Veľká článková kríza trvá, mne sa práve nechce písať dvojku, tak aspoň pár slov o nenáročnej nedeľnej vychádzke s rodinou.
Ak ste občas čítali nejaký môj článok, tak možno viete, že prvá Československá republika (Dnes je výročie jej vzniku, to je náhodička. Po novom je to konečne štátny sviatok, ale pozor, ako jediný štátny sviatok nie je dňom pracovného pokoja) mala celkom oprávnené obavy o svoju existenciu a preto začala opevňovať svoje hranice. Taktiež určite viete, že zvyšky opevnenia môžete nájsť aj v okolí Bratislavy.
Bunkre sa začali budovať v polovici tridsiatych rokov, potom si ani nevystrelili a odovzdali sa Nemcom. Tí ich čiastočne začlenili do obrany, keď v roku 1945 ustupovali. Potom prišla revolúcia a väčšina opevnenia sa ocitla v zakázanej zóne hraničného pásma. Po revolúcii ich mala v správe armáda, potom jej ich vykradli, potom pôsobili ako brlohy feťákov a bezdomovcov, potom sa začali rekonštruovať. Časť z nich sa pred pár rokmi odpredala do súkromného vlastníctva.
Aktuálne ich stojí 12 (tých väčších, kopec menších je od Devínskej Novej Vsi až po Záhorie), dali by sa rozdeliť do troch skupín, kde sú pokope a jednou návštevou môžeme vidieť viaceré. Prvú skupinu tvoria bunkre B-S 1 s krycím názvom Štrkovisko, B-S 2 Mulda, B-S 3 Paseka a B-S 4 Lány, ktoré sú všetky v Pečnianskom lese. Druhú skupinku tvoria B-S 6 Vŕba, B-S 7 Cvičisko, B-S 8 Cintorín, B-S 9 Kittsee a B-S 10 Tri Hranice, tie nájdeme pri konci Kopčianskej ulice. Poslednú skupinku B-S 13 Stoh, B-S 14 Duna a B-S 15 Ostrov nájdeme medzi Dolnozemskou cestou a Dunajom. Ja som kvôli dostupnosti a prítomnosti ďalších zaujímavostí zvolil ten stredný úsek. Tie ostatné prejdeme niekedy nabudúce.
Zaparkovali sme pri konci Kopčianskej. Je tam nová cesta a niečo, čo vyzerá ako čerstvo postavené obratisko MHD. Presne oproti nemu je prvý z dnešných bunkrov, B-S 9 Kittsee. Je veľmi ľahké ho minúť, pretože vyzerá ako ošarpaná a ničím nezaujímavá betónová kocka. V skutočnosti ide o jeden z prvých dokončených objektov celého československého opevnenia.
Čl.56
Stát československý se zavazuje nebudovati žádných vojenských zařízení na části svého území, která leží na pravém břehu Dunaje na jih od Bratislavy.
Saint-Germainská mierová zmluva 1919
Prvním lednem 1933 jsem převzal funkci zemského vojenského velitele v Bratislavě, kde jsem si dovolil z vlastní iniciativy opevnit město a hranice. Roku 1933, to znamená o nějaký rok dřív, než se to začalo jinde.
Generál Josef Šnejdádek
Šnejdárkovo bezočivé porušenie medzinárodnej zmluvy ostalo bez povšimnutia. Teda. V roku 1935 vzniká Ředitelství opevňovacích prací (ŘOP), výkoný orgán, ktorý mal zabezpečiť opevnenie hraníc republiky. Veselo začlenili už existujúce Šnejdárkove bunkre do obrannej línie a doplnili ich ďalšími viac či menej štandardizovanými bunkrami.
Dnes je B-S 9 v obstojnom stave, okolo pokosená tráva, odstránené náletové dreviny, upravené schody k hlavnému vchodu a zamknuté vráta. Pôvodne mal tri strielne, jednu smerom na Rakúsko a dve smerujúce rovnobežne s hranicou. V rámci úprav po prevzatí bunkra pod ŘOP bola strieľňa obrátená k Schnitzlom zmenšená iba na pozorovaciu štrbinu. Totiž bunkre nemali strieľať priamo na nepriateľa, ale strieľne boli orientované vždy smerom na najbližší susedný bunker a mali vytvoriť palebnú priehradu. Pred strieľňami je takmer dvojmetrová priekopa, ktorá mala nepriateľom sťažiť priblíženie sa k samotnej strieľni (toto Belgičania pri Eben - Emaeli zanedbali a nemeckí výsadkári ich za to patrične potrestali). Prehliadka aj s fotením nám zaberie pár minút. Kedysi stál na bunkri pohraničiarsky domček, ktorého tehlový komín sa donedávna zachoval a nájdete ho na viacerých fotkách. Neviem, či vplyvom času alebo zásahom Vojenského historického ústavu (VHÚ), ktorý má tento bunker v správe, bol komín odstránený.
