Budú prezradené tajomstvá...
Bude odhalený fenomén mužských sĺz...
Bude vyvrátené tvrdenie, že chlapi neplačú... Plačú, a nielen tí v televízore, ale aj tí v zákulisí. Ide totiž o zákulisný plač. Plač natoľko záhadný, že samému plačúcemu pripadá neskutočný, neodôvodniteľný...
Keď plače muž, v nebi sa narodí jednorožec. Vedeli ste?
Pokiaľ odfiltrujeme dôvody mužských sĺz, ktoré nie sú odpoveďou na silné emocionálne vypätie, ako:
- neočakávaný kopanec do rozkroku,
- krájanie cibule s následným porezaním sa a nečakaným kopancom do mešca, či
- očakávaný zásah cudzím predmetom medzi nohy,
ostanú len ozajstné dôvody, prečo muž vyroní slzu. Tie sú:
- neopätovaná láska,
- smrť blízkej osoby,
- smrť domáceho miláčika,
- absencia piva v chladničke,
- výpadok internetového pripojenia počas sledovania zábavnej pornografie.
Ono muž sa pri plači riadi istým Nie je dôležité plakať, ale byť smutným. Pokiaľ pri ozajstnom náreku roní z očných kanálov slzy, získava za umelecký dojem o desať percent bodov viac, ako keď neslzí.
Neviem prečo, ale ženám* (*čítal som, pozn. autora) pripadá chlap strašne sexy, keď plače. Neviem, ako vám, ale mne to pripadá minimálne zvrhlé, odbavovať sa na plačúcom. Keď sa muž pozerá na plačúcu ženu, obvykle sa takýto jav hodnotí ako domáce násilie.
Poznal som jedného experta, čo fingoval plač, aby sa dostal do dámskych nohavičiek. Niežeby si ich obliekal, ale veď viete, ako to myslím.
Spomeňte si na svojho otca, kedy ste ho videli naposledy plakať. Nie, nemyslím, keď bol na šrot a zachvátili ho náhodné emócie. Normálny nefalšovaný plač. Predpokladám, že drvivá väčšina nikdy. A prajem vám, aby ste nikdy nevideli. Vôbec to nie je sexy.
Skutočne vás nechcem rozcítiť a priznám sa, že pri tejto predstave, keďže som mimoriadne empatický človek, mi oko opúšťa slza a nebyť monitoru, text je zmáčaný a rozmazaný tou prazvláštnou tekutinou. Fňuk.
Keďže muž ako objekt vedeckých výskumov je stále neprebádaná oblasť a prorokovanie mi robí radosť, tak si dovolím... Dovolím si tvrdiť, že v blízkej dobe vedci z inštitútu na skúmanie muža, ktorý ešte len bude založený, zistia, že mužské slzy obsahujú neobyčajne vysoké množstvo testosterónu. Znamená to, že bude vysvetlené, prečo sa ženám plačúci chlap javí ako sexi chlap, a bude vyvrátená hypotéza, že ženy sú zvrhlé masochistky, ktorým pohľad na rodiaceho sa jednorožca spôsobuje prekrvovanie sliznice orgánu, čo raz za mesiac zradí.
Smutné na tom všetkom je, že s príchodom takého veľkého objavu sa o slovo ohlási komerčnosť a mužské slzy, ako zatiaľ jediná nepredávaná komodita, sa stanú horúcim tovarom. Budú založené fabriky, kde sa bude plakať na zmeny, kde sa budú sledovať romantické drámy a najnavštevovanejšou turistickou atrakciou na svete sa stane Múr nárekov.
Ako sa už mnohí z vás dovtípili, muž plače tak málo z akýchsi podvedomých, preventívnych dôvodov. Ak by sme začali plakať v takej miere ako naše nežnejšie náprotivky, spôsobili by sme celosvetovú katastrofu.
„Svetové metropoly, ale aj odľahlejšie časti sveta hlásia nárast nariekajúcich mužov. Každou treťou domácnosťou sa nesie vzlykot,“ povedala by v hlavnom vysielacom čase redaktorka televíznych novín.
„O chvíľu uvidíte,“ zaznel by známy hlas, mierne ufňukaný, a na obrazovke by sa zjavila panoráma Vatikánu. „Slzy Svätého otca,“ objavil by sa nápis a hlas by pokračoval: „Prečo plačú pápeži?“
Postupne by sa zo všetkých pracovných odvetví vytrácali muži a nahrádzali by ich ženy. Muži by kvôli zármutku neboli schopní racionálne myslieť a následkom toho vykazovať činnosť.
V domácnostiach by sa náhle situácia zmenila, muži a ženy by si vymenili svoje roly a ženy by mužom v určitej pravidelnosti opakovali otázku:
„Čo zas reveš?“ otázka by ostala nepovšimnutá, odpoveďou nepoctená.
„Čo ti je?“ znela by druhá najčastejšia otázka z úst žien, na ktorú by muži odpovedali: „Nič!“
„Urobila som niečo?“ pokračovali by podľa štandardného postupu, no odpovede by sa nedočkali. Teda jedna z možných odpovedí, ktorá ani odpoveďou nie je, skôr výrokom, by znela: „Idem k mame. Deti beriem so sebou.“
Začali by vznikať časopisy určené výhradne mužom, s názvami ako: Evo, Emmo, Hau...
Ženy by sa z dôvodu narastajúceho napätia v domácnostiach začali zgrupovať v krčmách.
Muži by nával nezvládnuteľného množstva emócií ventilovali na portáli venovanému práve im. Portál by sa volal Modrý kotník, ako spomienka na to, že niekedy hrávali futbal.
Svet by to bol smutný, muži mľandraví a ženy tvrdé. V skupinkách by sa muži zhromažďovali na toaletách a v duách, triách či kvartetách by rumázgali každý nad inou hlúposťou. Najvernejším priateľom muža by sa stal „môj denník“.
Pri tejto predstave si každý musí uvedomiť, že muži sa vzdali sĺz v prospech zachovania rovnováhy vo svete. Kvôli kontinuu vesmíru a hlavne preto, že na plač máme vás, cicušky.
Ej! Či mi je do plaču, keď si uvedomím, že sa opäť musím venovať práci. Prosím, ak stretnete nejakého, čo bude smokliť niekde v kúte, podajte mu vreckovku a povedzte mu, aby neplakal. Že na jednej strane, keď bude plakať, bude menej šťať, no na strane druhej... no na strane druhej.
