Piesne vznikajú na rôzne podnety. Niekto je zamilovaný, niekto je odmilovaný, niekto je nemilovaný, niekoho bolia zuby alebo si našiel ráno v obývačke traktor značky Zetor. Niekto napíše pieseň, lebo je pod vplyvom a vidí ružového hrocha, niekto napíše pieseň, lebo už pod vplyvom nie je, nevidí ružového hrocha a je mu z toho strašne špatne. Niekto píše o revolúcii, niekto píše o apatii. Sú piesne o veciach veselých, ako je napríklad odvoz do cvokhauzu, a niekto píše o veciach smutnejších, ako je napríklad vyhadzov z cvokhauzu. Ja budem teraz písať o tých menej veselých pesničkách.
The Day The Music Died. Ano, o mŕtvolách zvyknem písať až nakoniec a aj dnes budem mať, bohužiaľ, materiálu dosť. Ale teraz píšem o piesni, ktorú som spomínal už v niektorom z minulých dielov. Pieseň American Pie od Dona McLeana je krásna vec, ale dôvod jej napísania až taký krásny nebol. 3. februára 1959 spadlo kdesi v Iowe malé lietadlo, na palube ktorého boli okrem pilota aj mladé hviezdy vtedy začínajúceho hudobného prúdu zvaného rock´n´roll. Buddy Holly, Ritchie Valens a Big Booper boli hviezdami turné nazvaného Winter Dance Party, mali sa pôvodne presúvať autobusom, ale ten sa pokazil. A niekoho napadla tá výborná myšlienka objednať na presun malé lietadlo. Mimochodom, už 4. februára sa ďalší z plánovaných koncertov Winter Dance Party uskutočnil. Namiesto pôvodných hviezd nastúpilo trio Fabian, Frankie Avalon a Jimmy Clanton. Show must go on.
Na vianoce hrdý otecko šestnásťročnej Brendy Spencer kúpil 0.22 flintu. O pár týždňov sa to ukázalo ako nie celkom šťastný nápad. Milá Brenda si 29. januára 1979 sadla s darčekom od milovaného otecka do okna a začala strieľať smerom ku vchodu blízkej základnej školy. Dvakrát sa trafila presne a deväťkrát nepresne, na vojne by za to veru opušťák nebol. Keď sa jej vyšetrovatelia pýtali na dôvod konania, lakonicky odpovedala, že "I don´t like mondays". Chudinka to asi nemala v gebuli všetko v úplnom poriadku, ale Boomtown Rats na tomto príbehu postavili slávnu pieseň a škaredo zbohatli.
30. januára 1972 spustil 1. prápor britského výsadkového pluku streľbu do demonštrantov v severoírskom meste Derry. Keďže to boli profíci, bilancia bola úspešnejšia ako snaha amatérky Brendy a 13 ľudí umrelo na mieste, štrnásty o pár mesiacov neskôr v nemocnici. O Bloody Sunday vzniklo niekoľko veľmi zlých piesní, ale aj jedna z mála, ktorá sa U2 naozaj podarila.
Pesničky majú obrovskú moc. Dokážu napríklad zastaviť londýnsku dopravu, ako 30. januára 1969 na Savile Row, kde Beatles vytiahli aparát na strechu nahrávacieho štúdia a spustili do ulice, teda nie ako tá Brenda, iba začali hrať. Behom piatich pesničiek spôsobili dopravný kolaps v celej štvrti, následne koncert ukončila londýnska polícia. Bolo to ich posledné verejné vystúpenie. O deň neskôr, 1. februára 1969 na opačnom konci sveta, v Miami na Floride, si počas koncertu Doors spevák Jim Morrison stiahol gate a skončilo to v ten večer zatknutím. Zvláštne je, že návštevníci koncertu sa nejako nevedeli zhodnúť, či Jim pod tými gaťami mal niečo ešte oblečené, či nie.
Ale nie všetko je v tej Amerike odpudivé. Napríklad, na rozdiel od nás tam petičné právo využívajú na skutočne vznešené ciele. Ako napríklad 29. januára, kedy potrebných 100.000 podpisov získala petícia žiadajúca deportovanie istého Justina Biebera do jeho rodnej Kanady. Autori petície reagovali na to, že milého Justinka chytili kdesi na Floride napitého jak Sjuelin za volantom Ferrari pri pouličnom závode s nejakým rapperom na Lamborghini, navyše bez platného vodičáku. Petícia sa podľa amerického práva dostala ku Obamovi, ale ten znovu ukázal svoje nechutné slniečkárstvo a milý Justin nakoniec zrejme vyviazol len s nejakou tou poriadnou pokutou, zelenú kartu mu nechali.
