„Tento chat má potenciál stať sa zásadnou súčasťou tvojho života,“ napísal niekto novej členke. Vtedy som si ja, ako predposledná pridaná do surreálneho chatu šestnástich žien a jedného chlapa, v náhlom osvietení rozumu, otrieskala hlavu o stenu. Desiatky správ denne a keď je chytľavá téma, tak aj stovky. A to nie hocijakých, že dve slovíčka, šesť výkričníkov a desať smajlov! Títo ľudkovia čítajú tak veľa, že si prečítané knihy musia zapisovať, lebo často zistia až po, že to už dali. Nadávali si preto do akvárkových rybičiek a raz dokonca chceli premenovať knižný klub na K+AK, čiže knižný a akvaristický klub. Keď ma prizvali do chatu, úprimne som sa čudovala. Zďaleka toľko nečítam. Ale asi potrebovali nejakého debila. Tak som sa pridala.
Chytila som sa na ich slovník. Takto, aby ste rozumeli, aj keď prevažujú mamy s malými deťmi, nenosia sa tu modrokoníkové slová ako snažilka, ovulka, sexíček. Práve naopak, keď jedna objavila bylinkový čaj pre tehotné s názvom Tehulienka, jaký shitstorm som zažila! Fuj, kváskulienka, prdulienka, kozulienka, napadne niekomu ešte nejaká lienka? Niekto napísal, že myšlienka. Nastalo zmierlivé ticho. Môj mobil ani nepípol. Vydýchla som si. Zato používajú knižné slová, ako je napríklad camrať.
Camrať je výraz neznámeho pôvodu, ktorý znamená pustiť sa do nejakých činností a pritom nerobiť poriadne žiadnu alebo tiež vyvíjať úsilie viacmenej pre nič. Zuzka číslo 1 pustí do sveta legendárny výrok, že zbytočný je každý deň, keď si aspoň trochu necamrala.
Chytila som sa aj ich tém. Knihy sú dominantné. Šéfka vzbudzuje rešpekt, je mrchasviňačitateľka, lebo nečíta srágory, ktoré sa páčia človeku milión a ako jej napísala Sima, keď ona povie, tak si aj Satanské verše prečíta. Všetci milujú jej storky, ako napríklad tú o ženskej, čo si požičala Knihu na celý rok od A. Wilkes a keď dostala upomienku, že ju musí vrátiť, ohradila sa, že je to predsa kniha na celý rok. Myslím, že Šéfka vzbudzuje rešpekt aj preto, že má chlapa a troch synov a keď ju vidíš so štyrmi kovbojmi v pozadí, nebudeš sa hádať.
Véve má zas na bucket liste sex v kníhkupectve a rozhoduje sa, či je na to vhodné to Evkine alebo nie. Tak ja neviem, ale kníhkupectvo s vedeckou literatúrou a s Evkou, ktorú rajcuje, keď jej frajer hovorí o sociálnej inklúzií, mi nepripadá dostatočne zvrhlé, aj keď pre Véve aj toto bude terno. Ona totiž považuje za najsexi vetu od chlapa túto: „Keď prídu problémy, budeme chodiť na párovú terapiu.“ Odpadli ste? Ja áno, ale tvárim sa, že je to oukej a premýšľam, aký dopad na moje duševné zdravie bude mať tento chat. Katka píše, že si otvorila balík s farebnými želé cukríkmi, nechutia jej oranžové, chce zelené a tie sú tam len štyri.
Fičia tu okrem kníh aj iné témy, hľadal sa dobrý tip na krém na ksicht alebo na ubolený zadok po pôrode. Víťazný tip patlanice na ksicht si nepamätám, ale na riťku to vyhrala nechtíková masť. Sima ju odporučila kamoške po pôrode a ejha, keď opeknela v tvári a celá žiarila, tajomstvo bolo odhalené. Čo bolo dobré na zadok, bolo dobré aj na ksicht. Potvrdí deväť z desiatich kozmetičiek plus Ivka, ktorá zas používala jeden účinný krémik celkom opačne. Protivráskový krém môže vyhladiť aj hemeroidy, či nie? V tejto chvíli asi odpadli všetky staré baby s vráskami, áno, je to šokantné, ale možno vám z tej hroznej predstavy odpadnú aj vrásky.
Osobitnou témou sú cecky. Sima hovorí, že muž ich volá baby, lebo im kedysi dávno povedala, že baby, vy sa ešte celkom dobre držíte. Dáša tvrdí, že chodiť bez podprdy je super. Jej frajer žije v presvedčení, že prsia potom rýchlejšie ovisnú, ale ona mu robí osvetu. V lete nosí šaty, pod ktorými nič nemá a má pri tom pocit ako pri občianskej neposlušnosti. Zuzka číslo 2 sa pridá, že áno, bez podprdy si prsia žijú vlastným voľnomyšlienkárskym životom, ale ňach! Však ona má také kozy, že mékajú von aj zo šiat, aj z tričiek.
