Ako ste si možno všimli, vyšla mi knižka. A ak ju budete pekne kupovať, tak sa tento text v preškrtanej podobe objaví v Byť bojovníkom je úžasné vol. 2.
Otrepané filmové klišé, v ktorom hlavný hrdina hnijúci v base dostane jedinečnú príležitosť zúčastniť sa tajnej misie výmenou za slobodu, sa občas pritrafí aj mimo strieborného plátna.
Poručík Robert Blair Mayne, kvôli írskemu pôvodu prezývaný Paddy, sedel na jeseň roku 1941 v špinavom sýrskom väzení. Dostal sa tam preto, že zmlátil svojho veliteľa. Traduje sa, že inzultoval podplukovníka za nekompetentné vedenie a zbytočne vysoké straty. Nepravda. Sformátoval ksicht majorovi, ktorý slúžil “iba” ako zástupca veliteľa Írovej jednotky. Dôvod bol jednoduchý. Paddy si adoptoval psa, ktorý mu pomáhal, aby sa vo vojenskom tábore cítil aspoň trochu ako doma.
Po návrate z jednej akcie zistil, že major psa v jeho neprítomnosti zastrelil. Paddy dal za pravdu všetkým stereotypom. Strašne sa opil a vysvetlil majorovi, že nasrať šampióna v ťažkej váhe, sa zaradí medzi rozhodnutia, ktoré trpko oľutuje.
Vráťme sa na začiatok (Teraz nasleduje pár životopisných údajov, ktoré mi Fľushky vždy škrtá. Užívam si, že sem dosah nemá). Paddy sa narodil do bohatej rodiny v roku 1915. Poslali ho študovať právo. Už na škole sa prejavil ako šikovný športovec. Súťažne strieľal, hrával golf. V boxe sa stal univerzitným majstrom Írska v ťažkej váhe. Okrem toho hrával rugby. Myslíme tým nemrjácky americký futbal, ktorý sa hrával prakticky bez chráničov.
Bol v ňom celkom dobrý. Vzali ho s výberom Británie na exhibičnú šnúru po juhoafrickej kolónií. Paddy v prestávkach medzi zápasmi chlastal, demoloval hotelové izby a provokoval šarvátky s robotníkmi v dokoch. Počas jednej recepcie sa znechutene zodvihol od kaviárových toastov a vyparil sa. Vrátil sa s krvavou antilopou na pleciach, treskol ňou o jedálenský stôl: “Počul som, že v Afrike sa večeria takto!”
Napriek výstrelkom hodných Vladka ml. ho po návrate do Británie nevyhodili z teamu. A nebolo to kvôli tatkovi. Totižto na ihrisku sa z neho stával iný človek. Chladnokrvný, pokojný s bleskovým úsudkom (správnym) a výnimočným prehľadom o situácií. Úspešne doštudoval a zložil advokátske skúšky. Sľubne rozbehnutú kariéru však prerušilo vypuknutie druhej svetovej vojny. Prihlásil sa ako dobrovoľník. Najskôr ho presúvali v rámci protilietadlového delostrelectva, potom zakotvil v pechotnom regimente. Odtiaľ sa prihlásil k novozaloženým Commandos.
Ako poručíka ho pridelili k No. 11 (Scottish) Commando a poslali bojovať do Sýrie. Paddy si so sebou priniesol svoje rozdvojené správanie. V tábore prchký alkoholik, pod paľbou vynikajúci taktik. Vyznamenal sa v bitke pri rieke Litani, komandosovia pod jeho velením vzorne splnili všetky úlohy a zajali pri tom desiatky Nemcov. Jeho kariéru pribrzdil incident so psom.
Sedí za mrežami a čaká na súd. Zrazu sa otvoria dvere na cele a vstúpi dôstojník. Predstaví sa ako plukovník David Stirling.
“Dávam dokopy pár chlapov. Supertajné misie. Prepady nemeckých a talianskych letísk hlboko za nepriateľskými líniami. Nič pre mrjácov.”
“V tom vašom pláne nikde nevidím príležitosť na SKUTOČNÝ boj.”
“Bojovať sa nebude, teda s výnimkou proti Nemcom.”
Paddymu sa na tvári rozlial úsmev: “Dostaňte ma von a som Váš človek,” a napriahol k Stirlingovi ruku.
