Pamätám sa, keď som si pred nejakými pár časovými obdobiami pozrel obálku časopisu Time a zaujala ma. Nebola tam žiadna poloholá žena, ale niečo úplne iné. Ležali tam dvaja ľudia, na pláži, užívajúc si svoj dokonalý život. Iba oni, žiadne externé momenty ničiace ich perfektné šťastie. Skrátka, niečo neskutočné. Plus tam bolo veľkými písmenami napísane the CHILDFREE life.  Už teraz vidím, ako ma tak polovica spoločnosti ide zlynčovať, ale prosím, bear with me.

 Kedysi by som s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou patril do tejto istej skupiny. Ale keď jednoducho mať deti a starať sa o ne je tak vyčerpávajúce. Ono pri tom prvom to ešte nebolo až také zlé, pretože moja dokonale organizovaná pani M. ma s povinnosťami otravovala len sporadicky. Pri dvoch sa však už neskryjem. Teda skryjem, ale zvyčajne na miestach, odkiaľ si nezahrám nič na xboxe, a zároveň musím prežívať jej nepríjemné pohľady. A všetci predsa vieme, čo nasleduje potom (kvôli dieťaťu spím na gauči už teraz, ale anyway).

 Tak v prvom rade. Deti sú neskutočné nevďačné stvorenia. Trvalo mi tri roky, kým som dcéru M. naučil povedať ďakujem a aj situácie, keď si to od nej vyžadujem. O mladšej nemá zmysel hovoriť. Tá je tu len nejaké tie dva mesiace a má ma ešte dosť v paži. Ale už teraz viem, že náročnejšie a nelogickejšie dieťa som v živote nevidel. Nemá žiaden rytmus, kašle na vaše harmonogramové priority a čo je najhoršie, vôbec nerešpektuje moje príkazy o tom, kedy a čo má robiť.

Ak teda máte radi istotu (poprípade istoty), a chcete mať svoj život pod kontrolou, nemajte, prosím, deti. To, že sa nevyspíte, je len vrcholec ľadovca. Musíte sa im stále prispôsobovať, chodiť tam, aby sa to rátalo len a iba im a čo chcete vy, je nepodstatné. Toto potlačenie vlastnej identity a osobných preferencií je niečo, s čím sa vyrovnávam asi najzložitejšie. Ono prispôsobovať sa pani M. je ešte celkom v normále, lebo viem, že si to váži a oceňuje to. Ale tie detiská na to z vysoka kašlú!

 Tak mi držte palce, o ďalších novinkách vás budem, prirodzene, informovať. Bottom line, ak ste dobrý manažér v práci, pri deťoch vám ani tieto komandovacie schopnosti nepomôžu. Ak chcete žiť život to the fullest, naozaj sa to dá len bez detí? Zatiaľ mám pocit, že áno. More to come.