Verbálna stolica

 

„Som mimoriadne atraktívny muž. Na rovinu, ženám mäknú srdcia už pri letmom pohľade na mňa. Moju peknú tvár jemne dopĺňa vyšportovaná, atletická postava a neviditeľná aura vyžarujúca silné sexuálne fluidum.
Len múdrosti, pokore a rozvahe vďačím za to, že som nepodľahol arogancii a povýšenectvu.
Možno to bude znieť naduto, ale Don Juan či Casanova by sa odo mňa mali čo učiť,“ začal som svoju nenápadnú spoveď.

 

„Ženy ma pozývajú na rande, pretože nevedia odolať démonickému šarmu sálajúcemu z hĺbky mojich čokoládových spaľujúcich očí a môj zamatový hlas ich napĺňa čírou eufóriou.
Neviem, či je to dar alebo prekliatie byť stelesnením fyzickej a psychickej dokonalosti, ale nesmierne mi to uľahčuje proces zbližovania sa s nimi intímnym spôsobom,“ nenútene som pokračoval.

 

„Pred každým rande sa svedomito pripravím a najväčšiu pozornosť venujem osobnej hygiene, čím eliminujem hroziace faux pas pri sexe, ktorým sa rande obvykle končí.
Obliekam sa elegantne, no zároveň ležérne, aby som zvýraznil nesebeckosť, otvorenosť a priateľskosť voči osobe, ktorú poctím svojou veľkorysou prítomnosťou,“ dodal som.

 

„Výber baru alebo reštaurácie, kde sa bude rande odohrávať, je na mojich mohutných pleciach, pretože dbám na to, aby lokalita korešpondovala s ekonomickým a sociálnym statusom dámy, túžiacej sa mi odovzdať,“ dodal som.

 

„Na stretnutí so ženou bažiacej po mojich vlhkých perách rozprávam málo, zato múdro. Nechávam ju vyrozprávať sa, čím sa dostávam do pozície vďačného poslucháča, čím v skutočnosti som, ale nechávam ju dospieť k tomuto poznaniu samu.“

 

„Nešetrím chválou a komplimentmi na adresu ženy, bažiacej po mne a každý drobný detail jej výzoru vyzdvihnem a pochválim.“
Po krátkej pauze, čo som si ovlažil ústa vodou som pokračoval.

 

„Nedostatkom v podobe pokrčenej sukne alebo škvrny od horčice na blúzke, prípadne rozmazanému mejkapu na tvári nevenujem obzvlášť veľkú pozornosť.
Naopak, naslineným končekom hodvábnej vreckovky sa pokúšam znečistenie odstrániť, čím na jednej strane partnerku dostávam do pomykova, na strane druhej dotykom rúk a kontaktom navlhčenej hodvábnej tkaniny o jej rozochveté telo v nej prebúdzam túžbu,“ zdôraznil som celkom vážne.

 

„Znie to, akoby som sa chválil, ale pravda je taká, že vďaka rozsiahlym vedomostiam a neskonalému prehľadu v akejkoľvek oblasti mi nerobí ťažkosti, i keď nie zámerne, zanechať dojem, ktorý ešte dlho potom, než sa rozlúčime, doznieva.

 

„Pre antických Grékov by som bol stelesnením kalokagatie ako ideálna, harmonická súhra tela i ducha, no ja si úprimne myslím, že vo mne je oveľa viac,“ dodal som a pozrel osobe, o ktorej som bol presvedčený, že je psychológom, priamo do očí.

 

„Mladý pánko,“ opatrne sa nadýchla osoba, ktorú som v náhodnej roztržitosti oslovil. „Takú zmes sračiek, vypustenú ústnym otvorom som ešte v živote nepočula a to mi verte, že ja som už počula kadečo,“ oznámila mi osoba v bielom plášti a vstala od stola.
„Mimochodom, doktorka Frischvogelová má tento týždeň dovolenku, ja tu len upratujem,“ dodala žienka, vzala do rúk o stenu opretú metlu, dvihla zo zeme vedro s vodou a pohŕdavo odišla z ambulancie.

 

„Ach, ty naivné, hlúpe stvorenie,“ pomyslel som si vo svojej dokonalosti a ledabolo som napol prsný sval.