Ten ju ignoroval: “Ešte jedna vec, dáte mi Vaše slovo, že toto,” palcom ukázal na seba “je veliaci dôstojník, ktorého za žiadnych okolností neudriete,” opätoval úsmev a prijal podávanú ruku.
Tak sa Paddy stal členom jednotky s honosným názvom “L” detachment Special Air Service Brigade - oddielu “L” brigády zvláštnej leteckej služby. Zámerom názvu bolo zmiasť nepriateľa. Nemci si v prípade prezradenia existencie jednotky mali myslieť, že Briti majú v Afrike celú brigádu výsadkárov, skladajúcu sa minimálne z ďalších oddielov A - K. V skutočnosti tento zárodok SAS mal iba 60 členov. O tretinu z nich prišli hneď pri prvej akcii. Počas výsadku nad púšťou ich vietor rozfúkal kade tade a ešte aj Nemci kládli tvrdošijný odpor.
Preto druhú akciu naplánovali viac na istotu. Miesto lietadiel sa k cieľovému letisku nechal Paddy s ďalšími siedmimi sasíkmi doviezť upraveným nákladiakmi. Vozidlá nechali v púšti opodiaľ a k letisku vyrazili pešky. Nemci s Talianmi sa príliš spoliehali na vzdialenosť letiska od frontu a preto sa hliadkami príliš neobťažovali.
Letisko vyzerá vyľudnené. Paddy sa priplíži k veľkej drevenej budove. Cez špáry medzi doskami presvitá svetlo a počuť družný rozhovor. Skontroluje si samopal. Prikrčený prebehne k dverám budovy. Z celej sily do nich kopne. Rozletia sa. Otočí sa na neho tridsať párov očí. Nemeckí a talianski vojaci práve večerajú a posedávajú v spoločenskej miestnosti. Thompson v Paddyho rukách sa rozšteká. Trvá pár sekúnd kým vystrieľa celý 50-ranový zásobník. Nepriatelia nedostali šancu. Prepad letiska pokračuje ďalej.
Briti sa nestretávajú prakticky so žiadnym odporom. Na lietadlá na letiskovej ploche umiestňujú časované nálože. Keď im došli výbušniny, pokračujú v ničení tak, že strojom rozstrieľajú prístrojovú dosku. Po akcii to Paddy zosumarizoval takto: 14 lietadiel vyhodených do vzduchu, 10 so zničenými kokpitmi. Okrem toho odpálili aj cisterny s leteckým palivom a sklady munície. Paddy za tento nájazd dostal DSO - Distinguished Service Order (Rád za vynikajúcu službu, druhé najvyššie britské vyznamenanie) a zároveň ním zavrel hubu všetkým generálom, ktorí chceli po prvom fiasku SAS zrušiť.
O dva týždne sa na znova vrátili na to isté letisko. Postup bol podobný, teraz však zobral o dvoch chlapov menej. Nemci si dávali väčší pozor, ale stále to nepreháňali. Predsa by Briti nezaútočili DVAKRÁT na TO ISTÉ miesto, všakže. Sasíci sa znova prehnali letiskom ako uragán. Keď minuli výbušniny a zásoby munície sa začali opovážlivo scvrkávať, zvolil Paddy iný spôsob vyradenia zvyšných strojov. Vyliezol do kokpitu, rukami vyrval všetky budíky z prístrojovky a trhal zväzky káblov, ako Sulik koalíciu. Záverečný účet, 27 zničených lietadiel.
To Nemcov presvedčilo, že treba zaviesť nejaké protiSAS opatrenia. Takže každý ďalší nájazd bol kvôli hliadkám náročnejší a menej úspešný.
Britskému veleniu však stačili po bombastickom začiatku aj slabšie výsledky a odklepli pre SAS dodávku Jeepov Willys. To vnuklo Paddymu, toho času zástupcovi veliteľa Strilinga, nápad. Džípy vytunili. Na každý namontovali niekoľko guľometov Vickers K (obvykle dva pre spolujazdca, ďalšie dva dozadu a občas sa ušiel jeden aj šoférovi). Tieto guľomety boli pôvodne určené pre lietadlá, preto mali veľmi vysokú kadenciu (17 rán za SEKUNDU). Paddy navrhol Stirlingovi, aby sa vykašľali na nenápadnú infiltráciu letísk a skúsili frontálny útok. Súhlasil. V noci 26. Júla 1942 vyrazilo 18 tereňákov na 80 kilometrov dlhú jazdu cez púšť. Ich cieľom bolo egyptské letisko Sidi Hanesh. Základňa pre stíhačky Bf 109, strmhlavé bombardéry Ju 87 Stuka, ale hlavne pre dopravné lietadlá Ju 52, ktoré boli neoceniteľné pre zásobovanie Afrikakorps. Ako všetci vieme, nie sú zásoby, nie sú víťazstvá.
