeho smrti, čo je recept, ktorý sa pre veľký úspech používa dodnes. Takisto sa 1. marca narodil aj Roger Daltrey (1944), spevák výborných The Who. A asi jediný, ktorý sa dožil z ich klasickej zostavy dnešných dní bez viditeľných následkov. Čiže nie je ani mŕtvy, ani hluchý. Zoznam prvomarcových oslávencov je dlhý, predlhý - ale plný kreatúr ako Nik Kershaw či Thomas Anders, a štúdiových bubeníkov, ktorí sa mihli na sedemnástom albe Catatonie. Blbosť, Catatonia sedemnásť albumov nenahrala ani omylom. Ale vážne, narodil sa ešte aj gitarista od Nickelback, ale ani neviem, či sem patrí, že sa volá Ryan Peake (1973), a či si zaslúži za meno zátvorku s letopočtom. No, ale keď som ju dal tej Sidovej štetke, nech si ju užije aj on. Ale viem, že Justin Bieber sem rozhodne nepatrí. 2. marca sa narodil našim susedom Bedřich Smetana (1824), vďaka ktorému dnes nevedia, kde vlastne bývajú. Narodil sa aj Lou Reed (1942). Jedna z hudobných veličín, ktorý si mohol dovoliť nahrať Metal Machine Music, čo je vlastne čistý, na dreň ohlodaný industriálny rachot v dĺžke LP, a napriek tomu to ludia počúvali. Áno, mnohým z nás ostane po ňom pachuť z jeho nezaujatého vystúpenia na Pohode, kde bola asi najzaujímavejšia Samantha - Kim Cattrall ako backvokalistka. Ale Lou už v tej dobe mal smrť na jazyku. Ten deň sa narodil aj Rory Gallagher (1948), írsky rocker, narodila sa aj Karen Carpenter (1950) od Carpenters, tá, čo zomrela, lebo nepapala. Narodeniny má aj istý Bon Jovi (1962), Method Man (1971) od Wu-Tang Clan a Chris Martin (1977), spevák Coldplay. Ak by ste niekto mali na neho číslo, posuňte, hodne by ste mi tým pomohli. 3. marca je to poslabšie, hodný spomenutia je Timo Tolkki (1966), gitarista od Stratovarius. 4. marca sa narodil Antonio Vivaldi (1678). Skladateľov vážnej hudby tu moc nemenujem, ale niektorých opomenúť nejde. 4. marca sa takisto narodil Bob Lewis (1947), spevák jednej z prvých úplne šialených skupín, amerických DEVO. Narodil sa aj Chris Squire (1948), basák od Yes, Billy Gibbons (1949), fantastický gitarista mojich obľúbených – zas raz intelektuáli nepočúvajte – ZZ Top, ten, ktorý odmietol už pred draho rokmi milión dolárov od firmy Gilette za to, že sa nechá oholiť. Narodil sa aj Chris Rea (1951), Boon Gould (1955), pôvodný gitarista Level 42, Jason Newsted (1963), basák, známy najma z dlhoročného hrania s kapelou Metallica a neskôr hrával i s Voivod, Evan Dando (1967), frontman Lemonheads, Nocturno Culto (1972), frontman Darkthrone, Alison Wheeler (1972), speváčka mojich obľúbencov Beatiful South, a nakoniec aj Jon Fratelli (1979), gitarista od Fratellis.
Tohototýždňový súpis mŕtvol by som mal začať Ďurom Černým, bubeníkom Tublatanky a neskôr Slobodnej Európy, ktorý umrel 26. februára 2016. Tublatanku neznášam, ale slobodku mám rád, paradoxne Ďurovi tá slobodka nakoniec uškodila viac. Prešiel si peklom heroínu i chlastu, svojich démonov nakoniec poraziť dokázal, aby následne umrel na prasknuté črevo. Pokračovať by som mohol Davidom Byronom, pôvodným spevákom Uriah Heep, ktorý sa upil na smrť 28. februára 1985. Ale jeho príbeh som už opísal pred pár týždňami, keď mal výročie narodenia. Tak prejdem ďalej, 2. marca 1991 umrel Serge Gainsbourg, veľký to života užívač. Písal texty pre celú radu interpretiek, ale okrem toho jeho slávny uvzdychaný duet s jeho dlhoročnou partnerkou Jane Birkin Je T´Aime, Moi Non Plus vyhral britskú hitparádu, aj keď bol mnohými moralitami označený za perverzný a v oficiálnych médiach ho nesmeli pustiť. I Vatikán sa ohradil, to sa každému nepodarí. Takisto 2. marca 1999 umrela Dusty Springfield, britka, ktorá prerazila čisto americkou hudbou. Mimochodom, bola to jedna z prvých v branži, o ktorej bolo verejne známe, že je lesba. V tomto rajóne asi ostanem, 4. marca 2001 umrel Glenn Hughes od Village People. Ten v slušivom koženom motorkárskom oblečku, koženej čapici a s mrožími fúzami.
Nakoniec, trocha mimo dátumové poradie. 3. marca 1994 prasklo srdce Karlovi Krylovi. V Mníšku nad Labem, ako svoj emigrantský domov zvykol volať. Ja si s ním budem navždy spájať jednu moju zásadnú príhodu. Niekedy v decembri 1989 mi zavolal kamarát, že ten večer hrá Kryl v kulturáku VUMY v Novom Meste nad Váhom. Ja som bol v tej dobe druhák na gympli, pätnásť rokov veku, ale sakra že nakrátko držaný. Tak som kamarátovi povedal, že asi smola, toto doma neprejde. Zavesil som, povedal otcovi, že toto a toto sa deje. A namiesto očakávaného nikam nejdeš, nevymýšľaj sprostosti mi odrazu povedal – samozrejme, choď tam, koľko to stojí, kedy ti ide vlak, tu máš peniaze, i niečo navyše. A utekaj. Vtedy som tomu vôbec nerozumel. Dnes už mi je to jasné.
