Aktuálne máme vonku čas dovoleniek, a preto neexistuje nič vhodnejšie, ako si zaspomínať na jednu úžasnú pracovnú cestu takmer až na koniec sveta. Možno sa tam úplne každý z vás počas života nedostane, tak aby ste mali aspoň predstavu, ako to tam vôbec chodí.  Ako sa to celé začalo Raz ráno prišiel email, že sa práca a kompetencie nášho tímu presúvajú do Indie.

Rok sa nám s rokom zišiel a máme tu nových Transformerov. Ak ste už prestali túto sériu sledovať, dovoľte mi pripomenúť vám, že ide už o tretie pokračovanie. Áno, má presne všetko, čo by ste od akciou nadupaného filmového letného trháku očakávali, ba dokonca aj niečo navyše, čo mu však v konečnom dôsledku aj trochu škodí. Ale pekne poporiadku, nech z toho hneď nemáte závrat.

Nedávno som si v hektickom živote naplnenom mnohými rušivými elementami našiel čas na to, aby som si pozrel nie jeden, ale hneď dva filmy. S prihliadnutím na ich, na prvý pohľad úplne rozdielne námety, som si dnes ráno cestou do práce uvedomil, že majú toho celkom dosť spoločného. Preto ak ste ich ešte nevideli, čítajte ďalej. Majte ale na pamäti jednu vec.

Pomaly prichádza letný čas a vonku začína čoraz viac svietiť slnko. Až teraz sa ukáže, kto patrí medzi tých skutočných hráčov a kto hranie neberie až tak vážne. Nie je vôbec zložité hrať sa, keď je vonku škaredo a vy nemáte čo robiť. O to väčším úspechom je zahrať sa, ak vonku svieti slnko a pani M. (rozumej manželka) chce ísť s celou rodinou (a bohužiaľ aj vami) na prechádzku.