„Sme na výslní!“
„Bližšie! Bližšie!“
„Dnes mi chýba odvaha.“
Možno sa pozorný čitateľ opýta, prečo začínam takto komerčne? Prečo spomínam texty reklám, ktoré sú zamerané (tie reklamy, nie texty, texty nemajú zámer) na hygienické pomôcky, ktorých cieľovou skupinou sú ženy v rozkvete?
Pozorný čitateľ by mal otázku formulovať ináč. Mal by sa zamyslieť, či je skutočne nutné propagovať i takéto produkty dennej potreby? Alebo či sa sila marketingu pokúša dostať na svoju stranu i tých konzumentov, ktorí zatiaľ nie sú, ale mohli by byť platiacimi? Akože „Jéžiš! Tota reklama na vlošky je jaka paradna! Kieš by som bol kremfy lapel! Cí, ale šak ja nemôžem kremfy lapec, bo nesom žena! Do guty tu!“
A tak mužom [hoc by si chceli produkt značky Vždy (voľný preklad) zakúpiť, no ten by im bol na piču (heh, ten sa podaril), teda, chcel som povedať na kokot] neostáva nič iné, iba húsť si nápev piesne bližšie, bližšie s tešiacimi sa dievčatami v televízii a závidieť im ten magický okamih, ktorý nikdy nepochopia.
Sila reklamy ma v období detstva zasiahla natoľko, že som chcel na Vianoce jednému členovi našej rodiny - ženského pohlavia - mamke, kúpiť vložky. Veď, pokiaľ ženám v reklame pôsobia takú radosť, čo to so ženou urobí v skutočnosti, vravel som si. Nakoniec som kúpil prací prostriedok. Na vložky som nemal dostačujúcu hotovosť, no myslím, že radosť z daru bola porovnateľná.
Reklamy venované ženám sú podstatne krajšie a veselšie ako tie venované mužom. Okrem toho, herci v reklamách pre mužov akosi nekorešpondujú s realitou. Keď je v telke reklama na prípravok proti nadúvaniu, protagonista rastie a puchne a namiesto voiceoveru Dnes mi chýba odvaha je počuť ťahavé tóny dychových nástrojov. Prečo?
Z času na čas si každý chlap pukne, ale je nutné nás takto verejne dehonestovať?
Nemohli by tvorcovia reklám verne kopírovať realitu a urobiť šot, kde by žena sediaca pred televízorom zaňuchala v ovzduší obývačky a muža by sa opýtala: „Si si?“
Chlap by prikývol, užil prípravok proti nadúvaniu a žena by ukončila vstup vyhlásením: „Každý muž prdí. Môj však najviac!“ s úsmevom na tvári a so škatuľkou v ruke by prezentovala produkt.
Ešte kým reklamy na tabakové výrobky boli celkom bežné, reklama na cigarety Mars (cigarety, ktoré vôbec nepotrebujú reklamu) mala celkom zaujímavý slogan: „Viem, čo chcem.“ Tradičný robotník s cigaretou a lá vlk z No počkaj, zajac nám konzumentom odkazoval, že vie, čo chce. Oveľa vyššiu výpovednú hodnotu by mal slogan „Viem, čo nechcem“, pokiaľ by bola reklama zameraná na prípravok na chudnutie a reprezentatívnu vzorku by hrala odpudivá ženština. Takže muž fajčiaci Marsky vie, čo chce?
Otázku nechám nezodpovedanú. Známou je iná reklama (asi pre mužov), kde si má Marek dať čokoládovú tyčinku, lebo keď je hladný, mení sa na poriadneho kokota, ale tvorcovia to zaobalili do primadony. Marek nevyzerá dobre ani ako primadona, ani ako Marek. V jednom i v druhom prípade vyzerá ako bežný pičus s mastnou hlavou a pretŕčajúcim bruchom. Pokiaľ by sa Markov hlad odohrával v reálnych podmienkach, bol by som mu povedal: „Si hladný? Tak sa choď najesť!"
V skutočnosti nikto hladnému kamarátovi čokoládovú tyčinku nedá. Počul som, že vraj jeden kňaz rozdáva horalky, vraj nie kvôli hladu, ale len na také zajedanie.
„Daj si horalku, lebo sa meníš na poriadnu primadonu!“ (takto to dostáva úplne iný rozmer. Kto prečítal oralku, desať otčenášov!!!)
Raz darmo, chlap z reklamy je rovnako reálny ako zápletka v pôvodnom slovenskom seriáli.
Kto je teda ten chlap z reklamy?
Je to ten fešák, čo keď si pazuchy (prenádherné slovo, tie pazuchy) natrie deodorantom, tak mu všetky dajú?
Alebo je to ten, čo sa teší, že si opäť môže požičať peniaze z nebankovky a nezabudne sa s podmienkami onej inštitúcie zdôveriť susedovi? A ešte to tak pekne zaobalí, že „nemali sme, tak sme si požičali.“ Ja byť na jeho mieste, tak by som povedal: „Krista aj s peniazmi! Dojebala sa nám práčka, piča jedna, museli sme si od tých kuriev nebankovských požičať, lebo tie kurvy bankovské nám už nepožičajú ani hovno!“
Alebo je to ten, čo si v reklamách na vložky hlavu ukladá do lona ženy (sediacej na gauči), ktorá je odetá len v nohavičkách, ale šak super, lebo mám Vždycku (voľný preklad) a keďže ju mám, ty to máš jak vankúš?
Reklama funguje presne tak, ako má. Kúp si čokoládovú tyčinku a tvoj športový výkon bude nezabudnuteľný, nechal som sa ojebať, keď som mal dvanásť a šiel som reprezentovať školu v plávaní. Kúpil som si tyčinku, čo žráva Marek, keď sa mení na poriadneho kokota. Zožral som ju, postavil sa na štart a po odštartovaní skočil do vody. Bola to moja životná plavba. Skončil som posledný. Jebať na to! Dôležité je, že teraz som na výslní a i keď mi chýba odvaha, som stále bližšie a bližšie.
PS: Pekné leto.