Veru, tí hudobníci z kapitalistickej cudziny sú na peniaze veru zaťažení. Takí Skinny Puppy. Dozvedeli sa, že ich hudbu používali ako súčasť mučenia zajatcov na Guantanáme. A oni nie, aby sa týmto cítili polichotení, keďže ich hudba sa na toto priam pýta, oni nie. 2. februára 2014 poslali vláde USA faktúru za použitie hudobného diela. Ale nájdu sa aj výnimky, zhusta také, ktoré už majú niečo zarobené a to sa potom ľahšie strúha forma. 4. februára 2000 priznal v rozhovore pre nejaký ten švédsky časopis Bjorn Ulvaeus od ABBA, že im bola ponúknutá za reunion kapely suma jednej miliardy dolárov. Vraj o tom uvažovali, ale nakoniec sa uzhodli, že to nie je nič pre nich. Asi si spočítali, koľko daní by z toho museli odviezť.
Hor sa na rebríky. V tomto týždni v roku 1952 mal svoj prvý No1 hit v USA veľký B.B. King, konkrétne pieseň 3 o´Clock Blues. V roku 1969 mala svoj jediný hit na vrchole britskej hitparády skupina Fleetwood Mac, pomerne zvláštne je to, že tým jediným ich hitom, čo sa dostal až na vrchol, bola inštrumentálka zvaná Albatros. V roku 1979 mali Blondie na vrchole britskej hitparády svoju prvú jednotku, pieseň Heart Of Glass. O dva roky mali zas pre zmenu jednotku v štátoch, v roku 1981 ňou bola Tide Is High. V roku 1980 bola na vrchole britskej hitparády dodnes najkratšia pieseň s trvaním 2:04, Too Much Too Young od Specials. Nemecké hitparády väčšinou vykazujú mimoriadnu mieru nevkusu, ba priam až zvrhlosti, ale v roku 1985 ju vyhrali Tears For Fears a pieseň Shout. 1988, US rebríčku kraľovali INXS a Need You Tonight. V roku 1989 sa na vrchol britskej hitparády dostal aj Marc Almond a Something´s Gotten Hold Of My Heart. Ešte spomeniem, že v roku 1999 vo Fínsku boli navrchu Nightwish a Sacrament Of Wilderness.
Tohtotýždňoví oslávenci. 29. januára sa narodil David Byron (1947), pôvodný spevák od Uriah Heep, chlapík s vizážou rakúskeho pornoherca a rozsahom asi dvesto oktáv, vyhodený od uriášov neskôr z dôvodu nehorázneho slopania. Zvyšní členovia kapely neboli rozhodne zakladajúcimi členmi klubu britských abstinentov, čiže David musel byť skutočne zaslúžilý etanolobijca. Po vyhodení z kapely sa o niekoľko rokov úspešne uchlastal k smrti. V ten istý deň toho roku sa narodil aj Marián Varga, nie že by sa o podobný osud nepokúšal, ale nie každý má dosť pevnej vôle, a tak nám Marián môže robiť radosť dodnes. Narodili sa aj maďar Tommy Ramone (1952), bubeník Ramones, nemec Peter Baumann (1953) od Tangerine Dream, američan Richard Manitoba (1954), spevák The Dictators a MC5, a škót Roddy Frame (1964) od Aztec Camera. 30. januára sa narodil akurát Marty Balin (1942), spevák Jefferson Airplane, nebudem tu predsa spomínať nejakého Philla Collinsa, ktorého vôbec nemám rád. 31. januára sa narodil americký minimalista Phillip Glass (1937). Týmto sme vybavili povinnosti voči čítajúcim intelektuálom a zvyšok oslávencov je pre nás primitívov - John Lydon aka Johnny Rotten (1956), spevák od Sex Pistols a Public Image Ltd., Jeff Hanneman (1964), gitarista Slayer, a Al Doughty (1966), basák Jesus Jones. Snáď toto nečíta nikto, komu by sa hodilo pripomínať, že sa narodilo nejaké Timberlake. 1. februára sa narodili Chuck Dukowski (1954), basista od Black Flag a Exene Cervenka (1956), speváčka punkových X. 2. februára sa narodili Graham Nash (1942) od Crosby, Stills, Nash and Young a Robert DeLeo (1966), basák od Stone Temple Pilots. A kdesi v kokalande sa narodila Shakira. 