Človek si povie, áno, urobím si menší výcuc, suché fakty nasypem na jednu hromadu, vyberiem zopár nečervivých kúskov a pridám k tomu za kýbel absurdity. Vo výslednom produkte bude minimum faktografie, ale zato sa to bude čítať. Lenže potom sa začne prehrabávať reálnymi čriepkami rockovej histórie a zistí, že na to, aby skutočnosť prebil väčšou absurditou, muselo by mu na hlavu popadať veľa, preveľa chemtrails.

Určite každý mal niekedy spolubývajúceho, ktorý si dokolečka púšťal nejakú blbosť, až človeku v mysli napadali všelijaké inovatívne spôsoby mučenia. Ja som takto raz kamarátovi priviazal na gebuľu veľké slúchadlá, pustil mu tú jeho pesničku do loopu a pod hrozbou fyzickej likvidácie to musel počúvať asi tak hodinu v kuse. Jeho posadnutosť daným kusom od tej doby značne poklesla. Ale taký John Sebastian, manažér lokálnej rádiostanice KLSK FM kdesi v Novom Mexiku, to 23. januára 1991 doviedol pomaly k dokonalosti. Pustil do vysielania Stairway to Heaven od Led Zeppelin. A potom zasa. A potom zasa a zasa a zasa a robil to dokola celých 24 hodín. Pesnička za tú dobu odznela asi 700.000-krát a vraj sa našlo veľa poslucháčov, ktorí rádio počúvali celú tú dobu, vraj boli zvedaví, kedy s tými stervejvmi už prestanú. Ale nie všetci prejavili konskú dávku trpezlivosti. Polícia prvýkrát vtrhla do budovy rádia po tom, čo jeden poslucháč zavolal na linku, že DJ zrejme dostal infarkt a v štúdiu nieto nikoho, kto by mu pomohol. A mimochodom, aj vymenil tú platňu. Druhýkrát polícia vtrhla do budovy rádia o pár hodín neskôr, už s vytiahnutými zbraňami. Bolo to tesne pred prvou vojnou v zálive a jeden z poslucháčov zavolal na stanicu, že štúdio bolo zrejme obsadené teroristami vyslanými Saddámom Husseinom, o ktorom bolo známe, že je veľkým fanúšikom Led Zeppelin.

Už vážnejšie. 24. januára 1970 predstavil Robert Moog prvý prenosný syntezátor, Minimoog. Syntezátory existovali už predtým a šialený génius Robert Moog bol jeden z najdôležitejších ľudí v ich vývoji, ale boli to v lepšom prípade nástroje veľkosti stredne veľkého organu, v horšom zaberali niekoľko miestností. Minimoog umožnil, aby sa syntezátor dostal na pódium bez použitia Liebherr LTM 1750, a isto nebude náhoda, že v tom roku 1970 vznikli kdesi v Dusseldorfe Kraftwerk.

Dve zásadné kapely odohrali v tomto týždni, v rovnakom roku 1979, svoje prvé koncerty. Jedna v klube Pips v Manchesteri, UK, volali sa v tej dobe už Joy Division. Druhá v Redondo Beach v Kalifornii, a boli to jedni z praotcov hardcore, kapela Black Flag. Ďalší pamätný koncert, zrejme o niečo väčšia akcia ako hore uvedené dve, sa odohral 22. januára 2005 na Millenium Stadium v Cardiffe, bol to koncert na pomoc ázijským obetiam tsunami. Hrali napríklad Eric Clapton, Manic Street Preachers, Keane, Snow Patrol, Feeder... ale ten čas letí, jako by tá veľká voda bola včera.

Poďme na rebríky. Je toho pomerne dosť, superstári sa vydajú na Vianoce a v januári dôjde občas aj na hudbu. Tento týždeň v roku 1964 mali Beatles svoju prvú No. 1 v US, konkrétne I Want to Hold Your Hand. V UK sa v roku 1971 dostal na vrchol prvý exBeatle, nebol to ani John ani Paul, ale George so skladbou My Sweet Lord. George vyhral s touto skladbou aj v treťom týždni 2002. V roku 1979 sa na vrchol dostal punkáč so škrekľavým hlasom, ktorý ani nevedel poriadne po anglicky, Ian Dury s kapelou Blockheads a piesňou Hit Me With Your Rhytm Stick. To takí Sex Pistols sa na vrchol UK Chart nedostali nikdy a Clash až o veľa rokov neskôr, keď svoju pieseň predali do reklamy na levisky.  V roku 1984 boli na vrchu UK Chart Frankie Goes to Holywood a Relax a v roku 1986 fešáci zo severu A-HA, ako prví Nóri, neviem, či aj dodnes nie jediní. V roku 1987 prvýkrát vyhrala UK Chart techno nahrávka, Silk Hurley - Jack Your Body. V roku 1991 vyhrali UK Chart KLF a  3am Eternal, o KLF zrejme by som mal napísať toho viac, ale nechám si to na ich prvý No. 1 singel a vydanie Manualu. V roku 1996 boli na vrchole UK Chart Babylon Zoo a Spaceman, v roku 1997 Blur a Beetlebum, v roku 1998 Oasis a All Around The World, čo bola navyše s trvaním 9:38 najdlhšia skladba, aká doteraz v Británii vyhrala. V Austrálii boli v roku 1997 No. 1 Silverchair a Freak, v kanade v roku 2001 zasa Daft Punk a One More Time. A ešte nakoniec Británia, v roku 2001 Limp Bizkit a Rollin a v 2006 Arctic Monkeys a When the Sun Goes Down.

