Paddyho Mayna sme opustili v roku 1942, ako veľmi úspešného ničiteľa nemeckých lietadiel. V januári 1943 sa jeden nájazd nevydarí podľa predstáv a plukovníka Stirlinga (veliteľa SAS) zajmú Nemci.

Tento rok som usúdil že starší syn je už dosť veľký na to, aby videl nejaká skutočné lietadlá, nie len furt mávať Boeingom, čo nám prelietajú nad záhradou. Okrem toho, ja som bol naposledy na leteckom dni ešte v Bratislave na SIAD 2004.

Ako ste si možno všimli, vyšla mi knižka. A ak ju budete pekne kupovať, tak sa tento text v preškrtanej podobe objaví v Byť bojovníkom je úžasné vol. 2.

Nie je jasné, čo viedlo otca Jacklyna H. Lucasa k tomu, aby dal synovi dievčenské krstné meno.

  Niekoľko storočí patrili duely v Európe k bežnému životu nielen vyšších vrstiev. Koncom devätnásteho storočia však postupne začali dobré zvyky upadať.

Kedysi dávno v predkovidových dobách (a hlavne predtým, ako som mal deti) som mal čas na kopec sprostostí. Jednou z nich bolo hranie larpov. Keďže nie sú články, tak spisujem pár spomienok.

     Duní Brixentaler Ache a vlna za vlnou sa valí,nad ním svieti Itter hrad na vysokom brali.

 Na jar 1941 bola situácia v Európe neutešená. No dobre. Neklamme si. Stálo to za hovno. Francúzi sa zachovali v zmysle svojich tradícií a vzdali sa.

Od starovekých čias až takmer do devätnásteho storočia bola bojová taktika podobná. Vpredu ťažká pechota, chlapíci oblečení v brneniach, čo bojovali na zemi, napríklad vo forme štítovej steny. Za nimi alebo na krídlach pochodovala ľahká pechota. Tvorili ju lukostrelci, práčatá, strelci z kuší, väčšinou bez brnení.