V prvom rade je potrebné ozrejmiť, že v nasledujúcom zoskupení slov do viet a statí sa nedozviete, či nositeľ prsteňa, priezviskom Pytlík, mal či nemal pikantnú skúsenosť so svojím kamarátom Samom, do ktorej by boli zapletené ich pohlavné orgány a následne telesné dutiny.
Žiaľbohu, či chvalabohu sa nedozviete nič ani o tom, či Gandlaf v tmavých zákutiach Morie nepodľahol žiadzi a využívajúc mimikry tieňohry sa neukryl za mohutný stĺp a neoddal sa honu, popri ktorom si na ukazovák namotával kučeravý prameň nikotínom nasiaknutej Gimliho brady. Čo v ten moment vyvádzal ten nervózny trpaslík, tiež ostáva záhadou.
A nebude vysvetlené ani to, prečo Bilbo s rukou vo vrecku neustále opakoval „môj miláčik“ napriek tomu, že prsteň, ktorý takto oslovoval, sa už dávno vo vrecku nenachádzal, ale zvyk je železná košeľa, či ako sa to povie po elfsky – Mithril.
Skôr než začnem, napriek tomu, že som už skôr začal, sa ospravedlňujem všetkým fanúšikom J.R.R. Tolstého, a rád by som zdôraznil, že nemám v pláne hanobiť jeho dielo a chcel by som v jazyku tej najvznešenejšej chásky so špicatými ušami vzdať hold autorovi, tak, aby znel od Stredozeme, skrz Minas Morgul až po Margecany. Namaste maestro, čo po elfsky znamená diki.
A keďže ešte stále som sa nedostal k jadru veci, prezradím len, že bude čo-to ozrejmené o neobyčajnom pokľaknutí muža, tasení prsteňa zo zbytočne prečačkaného puzdra, nasadzovaní prsteňa na prst, o súhlase či zamietnutí a o radostnom sexe, prípadne o utrápenom ožieraní sa v snahe utopiť žiaľ v lacnom chľaste.
Každá žena túži, aby pred ňou pokľakol chlap a povedal niečo v tom zmysle, že „Vezmeš si ma?“ Čo nabáda, že toto máme my muži so ženami spoločné. Totižto tiež dúfame, že pred nami pokľaknete.
Je to zvláštny zvyk, kľaknúť si, vytasiť prsteň, na ktorý bolo nutné šetriť a špeciálnu formuláciu, ktorá naoko znie ako: „vezmeš si ma?“, no v skutočnosti: „budeš so mnou trtkať najbližších desať, možno menej rokov, a potom mi začneš liezť na nervy aj s tvojou celou pridrbanou rodinou s mamkou na čele?“, no udomácnil sa. Muž z lásky k žene alebo len zo zištných dôvodov ochotne podstúpi túto procedúru a nechá osud, nech sa vyblázni s nasledujúcim dejom okolností.
Poniektoré ženy sú také svadby chtivé, že každé mužské pokľaknutie vnímajú ako ponuku na sobáš.
Minule som videl v parku takú moletnejšiu slečnu, volajme ju šunka. Niečo cez metrák. Oblečené zelené elasťáky budili dojem plesňou napadnutej jaterničky. Rozlievala sa na slnku a svojou ozrutnosťou týrala lavičku.
Okolo kráčal akýsi budeš k ničomu, na prste si krútil zväzok kľúčov a potkol sa. Mamľas!
Pri páde mu kľúče vyleteli z ruky a dopadli neďaleko slečny, ktorá prekvapením zakrochkala. Z kľúčov sa oddelil taký malý chrómový krúžok a zakotúľal sa k jej:
- nôžkam,
- paprčkám,
- kopýtkam (zakrúžkuj podľa ľubovôle).
Slečna vyskočila z lavičky. Lavička si vydýchla. Zodvihla krúžok zo zeme, ľavačkou zodvihla neboráka a povedala „Áno.“
Neviem, ako sa ten úbožiak dostal z jej zovretia, ale viem, že utiekol bez kľúčov a teraz konečne viem, ako sa z normálneho človeka stane bezdomovec.
Viete si predstaviť, že by sa nedokázal vyslobodiť z jej smrteľného objatia? Že by splodili potomstvo a kamaráti by sa ho boli pýtali, že ako sa ti to podarilo? Nepoužívaš ochranu a iné? A on, chudák by musel popravde odpovedať, že „priľahla ma.“
Našťastie na svete žijú i muži, ktorí to myslia so sobášom vážne a do zväzku manželského vstupujú bez nátlaku, priam naopak, radi a dobrovoľne.
Tých je ako šafranu. Vedia vymyslieť originálny spôsob žiadosti o ruku, sú pozorní, milí, dobrosrdeční, obetaví, múdri, vtipní, šarmantní, citliví, empatickí, srdeční už bolo? No je nás veľmi, veľmi málo. A preto by ste si nás mali vážiť.
Na začiatku som spomínal, že bude ozrejmené čo-to o pokľaknutí, nasúvaní prsteňa a možnom sexe, prípadne utápaní sa v žiali.
Takže, keď muž žiada ženu o ruku, ruka nezohráva vôbec žiadnu rolu, opýta sa „vezmeš si ma?“ To skoro vždy. Ešte je tu možnosť „budeš moja?“, či „staň sa mojou ženou!“, ale to sú takí tí zvláštni chlapi, ktorých voláme chuji.
Keď žena súhlasí, nasleduje sex. Keď nesúhlasí, tiež nasleduje sex, ibaže nie s ňou. Potom sa ide do krčmy, tam sa zaleje tá horkosť, čo ostala v krku po tom, čo si muž uvedomí, akú chybu mohol urobiť.
Ráno prichádza precitnutie a uvedomenie si, že „som stále slobodný! Juch!“ a pije sa ďalej.
Zhrnutie:
Keď žena mužovi povie, že si ho vezme, tak to je super. Tu nie je čo riešiť. Možno o pár rokov. Teraz nie. Zatiaľ. No treba sa pripraviť.
Keď žena odmietne mužovu ponuku, tak je buď on čistý kokot (čiko), alebo ona je pinda.
Viem, je ťažké predstaviť si po tomto strašlivom odhalení, koľko pínd behá po svete.
Nič to. Asi si večer kuknem Hobita, lebo Arwen v Pánovi prsteňov nie je taká šťuka, jak tá ryšavá v Hobitovi..