Od bunkra sa vydávame severozápadným smerom po novej štrkovej ceste (asi vďaka developerovi). Po pár metroch nás dovedie k skupine stromov, ktoré ukrývajú ďalší pozostatok z vojny, protitankovú priekopu. Tanky sú síce známe svojou výbornou priechodnosťou terénom, ale vhodne hlboká a široká prekážka spôsobí, že sa v nej zaseknú.
Nebudeme si klamať, táto konkrétna pamiatka nevyzerá impozantne. Betónový múrik a jama. Deti sú napriek tomu nadšené, takže pokračujeme priekopou ďalej. Občas je spestrená informačnými tabuľkami, občas klbkom ostnatého drôtu.
Privedie nás do lesíka, v ktorom zbadáme altánky, gril, hojdačku pre decká a zrazu drb, B-S 8 Hřbitov.
B-S 8 je z tej druhej várky bunkrov vybetónovaný v roku 1937 už pod dozorom ŘOP. Typovo je to pechotný zrub, okrem guľometov bol vyzbrojený aj dvomi protitankovými kanónmi. Pozeráme sa na najväčší objekt bratislavského opevnenia. Bunker je podľa listu vlastníctva stále vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe VHÚ, ale o údržbu a jeho okolie sa stará občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre. Vďaka nim je čerstvo natretý sivou farbou, dal by sa ešte nájsť aj po čuchu. Prišli mimo otváracích hodín, takže sme sa dnu nedostali, ale ináč je prístupný.
Pri bunkri sú lavičky, ďalšie informačné cedule, maketa hrobu rakúsko-uhorského generála s ducharskou historkou, cvičná letecká bomba a makety protitankových zátarasov alebo aj rozsocháčov (také tri koľajnice znitované dokopy, známe sú napríklad z úvodnej scény Zachráňte vojaka Ryana, v anglicky hovoriacich krajinách sa im nepovie ináč ako český ježko - Czech hedgehog), vojenská kúpeľna, zákop. Ďalej je v bezprostrednej blízkosti bunkra ukážka železnej opony - plot, strážna búdka a odparkovaný gazík. Ešte ďalej je nemecký vojenský cintorín z obdobia prvej svetovej vojny, podľa neho dostal bunker krycí názov. Fakt nenápadné.
Od B-S 8 pokračujeme severozápadným smerom krížom cez pole (v dobe návštevy bola táto časť pooraná a nezasadená) k osamotenej skupine stromov. V ich strede je zarastené a polozasypané pokračovanie protitankovej priekopy. Napravo od stromov stojí prvá z protitankových stien. Je to betónový múr, hrubý skoro pol metra a v strede má inštalovanú oceľovú strieľňu. Cez ňu sa prestrčil protitankový kanón a jeho obsluha bola aspoň čiastočne chránená pred nepriateľskou streľbou. Niekoľko sa ich zachovalo rozhodených aj „náhodne“ po celom meste. Jedna je napríklad aj na Kuchajde. O dobe vzniku týchto stien sa viedli medzi odbornou verejnosťou debaty, pretože sú mladšie ako bunkre. Steny sú postavené z nekvalitného betónu s vysokým obsahom štrku a použité oceľové strieľne sú ruské, pôvodne z Molotovovej obrannej línie. Ustálili sa dva názory, jeden je, že išlo o nemeckú obrannú stavbu, druhý hovorí o tom, že by mali byť postavené až v 50. rokoch na obranu proti imperialistom. To by však umiestnenie v Novom meste nedávalo žiadny zmysel. Mňa však prekvapilo, že tie steny v okolí B-S 8 sú všetky orientované, akoby mali strieľať smerom na Rakúsko, čo mi v kontexte obrany pred postupujúcou Červenou armádou nejako nevychádza.
Priamo pred nami je druhá protitanková stena, je rovnaká ako tá prvá, tak pokračujeme poľom, ktoré zmenilo povrch na neudržiavanú lúku smerom k B-S 7 Cvičište. V dobe jeho postavenia tu bolo vojenské cvičisko, ktoré neskôr používal aj Wehrmacht, o tom neskôr. B-S 7 je ďalší so Šnejdárkových bunkrov a je v podstate identický ako B-S 9. Tento bol niekedy v nedávnej minulosti namaľovaný maskáčovými farbami, iba z tej strany, ktorú je vidno od B-S 8. Na bunkri je najzaujímavejšie falošné okno, ktoré malo z diaľky zmiasť nepriateľa a železobetónový bunker sa tak chcel tváriť ako obyčajný dom. Bunker je zamknutý.
