Paddyho Mayna sme opustili v roku 1942, ako veľmi úspešného ničiteľa nemeckých lietadiel.
V januári 1943 sa jeden nájazd nevydarí podľa predstáv a plukovníka Stirlinga (veliteľa SAS) zajmú Nemci. SAS podstúpi reorganizáciu a potom ďalšiu, nám stačí, že Paddy Mayne sa stane veliteľom celého regimentu. Vo velení sa prejavuje hlavne jeho právnická časť. Efektívne bojuje s byrokraciou, celý pluk pod ním šlape ako švajčiarske hodinky. On sám sa stáva čoraz uzavretejším. Keď sa opije, tak jeho chlapi vedia, že mu majú dať pokoj a nedávať mu zámienku, aby vybuchol. Nie vždy to stačí. Raz v miestnej egyptskej krčme zistil, že barman účtuje jeho vojakom niekoľkonásobne vyššie ceny za alkohol ako domácim. Dal si zavolať majiteľa a nechal ho, aby mu to vysvetlil. Majiteľ sa dostatočne nesnažil, tak ho Paddy zdrapil za golier, vytiahol ho spoza pultu a hodila na zem. Potom mu pod nohy vystrieľal celý revolver. „Tancuj, tancuj!“
Vojna v Afrike končí. SAS sa presúvajú do Európy. Vyberú ich ako predvoj invázie na Sicíliu. Paddy so sasíkmi sa znova predstavia v najlepšom svetle. Obsadia štyri pobrežné batérie, čím zjednodušia vylodenie hlavným spojeneckým silám. Popritom zajmú okolo 500 Talianov a ďalších 300 zabijú. Následne dobijú a udržia prístavné mesto Augusta Talianov z neho vyženú tak rýchlo, že nestihli po sebe ani zničiť zásoby, ktoré padnú do spojeneckých rúk. Paddyho za vynikajúce výsledky a príkladné velenie povýšia na podplukovníka a dajú mu druhý DSO.
SAS pomáhala aj s vylodením v Normandii, napriek tomu, že boli stovky kilometrov od pláží. Vysadili ich padákmi spolu s Jeepmi hlboko v okupovanom francúzskom vnútrozemí. Mali drobnými sabotážami koľajníc a mostov zdržovať nemecké posily. Paddymu ako podplukovníkovi a veliteľovi celej SAS zakázali zúčastniť sa tejto operácie. Pôvodný cieľ sasíkov boli iba sabotáže. Priamy boj nemali vyhľadávať. Ale guľomety na autách pôsobili ako silné lákadlo. Okrem toho polovicu personálu v SAS tvorili Francúzi, ktorí neskrývali nadšenie, že si konečne proti náckom zabojujú aj doma. Vývoj situácie dostane SAS do prekérnej pozície. Z východu na západ tiahli nemecké posily, zo západu na východ ustupujúci Nemci. Hrozilo že ich rozpučia medzi sebou.
Paddy už dlhšie nevydržal sedieť na veliteľstve. Zobral ďalších dvadsať jeepov s posádkami a nechal sa vysadiť nad Francúzskom ako posila. Po pristátí sa spojil so zvyšnými SAS a spoločne vyrazili smer bojová línia. Nemcov, ktorí bojovali proti Američanom pred sebou, príjazd Britov od chrbta zaskočil. Logicky si domysleli, že sú obkľúčení. Táto predstava ich bojovému nadšeniu nepomohla. Sasíci sa preto bez problémov prestrieľali cez demoralizovaných protivníkov naspäť k svojim. Nadriadení ocenili Paddyho velenie a pripli mu tretí DSO, napriek tomu, že sa aj naďalej správal ako typický Paddy. Proste si občas vypil a robil neprístojnosti. Napríklad ho v jednom francúzskom mestečku zatkli americkí MP-íci za to, že ožratý jazdil na Jeepe a strieľal z guľometov do vzduchu. Doviedli ho pred samotného generála Pattona, ktorý požadoval vysvetlenie. Paddy zo seba iba vysúkal neúctivé: “Prepáčte, dúfam, že som nevystrašil vašich chlapcov.”
Mal z toho problémy? Nemal, bol príliš dobrý v zabíjaní náckov, tak nadriadení “drobné” prešľapy etikety prehliadli. Už o pár týždňov dokázal, že obe oči privreli oprávnene. SAS pôsobili ako predvoj kanadskej obrnenej divízie. Neďaleko nemeckého mesta Oldenburg nechali Nemci Paddyho jednotku ochutnať vlastnú medicínu a pripravili prepad. Ukryli sa v domoch pozdĺž celej ulice a spustili paľbu na kolónu vozidiel. Najviac to schytali džípy idúce niekoľko sto metrov pred čelom kolóny. Okamžite sa stali nepojazdnými a väčšina posádok nebojaschopnými.
Paddy nestrácal čas. Schmatol guľomet Bren, vyšprintoval k najbližšej strieľajúcej budove.
„Harry jdu do baráku!“
Vykopol dvere a skrytým Nemcom venoval trocha pozornosti.
Zvyšok kolóny medzitým opätoval paľbu a umlčal väčšinu streľby v bezprostrednej blízkosti napadnutých. Vzhľadom na vzdialenosť sa im ale nepodarilo vytlačiť nepriateľa od vedúcich vozidiel. Ich posádky sa aj naďalej snažili kryť, kde sa dalo, ale v skutočnosti boli ako ruže na strelnici. Situácia si vyžadovala okamžité riešenie.
Zase to na seba zobral Paddy. Zasunul do Brenu plný zásobník. Sadol za volant Jeepu, guľomet si položil na stehno a hlaveň oprel o dvere vozidla:
„Potrebujem dobrovoľníka.“
Okamžite ich mal niekoľko.
„Ty! Sadni si na miesto spolujazdca, za to guľometné dvojča. Ideme po nich, ja šoférujem a strieľam, ty len strieľaš.“
Vytúroval motor a vyrazil k prvému odstavenému džípu. Zranení chlapi opustili svoj chatrný kryt a prestúpili k svojmu veliteľovi. Lenže v Paddyho aute nebolo dosť miesta, aby pobral všetkých. Preto zaradil spiatočku a odcúval to naspäť ku kolóne. Kým zranení povystupovali, Mayne s guľometčíkom prebili zbrane a znova vyrazili vpred. Tento postup opakovali, kým neevakuovali všetkých.
Tento neuveriteľný kúsok samozrejme neušiel pozornosti nadriadených. Vypísali papiere a odporučili ho na Viktóriin kríž. Dokumentáciu podpísal samotný Montgomery, preto je zaujímavé, že niekde v procese udeľovania vyznamenania niekto rukou škrtol VC a prepísal ho na štvrtý DSO. Sám Mayne to neriešil, nižšiu medailu prijal bez reptania. Dokonca aj kráľ Juraj VI. otec súčasnej kráľovnej sa pýtal ako je možné, že „mu Viktóriin kríž tak zvláštne unikol.“
PS: Paddy Mayne chce, aby ste si kúpili knižku!
