Protinožci očami planktónu (6. časť)
- Od: Reia
- Dátum: 20 júl 2020
\').s("#k")}2(!$("#i").5()>0&&( $(\'#i\').3(\'6\')=="1"|| $(\'#i\').3(\'x\')=="p")){ $(\'
AKAROA Nasledujúce ráno som sa zobudila s pocitom, že sa so mnou všetko nejako zvláštne kolíše. V prvom momente som to chcela pripísať vínu, ktoré mi možno ešte kolovalo v krvnom obehu, ale po tom, ako som sa postavila, som svoju mienku musela poopraviť. Víno za to celkom určite nemohlo.
TAURANGA Prvou zastávkou našej výletnej lode bol prístav Tauranga. Keďže som ešte stále mala rozhodený biorytmus a nevedela som spať, mala som možnosť o piatej ráno po prvý raz na vlastné oči sledovať, ako sa tristometrová loď dokáže napasovať do prístavu. Asistovali jej dva vlečné člny.
Pozn. autora: planktón alebo aj vodný substrát (© SLSP) = pasažieri výletnej lode vyhrnuvší sa na pevninu Medzi moje najväčšie cestovateľské sny vždy patrili Nový Zéland a Aljaška. Túto zimu som si splnila prvý z nich a šla som sa pozrieť k protinožcom.
Bohovia ľuďom závidia ich smrteľnosť. Len vďaka smrteľnosti má život cenu, pretože každý moment je neopakovateľný. Túto myšlienku som kedysi dávno počula v nejakom filme. Už neviem v akom a samozrejme si nepamätám jej presné znenie, len pointu. Ale hneď som sa s ňou stotožnila. Ono totiž ak sa človek zamyslí nad tým, že by mal naozaj žiť večne...
Keď som bola školopovinné dieťa, veľmi ma bavila matematika. Naozaj veľmi. Aj fyzika. Aj biológia. Aj slovenčina. Aj všetko okrem výtvarnej výchovy. Bavilo ma čítať povinné čítanie aj písať slohy či referáty, na ktoré som sa vždy ochotne prihlasovala.