Poďme k oslávencom. 22. januára sa narodil Malcolm Mclaren (1946), milenec Viviene Westwood, manažér Sex Pistols a ten, ktorý podľa svojich slov vymyslel punk. Členovia Sex Pistols tento jeho názor tak úplne nezdieľali a skončilo to súdnym sporom o nejaké tie milióny, ale nakoniec sa obe strany dohodli mimosúdne, čo je škoda. Dokazovanie pred porotou mohlo byť zaujímavé. Ale Johny Rotten ho v rozhovoroch dodnes nenazve inak ako "tým zmrdom" alebo podobne. Ešte sa tento deň narodil aj Michael Hutchence (1960), spevák od INXS a najmä známy to inovátor praktík samohany, a Steve Adler (1965), pôvodný bubeník od Guns´n´Roses. 23. januára sa narodil Edward Ka-Spel (1954), anglický spevák holandských Legendary Pink Dots, Earl Falconer (1959), basák UB40 a Louie Clemente (1965), bubeník Testament. 24. januára sa narodil John Belushi (1949), americký komik a aj schopný muzikant, ktorého tu samozrejme spomínam kvôli jeho účinkovaniu v Blues Brothers. Ešte sa v ten deň narodili aj John Myung (1967), basák Dream Theater a Michael Kiske (1968), nemecká siréna od Helloween. 25. januára stojí za zmienku asi iba Andy Cox (1956), gitarista od Fine Young Cannibals. 26. januára sa narodil Holanďan Eddie Van Halen (1955). Pôvodne skúšal hrať na bicie, ale jedného dňa zistil, že jeho bratovi to na bicie ide lepšie. Tak nechal škopky bráchovi a chudák povedal si, že sa skúsi naučiť hrať na gitaru. Celkom dobré rozhodnutie. Ešte oslavuje aj Tom Keifer (1961) od Cinderella, Andrew Ridgeley (1963), chladnejšia polovička Wham a Willie Adler (1976), gitarista amerických Lamb of God.  27. januára sa narodila jedna z prvých celosvetových hviezd showbusinessu, istý Wolfgang Amadeus Mozart (1756). Robil strednoprúdny ľúbivý popík pre vtedajšie rádio Habsburg a navyše vymyslel guľu, miesto v histórii má zaslúžené. O niečo neskôr na svet prišiel Nick Mason (1944), bubeník od mojich neobľúbencov Pink Floyd, ale aspoň požičal Clarksonovi Enzo, tak ho spomeniem. A spomeniem aj obľúbenejších, narodil sa aj Janick Gers (1957), jeden z dvojice úderníkov u Iron Maiden, narodila sa Gillian Gilbert (1961) od New Order, narodeniny má aj Tricky (1968) a Mike Patton (1968) z Faith No More, na ktorých bratislavský koncert roku 1993 som dokázal zaspať a nestihnúť to, aj keď hrali o desiatej večer. 28. januára sa narodili aj Dan Spitz (1963), gitarista od Anthrax a DJ Muggs (1948) od Cypress Hill.

Smutnejšia časť výročí. 27. januára 2014 zomrel Pete Seeger, praotec všetkých protestsongov a angažovaných umelcov. Chlap bol sprvu komunista, v päťdesiatych rokoch si užil vyšetrovanie výboru pre neamerické činnosti senátora McCarthyho, kde odmietol vypovedať odvolávajúc sa na nejakú ústavu, čo výbor samozrejme patrične nasrdilo. Pete mal niekoľko nasledujúcich rokov viac-menej ban, bol obvinený z pohŕdania všelijakými vážnymi ustanovizňami včítane Kongresu a nakoniec bol odsúdený na 10 rokov v base. Odvolací súd ale vyhral a odvtedy bol vzorným občanom. Houbeles, rebeloval furt proti všetkému, čo nebolo podľa neho v poriadku. Proti vojne, proti rasovej neznášanlivosti, proti sociálnej nerovnosti a vôbec, bol to hnusný slniečkar. Napriek všemocnej CIA, aj napriek svetovej židovláde sa dožil slušných 94 rokov a bez jeho vzoru by zrejme Bob Dylan teraz nemusel ísť si po nobelovku a vymýšľať, čo im tam povie.

28. januára 2007 umrel Karel Svoboda, výnimočný skladateľ, ktorý naopak bol mimoriadne úspešný v každom režime. Za normalizácie písal pre Gotta a Vondráčkovú, robil hudbu pre nemeckú ZDF, po revolúcii nastúpil na vlnu muzikálov.  Až si ako 67-ročný v depresii ustrelil hlavu.