Táto téma prekvapivo valcovala určitý čas chat viac ako knihy. Keď knihy, tak len ako nápad s fotkami členiek knižného klubu hore bez a s knižným tipom zastrčeným medzi prsiami ako do poličky. U niektorých, aby nevypadli, prosím, radšej na ležato. Predbiehajú sa v opisoch svojich predností a niektorá v zápale postne dokonca nákres svojich prsníkov s knižným tipom uprostred nich. Som dojatá. Bezbožná ulička uprostred Véviných prsníkov ma dostala.
Skončili až pri nápade vytvoriť vianočné pexeso s kombináciami hlavy a ceckov, kedy si ženské uvedomili, že na chate je aj chlap a ten by pexeso pokazil. Prsia sa na záver prirovnávajú k pareným buchtám, majú k nim tvarom veľmi blízko a tak je nelogické, prečo muži pod pojmom buchta myslia ženskú vagínu a nie prsník.
Eva rozrušená z témy napíše hneď na druhý deň: „Som v práci a mám podprsenku. Omína ma a myslím na vás.“
Soňa sa snaží zachovať si zdravý rozum: „Tú druhú časť vety si, prosím, odpusť.“
S. je cudzinka, keď sa hnevá na Mad Mata, napíše, že je psihopat. Snaží sa osvojiť si náš humor a keď kúpi v bistre parené buchty, napíše, že každá buchta musí byť v tejto skupine zdokumentovaná a tak ich aj poslušne odfotí. S lekvárom, ale bez maku, len také holé.
Do témy sa pridáva aj Češka Eleonóra, ktorá bola von s triedeným odpadom a hľadala prázdny kontajner na papier. Bola jej zima a každý, koho stretla, na ňu čudne pozeral. Neskôr jej došlo prečo asi, však chodiť v tričku bez podprdy prináša isté efekty. Ešte neskôr našla konečne dokonalý recept na palacinky a ukončila to konštatovaním, že je na pokraji žracej paralýzy.
Toto všetci pochopili, príliš zdravej strave s preferenciou proteínov tu nik neholduje, aj keď Ivka priznáva, že by nemala toľko hrešiť s dobrotami.
E: „Výplach střev jsi neskoušela? Na internetu psali, že to pomáha.“
I: „Je to lepšie ako nutela?“
E: „Máloco je lepší jak nutela. Argumentačne jsi mě přebila.“
Eleonóra sa vlastne nevolá Eleonóra, to meno sa jej páči, a tak ani neviem, aké má skutočné. Okrem mena sa jej páči pozerať sa na nádychové potápanie. Dokáže celé hodiny sledovať človeka v neopréne, ako si len tak leží nehybne na vode, vedľa neho tréner s hodinkami, ktorý do neho občas štuchne, aby ho udržal pri vedomí a celé je to zavŕšené dramatickým koncom, kedy súťažiaci vyzerá, že umrie a kŕčovito trepe telom. Toto je pozoruhodná záľuba, občas si poviem, že je dôležitejšie poznať záľuby svojich priateľov, ako ich skutočné mená, človek sa môže mať aspoň na pozore. Zatiaľ som Eleonóre, alebo jak sa volá, neprezradila, že mám hydrofóbiu a rozhodne s ňou nepôjdem na dovolenku k moru. Katka zas píše, že si otvorila balík so želé cukríkmi a teraz sú tam zelené len tri.
S knihami môže byť fakt sranda, ako bola napríklad vtedy, keď si Zuzka číslo 2 chcela vystreliť z jednej ženskej z netu. Tá túžila po tom, aby jej niekto podaroval kabelkovú knihu. Ponúkla jej teda po našom povzbudení Matematické vzorce a spôsob ich použitia. Potvrdili sme jej, že kniha vyzerá dobre, lepšie ako evitovky a zmestí sa aj do kabelky. Na chate to vrie nedočkavosťou, či bude Zuzkin dar prijatý s pochopením, veď nakoniec, je to kniha o vzťahoch a trojuholníkoch, tak prečo by nie?! Inzerujúca odpíše, že chcela romantiku. Súhlasím, že ak chcela romantiku, tak toto porno, kde sa to len tak hmýri číslami, jej naozaj nemohlo vyhovovať. Zuzka bola nakoniec rada, že knihu nechcela, lebo vraj to bola obľúbená kniha jej synov. Nekomentujem, že čo sú to za decká, keď miesto rozprávkovej knižky majú obľúbenú matematickú, ale však, Anthrax, kľud, tieto knižné monštrá nemôžu mať normálne deti.
Knihy boli aj hajlajtom krimi správ. Véve zmizla v práci stoeurová poukážka na nákup kníh, ktorú si vytlačila a bola, prosím pekne, zneužitá! Riešili sme tak krádež storočia a výsledok bol prekvapivý. Poukážku našiel jeden z kolegov, ktorý na ňu objednal veľa škaredých stolových kalendárov do práce. Nemalo zmysel podávať naň trestné oznámenie, lebo ako napísala Sima, bol to zrejme človek s intaktným intelektom. Ale no tak, buďme zhovievaví, možno len toľko nečíta ako monštrá a ich príbuzní, aj keď Ivka priznáva, že manželov praujo knihy nečíta, len ich zhŕňa. Raz bol pred osemdesiatym deviatym v kníhkupectve a nejaký týpek sa otočil k predavačovi a pošepky vyslovil, že Mitana. Predavač sa poobzeral po okolí a vytiahol spod pultu Mitanu. Tak sa ujo nahol ku nemu tiež a pošepky si ho vypýtal. Doteraz netuší, čo je to za knihu, ale má ju doma v knižnici.
