„Hana, vraj si vyriešila nedostatok respirátorov pri dramatickom náraste pandémie,“ obrátil sa ku mne doktor Srvátka.„Napadlo mi to, keď som sledovala seriál Príbeh služobníčky...“„To je o zdravotných sestrách?

Keď sa Covid-19 objavil, niektorí epidemiológovia nás upozorňovali, že si naň budeme musieť zvyknúť. Zvykáme si. A testujeme sa.Ráno príde Fero do firemnej kuchynky, kde je už hromada kolegov. Potichu pustí „olovnáča“.

„Na začiatku vás musím upozorniť, že tento rozhovor je nahrávaný zariadením v mojom ľavom uchu. Súčasne vás snímam oboma kamerami v mojich očiach, je to pre prípadné porovnávanie vašich reakcií. Ľavá kamera sníma detailne mimiku tváre, pravá gestikuláciu. Prosím o váš súhlas.

Upozorňujem prípadných čitateľov, že ide o konšpiračný článok s ručením a myslením obmedzeným. Nechápem, čo sa to deje s ľuďmi.

Všimla som si ju, len čo som do gemerského baru Obi ocha vošla. Názov znamená v preklade Čisté srdce. Netuším, v akej reči, ale nie sú tam nikdy ani čisté stoly a ani majiteľ nie je celkom čistý a raz mu to daňák zráta, nech mu je Boh milostivý.

Na výletoch mám rada objavovanie nových miest. A stretávanie nových ľudí. To druhé, keď sa vydarí, je na parádu. Púšťam si v hlave spätne, čo som prežila a vytešujem sa z toho. Taká milá úchylka. Kamošovi vraj zas robí radosť spätné púšťanie porna s prostitútkami.

Ak ste sa, milí alkáči, vrhli na článok kvôli názvu a čakáte vtipné príhodičky, čo všetko som vychľastala potajme v pivnici, máte smolu. Čiernu. Takou bola aj desivá tma, do ktorej ma nalákala nemenovaná firma, že poď sa zahrať na Bakchantku do našej pivničky, poď, moja, bude ti dobre. A ja som si povedala, že prečo nie.

Na začiatku som čakala život ako v dystopickom románe. Korona time. Ľudia vyškrabujú zvyšky z konzerv, prázdne ulice, zúfalý krik väzňov vo vlastných obydliach, zákaz vychádzania, inak drb jedna varovná obuškom medzi oči… Mali sme od toho ešte ďaleko. Zastal čas. Mohol aj vzduch.

Bol to jeden vskutku bizarný deň. Prisahám, len ten jeden, čo som si ukradla pre seba, inak by som zomrela na únavu materiálu. Koniec, infarkt, rýchla smrť, popol a vášeň, vlastne vášeň by už nebola, ale možno by sa rozvášnili babky na pohrebe, že som to dala tak, ako sa patrí. Rýchlo a zbesilo.