Hrdé platany

 

Miestnosť bola naplnená výrazným puchom pižma, moču, nikotínu a účelovo vypustenej stolice. Pôvodcami smradu boli traja škeriaci sa starci, každý jeden prispel svojou troškou k hustej atmosfére nesúcej sa miestnosťou.

 

„Páni,“ začal doktor Frischvogel, „v našom sanatóriu Hrdé Platany netolerujeme zanedbávanie základných hygienických návykov,“ povedal doktor, odpil si z kávy a prísne pozrel na pána Gazdiča.

 

„Na to ti seriem!“ povedal Gazdič a vytiahol si tepláky s neidentifikovateľnou škvrnou vyššie nad rozkrokom.

 

„A netolerujeme ani takýto slovník!“ prísnejšie podotkol doktor, tváriac sa nad vecou.

 

„Ty zasran! Nemať reumu, takú by som ti strelil po hube, že by ti sopeľ oko vyrazil! To by ťa naučilo úcte!“ zapojil sa do debaty o čosi ostrejšie pán Šulek.

 

„O úcte mi skutočne kázať nemusíte!“ podráždene reagoval doktor. „Úcta vám bude preukázaná, keď sa začnete správať adekvátne svojmu veku,“ prehltol zlosť a pokračoval. „Hrdé Platany zastávajú nanajvýš korektný postoj voči svojim klientom,“ dodal.

 

„Čo to táraš?“ zapojil sa do debaty až doteraz mlčiaci pán Kmeť. „Postoj? Korektný? Nanajvýš?“ mávol rukou a zapálil si cigaretu.

 

Akoby na povel si cigaretu zapálil aj pán Gazdič a pán Šulek.


Miestnosť intenzívne páchnuca organickým materiálom bola obohatená o cigaretový dym. Pán Šulek, akoby toho bolo málo, si na dôvažok uľavil.

 

„Ak tomu teda správne rozumiem, toto je forma vášho bojkotu, áno?“ opýtal sa rezignovane doktor a dopil posledný dúšok kávy.

 

„Nie je taký hlúpy,“ usmial sa Gazdič.


„Ale je!“ odpovedal mu Kmeť. „Je hlúpy jak moja svokra. Nech je jej zem ťažká!“ dodal.

 

Doktor iba sucho prehltol. „Čo teda chcete?“

 

„Chceme jeden piatok v mesiaci večierok, na ktorom si budem môcť dať aspoň jedno–dve pivá,“ Povedal Kmeť.

 

„A potom sa začnete umývať?“ vyjednával doktor.


„Áno,“ odpovedalo mu páchnuce trio.


„A prestanete sa vyprázdňovať, kdekoľvek uznáte za vhodné, bez toho, aby ste si stiahli nohavice?“ nadviazal.


„Áno!“ vzrušene odpovedali dôchodcovia.


„Myslíte si, že som padnutý na hlavu?“ poklopkal si doktor po čele.


„Áno!“ nenechali sa vyviesť z miery deduškovia.


„Tak na to môžete zabudnúť!“ precedil pomedzi zuby Frischvogel.

 

Trojica si vymenila pohľady a šibalsky sa jeden na druhého usmiali.


„Ako chcete,“ povedal pán Kmeť.

 

Pán Gazdič chvíľu doktora pozoroval a keď sa mu konečne videlo, že očakávaný okamih sa blíži, dal signál najčipernejšiemu z trojice, pánovi Šulekovi, ktorý rázne vykročil k dverám, zamkol ich a kľúč teatrálne prehltol.

 

„Tak,“ povedal Šulek.


„Čo, tak?“ nechápal doktor.


„Tak teraz sa poserieš!“ povedal Gazdič a škeril sa na zmäteného doktora.

 

„O čom to...“ nedopovedal.


To, čo sa udialo, bolo ekvivalentom blesku z jasného neba. Stihol ešte letmo nahliadnuť na dno šálky, kde sa trblietal práškový povlak preháňadla, ktoré spolu s kávou vypil a potom musel zaujať nanajvýš korektný postoj voči náporu, ktorý by sa dal opísať ako lokálna črevná prietrž prebiehajúca v jeho trenírkach.


Traja starčekovia sa uškŕňali a vychutnávali si jedno malé víťazstvo.

 

Prebehlo niekoľko dní a obyvatelia Hrdých Platanov sa chystali na večierok dosiaľ nevídaný. Babičky sa vo večerných šatách zmenili na elegantné dámy a starčekovia oprášili svoje tvídové saká a nohavice od oblekov, aby sa v spoločenskej miestnosti ukázali ako očarujúci elegáni.


Z chodieb konečne zmizol puch, ktorý prácne šírili páni Gazdič, Kmeť a Šulek, a aj nebezpečenstvo vo forme náhodne vytrasených bobčekov z nohavíc niektorého zo spomenutých.

 

Všade vládol radostný ruch a pohoda, iba na izbe večných rebelov Gazdiča, Šuleka a Kmeťa panovala napätá atmosféra.


Akoby čírou náhodou sa stalo, že práve v dlho očakávaný večer sa pánom priťažilo a v pravidelných intervaloch sa striedali na toalete.


Nikto netušil, čo je vo veci, azda iba doktor Frischvogel, ktorý mal v ten deň službu.