***
Hans dokončuje svoju obchôdzku. Puška na pleci ho pekelne ťaží, remeň sa mu zarezáva do pleca. Ešte hodinu a vystrieda ho nasledujúca hliadka. Stretne Uweho, ktorý chodí v protismere. Ako vždy zastavia a zapália si po cigarete. Prehodia spolu pár viet. Hans rozpráva o svojej milej Erike. Je tichá jasná noc tesne pred splnom mesiaca. V tom nočný kľud preruší vzdialený hluk motorov. Nevzrušene zdvihnú pohľad k oblohe. Akoby mohli v temnote zbadať prilietajúce lietadlá. Na potvrdenie ich predpokladu sa rozsvietia svetlá na pristávacej dráhe.
“Hans, to neznie ako liedalo. Skôr ako nejaké auto.”
“Veľa áut!”
“Alarm, alarm!”
Z tmy sa vyrútia takmer dve desiatky vozidiel. Prekvapenými hliadkami sa nezdržujú, mieria priamo k lietadlám odparkovaným pozdĺž pristávacej dráhy. Rozdelia sa na dva prúdy. K vokálom motorov sa pridáva bicia sekcia. Osemdesiat hlavní spustí v zbesilom rytme: “Tududududu. Tududududu.” Spektakulárnu show dopĺňajú svetelné efekty. Briti majú nabité strelivom so stopovkami, takže prestrelka vyzerá ako zo star wars. Zasiahnuté lietadlá zachvátia plamene. Totiž, svietiaci náboj je len každý piaty v zásobníku. Ostatné sú zápalné.
BUM! Motor prvej Ju 52 vybuchne. Nemci sa spamätávajú. Britským guľometom odpovedajú nemecké MG-42. Niektorí optimisti sa snažia zasiahnuť kľučkujúce jeepy aj puškou, ale to by rovno mohli triafať komára medzikontinentálonou strelou.
“Vžžžm!” niekto to skúša s protipancierovou päsťou. Netrafí. Teda. Netrafí Jeep. Odparkované lietadlo zasiahne spoľahlivo. Útočiaci SAS presunú pozornosť aj na obrancov. Tí sa akurát snažia sklopiť štvorhlavňové protilietadlové kanóny tak nízko, aby mohli strielať po autách, ktoré kľučkujú medzi vlastnými lietadlami.
Jeden tereňák to poriadne schytá. Americký štvorvalec zakašle a zdochne. Rovnako naposledy vydýchne aj desiatnik John Robson. Zvyšní pasažieri zničeného vozidla si stopnú odvoz. Vickersom dochádza munícia. Jeepy urobia posledné kolečko a miznú v púšti. Okrem jedného. Ten zastaví pri poslednom lietadle, ktoré zatiaľ nevyzerá ako ementál. Z miesta vodiča vyskočí Paddy Mayne. Zo sumky vytiahne nálož, nastaví časovač a hodí ju do lietadla. Naskočí späť do auta a jeho odchod zo scény je sprevádzaný gigantickým ohňostrojom.
Zo zvyšných sedemnástich Jeepov sa jeden pokazí v púšti a jeden objavia nemecké lietadlá, ktoré sa po rozvidnení vydali prenasledovať útočníkov. Luftwaffe si pripíše aj ďalšieho zabitého člena SAS. Dokopy teda Briti stratili dvoch mužov a 3 vozidlá. Zničili 40-60 lietadiel, nemecké straty na životoch nie sú známe.
Počas africkej kampane zničil Paddy zhruba sto lietadiel. Viem, že to nie je férové porovnanie, ale pre ilustráciu, akou mierou prispel k britskému vojnovému snaženiu, toľko zostrelov nedosiahli prví traja najlepší britskí stíhací piloti dokopy.
To be continued...
Ak by ste ma chceli videť a počuť naživo, tak prídite v stredu do Devínskej.
