Ešte pred finálnym odletom zo srdca Európy sme si museli zabezpečiť presun peňazí zo slovenského na americký účet. Vďaka bohu sa nám asi dva mesiace predtým na týždňovej pracovnej ceste do USA podarilo otvoriť si klasický checking účet aj bez SSN čísla (číslo sociálneho zabezpečenia, ktoré musí mať každý legálne pracujúci človek), a tak aspoň bolo kam tie peniaze poslať. Ostatní kolegovia to zobrali od podlahy a za zhruba 50 eurový poplatok si peniaze poslali priamo v klasickej banke. To však nie je pre mňa. Ja som dobrodružný typ.
Po chvíli googlenia som našiel spôsob, ako obísť banku a urobiť to celé úplne zadarmo. Stačilo otvoriť si slovenský PayPal účet a poslať si naň peniaze. Po precíznom naštudovaní pravidiel som si pripadal ako super – macher, pretože opakovaný výskyt slovíčok ako ľahký, či okamžitý ma napĺňal pocitom sebavedomia. Prvý zádrhel nastal pri presune peňazí zo slovenskej banky na slovenský PayPal účet. Kvôli nestabilnému internetovému pripojeniu transakcia neprebehla, no mne z účtu 2000eur veselo odišlo. Po slabšom infarkte som našiel číslo, kam zavolať v prípade, ak sa niečo podobné (a vrcholne nepravdepodobné) stane. Keďže bolo vtedy len pol siedmej ráno, nikto nedvíhal. Trvalo asi tri hodiny, kým som sa dovolal. Dovtedy som si zanadával, poplakal a dúfal, že svoje peniaze ešte niekedy uvidím. Kompetentná teta všetko opravila, bola usmiata a sympatická a peniaze nabehli na slovenský PayPal účet. Osobne som bol vtedy o niečo prekvapenejší, ako keď mi bolo oznámené, že krstné meno Miley Cyrus bolo pôvodne Smiley.
Ďalšia vlna zdesenia nenechala na seba dlho čakať. Tým, že som si poslal celých 2000 eur na validný (a overený) PayPal účet, asi som niekde spustil alarm, pretože mi ho takmer okamžite zablokovali. Vraj existuje zákon proti praniu špinavých peňazí a ja som prekročil dovolenú sumu (o ktorej doteraz netuším, v akej bola hodnote) a musím im poslať naskenovaný doklad plus dva účty s adresou. Potom to môže trvať nejaký týždeň, dva, či mesiac a peniaze budem mať opäť k dispozícii. Všetko som s roztrasenými rukami naskenoval a poslal, dúfajúc v skoré vybavenie mojej žiadosti. Neustále som sa obzeral, či špeciálne komando nevletí cez okná do kancelárie a nezavrie ma do basy.
Po istom čase sa peniaze objavili na účte a netrvalo dlho a poslal som si ich na účet americký. Tam sa nestalo nič hrozné, peniaze došli a my sme mohli začať fungovať. Zvyšok peňazí som radšej zmenil v zmenárni a ako hotovosť sme si ich priniesli v „ľadvinovej taške“, umiestnenej okolo pásu pani M.. Veď sumy pod $10,000 môžete pokojne preniesť cez colnicu a nikomu to vadiť nebude. Plus málo čo sa vyrovná tomu hrejivému pocitu okolo pása, keď vás zohrieva pár tisíc dolárov v hotovosti.
A prečo sme to vlastne celé podstupovali? Jednak som tušil nejaké to dobrodružstvo a druhák v Amerike vám len tak výplatu nevyplatia (rozumej v legálnej sfére, nie keď upratujete pre nejakého Poliaka telocvične). Na to potrebujete mať spomínané SSN číslo. Avšak o to sa môžete uchádzať až dva týždne potom, čo ste oficiálne do USA prileteli. Poň sa pekne krásne vyberiete do vládnej budovy, kde vás pri vstupe pomaly donaha prehľadajú dvaja africko – americkí pracovníci (v týchto inštitúciách pracujú zásadne oni). V našom prípade mal celý tento proces hneď zopár zádrhelov. Najprv som si pri spätnom obliekaní sa po prešacovacom rituáli zhodil mobil na mramorovú podlahu. Áno, rozbil sa. Potom sme museli preukázať, že sme s pani M. naozajstní manželia. Na to stačil originál sobášneho listu. Akurát pani nejako nevedela pochopiť, prečo máme po uzavretí manželstva rozdielne priezviská (moje končí na –ský a manželkine na –ská). Ach, zlaté slovenské mená.
Celé to úspešne absolvujete za nejaké slabé štyri hodinky a potom čakáte. Kým vám ho skutočne aj pridelia, môže to trvať aj zhruba päť až sedem týždňov (ak sa teda náhodou dostanete na kôpku s indickými žiadosťami o SSN). Dovtedy sme žili z približne 40% preddavkov z platu, ktoré nám vyplácala firma. Toto rozhodne kvitujem, pretože zachovať sa takto, nebolo ich povinnosťou.
Tak sa začal nás americký sen. Ja však tvrdím, že pri čom vás aspoň zo dva krát neporazí a čo sa aspoň pár krát nepokašle, pri tom človek nemôže cítiť na konci takú satisfakciu. Takto si všetko vážim o to viac a viem, že vybabrať so systémom sa dá, avšak chce to pevné nervy. A aby som nezabudol. Po prepočítaní výmenného kurzu mojej PayPal transakcie a kurzu z banky, ktorí mali kolegovia, mi vyšlo, že som vlastne prerobil asi 60eur. Celkovo to teda rozhodne stálo za to.
