Pamätám sa, keď som si pred nejakými pár časovými obdobiami pozrel obálku časopisu Time a zaujala ma. Nebola tam žiadna poloholá žena, ale niečo úplne iné. Ležali tam dvaja ľudia, na pláži, užívajúc si svoj dokonalý život. Iba oni, žiadne externé momenty ničiace ich perfektné šťastie. Skrátka, niečo neskutočné.

 Mnoho ľudí zaujíma, ako je to vlastne so ženami v USA. Nie, ani náhodou to nie je tak ako vo filme Láska Nebeská (Love Actually, 2003), kde americké devy vítajú cudzincov bozkami, spia zo štyri na jednej posteli a vyzerajú ako z renomovaných časopisov. Realita je niekde úplne inde.

 Ešte tomu tak úplne nerozumiem, ale niektoré veci sú mi úplne jasné. Opustili sme s tatom a mamkou naše prostredie, preliezky a psa a vybrali sme sa kamsi preč. Obom rodičom som jasne vysvetlila, že ja nikam lietadlom nepôjdem. Vďakabohu sme šli autobusom (aspoň tak mi to povedali rodičia). Viete, ja mám už dva roky, a tak si so mnou ktokoľvek nebude robiť, čo chce.

 Na prvý pohľad je v USA všetko iné. Priam by som použil slovo väčšie. A všetko je tu od seba poriadne ďaleko, takže nutnosť vlastniť auto nie je len otrepaná fráza mamičiek na to, aby nemuseli  chodiť do nákupných centier pešo. Čo však zaujme vo väčšej miere, je rebríček hodnôt, aký tu ľudia majú.

 Nákupná etika je tu značne odlišná, ako kdekoľvek inde na svete. Ľudia nakupujú kvantitatívne viac, často aj na dlh (využívajúc kreditnú kartu) a väčšinou také hmotné statky, ktoré ani nepotrebujú. Ale to je všeobecne známy fakt a aj to je jeden z dôvodov, prečo americká ekonomika napreduje.

 Ešte pred finálnym odletom zo srdca Európy sme si museli zabezpečiť presun peňazí zo slovenského na americký účet.

 Asi by nebolo od veci sprvoti vysvetliť, ako som sa vlastne do tejto najúžasnejšej krajiny sveta dostal. Tak v prvom rade si ako svoj štúdijný odbor vyberte niečo trendové, ako povedzme financie a bankovníctvo. Po úspešne zvládnutom úmornom štúdiu sa potom zamestnajte v prvej IT firme.

 Pracovný týždeň začal príjemne. Pred hotelom, ktorý mal namiesto fasády z ôsmeho poschodia padajúcu vodu, ma čakal ďalší, po anglicky dosť slabo hovoriaci šofér. Ten ma zaviezol do budovy našej firmy, kam si to v to ráno mierilo asi tisíc ľudí odrazu. Indickí kolegovia stáli postavení v rade a hneď sa aj popredstavovali. Nikdy na ich mená nezabudnem. Sushmita, Abhijeet, Sachin alebo Joydeep pekne dokumentujú variabilitu a odlišnosť od Slovenska.

 Pomaly prišlo ráno. Celý zvyšok noci som usedavo sedel na posteli a predstavoval si, ako na mňa zabudnú, alebo ma prípadne donútia ostať tu navždy. Nedostatok spánku má naozaj nedozierne následky, čiže som sa sprvoti snažil aspoň nejakým spôsobom zahnať čas. Ísť von samozrejme neprichádzalo do úvahy, čiže som len tak pozeral do blba. A zároveň dúfal, aby ma nezačal bolieť zub (či čokoľvek iné) a ja budem nútený ísť k tunajšiemu doktorovi.