3. februára sa narodil Dave Davies (1947), gitarista britských Kinks, Arthur Kane (1949) zvaný Killer, basák New York Dolls, neskôr hrával so Sidom Viciousom v jeho sólo projekte, a Lee Ranaldo (1956), gitarista mojich obľúbencov Sonic Youth. Ten magor hráva na osemnásťstrunovej gitare. Ešte sa v tento deň narodili aj Lol Tolhurst (1959), klavesák a bubeník od The Cure, Nick Hawkins (1965), gitarista Big Audio Dynamite a konečne aj Matt Johnson (1969), súčasný klávesák od Jamiroquai. A konečne 4. februára sa narodil Jacques Prévert (1900), francúzsky básnik lásky, milovník života a slobody. V tomto zozname je samozrejme kvôli tomu, že jeho texty použili nesčetní umelci, od Yvesa Montanda, Édith Piaf cez Joan Baez po Nat King Colea, ale napríklad aj Coldcut alebo Iggy Pop. Narodil sa v tento deň aj istý Vincent Furier (1948), z mne neznámeho dôvodu trpiaci utkvelou predstavou, že je stredoveká čarodejnica, až natoľko utkvelou, že si nechá hovoriť Alice Cooper. A spomenúť treba aj narodeniny Tima Bootha (1960), speváka kapely James, Noodlesa (1963), gitaristu od Offspring, v ten deň sa narodil aj Petr Muk (1965) a Steve Queralt (1968), basák britských uväzbencov Ride. Stačilo, nebudem spomínať nijaké Natalie ani Imbruglie.
Tak ku tým mŕtvolám. Prvý na zozname je tu tak trochu nepatrične, keďže úradne bol prehlásený za mŕtveho až o mnoho rokov neskôr, niekedy na jeseň 2008. A dodnes je pomerne hodne ľudí, ktorí veria, že žije niekde v Tibete či podobnej zašivárni. Isté je, že skoro ráno 1. februára 1995 sa Richey Edwards, gitarista kapely Manic Street Preachers, odhlásil z hotelu Embassy v Londýne, pričom v izbe nechal všetku svoju batožinu. O šestnásť dní neskôr sa jeho auto našlo s otvorenými dverami niekde pri moste Severn pri Bristole, čo je že vraj taký anglický nuselák, obľúbené miesto pre samovraždy. No, to auto bol Vauxhall Cavalier, čiže prvá generácia Opelu Vectra, ale zasa zabíjať sa kvôli tomu, neviem. Jeho telo sa nikdy nenašlo.
2. februára 1979 ráno skončil šialený život chalaniska narodeného ako Simon John Ritchie, ale celý svet si ho pamätá pod menom Sid Vicious, basák od kapely Sex Pistols. Deň predtým bol prepustený z lochu po zaplatení kaucie 50.000$, kam sa dostal ako hlavný podozrivý v takej menšej nepríjemnosti, konkrétne sa jednalo o telo jeho milenky Nancy Spungen vo vani ich hotelovej izby s rozpáraným bruchom. Sid tvrdil, že bol natoľko sfetovaný, že vôbec netuší, čo sa v noci predtým udialo. Tak či onak, Sid sa dostal aspoň dočasne von, a samozrejme na programe bola párty. Sid bol kvôli prebiehajúcemu procesu oficiálne na protidrogovej liečbe, ním sabotovanej, ale nepokladal za rozumné, aby behal po New Yorku a zháňal heroin. Tak mu niečo príjemné išla kúpiť jeho mamička, veď čo by predsa matka neurobila pre svoje milované decko. Blbosť, Sidova mamka fetovala v tej dobe snáď viac než on, a že to bol výkon. Problém bol, že išla za svojim dealerom, a nie za Sidovým. A jej dealer materiál rezal podstatne menej než ten druhý, čiže dovliekla synáčikovi materiál oveľa vyššej koncentrácie, než bol on zvyknutý. Sid sa niekedy okolo polnoci pobral s balíčkom od milujúcej mamičky na izbu za účelom aplikácie a ráno ho našli tuhého.
A príbeh s poučením na záver. 4. februára 1983 v dome svojich rodičov umrela na zástavu srdca Karen Carpenter od Carpenters. Podľa koronera sa pod jej smrť zásadne podpísala jej anorexia, s ktorou zápasila celý život. Čiže, milé dievčatá a dámy, ak nebudete papať, proste umriete.