Pár krokov od neho vidíme v poli siluetu tanku. Pri privretí oboch očí by mohol pripomínať T-34/76. Až na to, že je postavený z tehál a betónových panelov.
Pravdepodobne slúžil ako výcviková pomôcka. Jednak si na ňom mohla pechota trénovať vyskočenie a zoskočenie z tanku a zároveň mal pôsobiť ako cvičný terč pre delostrelectvo. Bol som značne skeptický ohľadom toho druhého účelu, pretože som mal pocit, že priamy zásah z kanónu ho musel rozbombardovať na franforce, ale na plášti tanku sú priehlbiny, ktoré by s menšou dávkou predstavivosti mohli byť zásahmi. Okrem toho v hlavni tvorenej kovovou trubkou, sú jasné stopy po paľbe z ručných zbraní. Tank je aktuálne v havarijnom stave, na viacerých miestach sú tehly už iba poukladané na sebe bez malty. Dá sa do neho vojsť, ale ja som asi príliš úzkostlivý a svoje decká som dnu ani naň nepustil. Otecko, ktorý prišiel po nás, taký problém nemal a nechal svojich troch potomkov vyliezť hore a skákať po veži. Urýchlene sme sa zdekovali a neotáčali sa. Neviem garantovať, že po ich návšteve tank stále naozaj stojí. Ale zas v správach nebolo nič o zavalených deckách, takže asi v pohode.
Vzhľadom na to, že moji synovia ešte stále vyzerali čerstvo, tak sme sa napojili na pohraničiarsku signálku skrytú v novovysadenej aleji pred nami a smerovali k diaľničnému nadjazdu. Urobili sme ešte menšiu odbočku do poľa k tretej protitankovej stene. Bola rovnaká ako prechádzajúce, mohli sme si ušetriť 50 krokov. Mladšie dieťa zahájilo protestný spánok v nosiči, starší sa stále držal, takže sme pokračovali k poslednému bodu dnešného programu. Prešli sme ponad diaľnicu, našťastie je na nadjazde chodník, takže ste nečítali v správach o tom debilovi, čo prebiehal s deckami krížom cez diaľnicu. Tam obkľúčený tromi cestami čakal B-S 6 Vrba. Tiež ide o Šnejdárkov bunker, na pohľad väčší a zložitejší ako predchádzajúce dva. Tento je v súkromnom vlastníctve (iba stavba, pozemky pod ním sú cirkevné), takže prekvapivo bol tiež zamknutý. Rovnako ako v B-S 8 tu sídli súkromné múzeum, na nete majú otváracie hodiny a 30. októbra 2021 tu bude nejaká akcia pri príležitosti založenia ČSR. Zo všetkých dnešných bunkrov mal najkrajšie upravené okolie a bol mi tak celkovo najsympatickejší. Neviem, či to bola len moja bujná fantázia alebo iba odlupujúci sa betón, ale na jednej zo stien som objavil stopy po zásahoch z guľometu. V areáli bunkra je aj pamätníček pre cca 300 „nespoľahlivých“ Nemcov a Maďarov, ktorých mala československá armáda popravila po vojne, ale prekvapivo naši a maďarskí historici sa na tom nezhodujú. Ďalšou zaujímavosťou je tzv. Kugelstand, betónový prefabrikát, ktorý slúžil ako spevnené guľometné hniezdo.
Keby neboli chalani unavení a ja hladný jak Čenkovej deti na poslednej strane, tak by sa dal výlet ešte pretiahnuť, vrátiť sa na pohraničiarsku signálku, prejsť po nej až k hraničnému priechodu Berg, odtiaľ B-S 4 a potom zvyšné tri bunkre v Pečnianskom lese. Ale keďže B-S 4 vyzerá byť parádny, nechávam si ho na samostatný výlet.
Uvítam akékoľvek ďalšie typy na vojenské objekty niekde nablízku. Ak vás môj článok zaujal, tak si určite pozrite túto mapu. Okolie Bratislavy je spracované veľmi podrobne, samého ma prekvapilo, kde všade sú pozostaky opevnenia. Napríklad tesne za Svätým Jurom smerom na Pezinok je také „odpočívadlo“ alebo čo, na ňom je obrovský bilboard ukotvený o dosť veľké betónové kocky. Tak tie kocky sú zvyšok protitankového zátarasu. Rovnaký nájdete aj na hlavnej ceste v Limbachu, pri križovatke s ulicou Pri kockách.
PS: Z fotiek mala ísť len jedna na BBJU facebook, preto je všade knižka. Písať článok mi napadlo až potom.