Z predrevolučného obdobia sa mi páčila spomienka z detstva, ktorú pridáva Eleonóra. Chcela ísť na karneval ako Červená čiapočka a mama jej ušila kostým z vyradenej zástavy ZSSR. Mama sa vždy pri spomienkach smeje na tom, že kosák a kladivo nešlo zahrnúť do kostýmu a vzápätí na to sa rozčúli, že jej upiekla bábovku, ktorú niesla k babičke a dodnes jej zo škôlky nevrátili veľký porcelánový tanier.
Dostávame sa k ďalším historickým témam a rozoberáme Osvienčim. To zas Ivkina mama nacvičuje s deckami ochotnícke divadlo so židovskou tématikou pre preživších. Bolo to strašne silné, slzy na javisku, aj v hľadisku a najväčší citový masaker, keď prišla za jedným dievčatkom babička, že vy ste hrali môj životný príbeh, toto som prežila ja ako malá. Zhodujeme sa na tom, že Osvienčim by mal byť povinný, lenže je to problém, lebo ak tam niekto pôjde s tým, že je to len rozprávka o mydlách, tak mu to nič nedá. Lenka pridáva skúsenosť so spolužiačkou, ktorá má s náckom deti. Minulé leto tam s nimi boli a pri všetkom si robili fotky. Pri kufroch, topánkach, vlasoch. Aj pod kovovou bránou, ktorá sa za ľuďmi zavrela navždy. Zlo treba vidieť, ale nie všetci to dokážu chápať a rozumieť mu.
Osobitnou témou sú muži. Smejem sa teraz na sebe, že som tému otvorila po tom, ako som napísala, ako je dôležité zlo chápať a rozumieť mu. Dostávam sa na tenký ľad, keďže tento portál je určený pre mužov a preto ani ja ako ženský autor nedostávam gastráče, ale statočne idem ďalej, takže téma muži...
Véve sa posťažuje, že keď chcela ísť s troma deťmi na Železnú a muža bolela hlava a chcel ostať doma (všetky vieme, že si chcel oddýchnuť od rodiny, ale zo solidarity jej to nikto nenapíše), tak ho poverila aspoň obliekaním detí. Dopadlo to tak, že starší syn mal naopak slipy, dcérka bola bez tielka a najmenší mal nohavice oblečené vpredu zadok. Sima sa pridáva so storkami okolo pôrodu, pri ktorom jej muž chcel byť. Nestíhal. Keď parkoval a malá sa už narodila, prvá reakcia po jej telefonáte, že už sa nemusí ponáhľať, lebo dieťa je na svete, bola: „Ja už parkujem, vráť ju dnu!“ Simin muž je vôbec zaujímavý fenomén. Chodí so synom na karate a dokazuje, že morálna podpora decka môže byť nebezpečná. Keď mali rozcvičku, behačky z jednej strany telocvične na druhú, behal s nimi dovtedy, kým skoro neumrel. Vydýchaný vzduch, kondička nula bodov, fajčiar. Dvojmetrový tréner s neviem koľkými opaskami si ho naložil na plecia a hodil na lavičku na chodbu, kde sa prebral a ostatní rodičia ho chodili kontrolovať, či prežil.
Marína k téme o mužoch pridáva čerstvý zážitok, ako brúzdala internetom, našla si video SRS a gúglila, čo to vlastne znamená. Vedľa nej položená kniha Hermafrodit z poslednej knižnej témy LGBT. Príde manžel, hodí jedným očkom na videá s chirurgickými zákrokmi zmien pohlavia a druhým na knihu, jemne zdvihne obočie s výrazom zmätenia a pýta sa, či sa nechce s ním o niečom porozprávať. Smejeme sa, lebo éterickú Marínu si nikto nevie predstaviť prerobenú na chlapa.
Nedávno písala o tom, že bola rozľútostená, lebo si umyla po týždni vlasy a nikto ich nevidel. Len Slávka v knižnici, kde bola vrátiť knihy. A ešte bola v Bille, ale to si tiež nikto nevšimol. Teda tie jej umyté vlasy. Zuzka číslo 2 napíše, že ona si ide urobiť zásoby prosecca na Vianoce a kúpi si aj stromček, aby ľudia nepovedali, že je alkoholik.
Sme stále doma, nestretávame sa, lebo nás je viac ako šesť. Má to však svoje výhody, ako povedala spisovateľka Irena Brežná, domov je tam, kde si môžeš pofrfľať. Ja si k tomu vytiahnem aj balík so želé cukríkmi a fakt skontrolujem, koľko tam tých zelených bude.
