O svojom súkromnom živote rozprávam veľmi nerada. Aj tak nie je veľmi o čom hovoriť. Väčšia časť môjho života je nastavená pre divákov, aby nemali nutkavú potrebu zatvoriť ma do nejakej inštitúcie. Dokonca aj keď som sama, snažím sa správať normálne, aby som nevyšla z cviku. Mojím súkromím tak ostávajú moje myšlienky a tých pár chvíľ, kedy sa nekontrolujem. Všetko sa snažím nastaviť tak, aby nikto v mojom okolí netušil, s kým má tú česť.
Keď chcete zapadnúť do okolitého sveta, očakáva sa od vás, že budete mať veľa priateľov. Od takých tých "známych" po BFF. Vytvoriť si tieto komplikované, nestabilné vzťahy je náročné aj pre normálnych ľudí. Našťastie sme na to teraz dvaja a tak sa aj náš okruh známych zdvojnásobil. Zatiaľ sme sa dohodli, že počet ľudí v albume je finálny, kým z neho neodstránime pár mien. Do kolónky "problémoví" sme zaradili štyri osoby.
Prvým je jeho kamarát z detstva. Naoko bezstarostný správny chlap, ktorý mu pomohol prežiť dospievanie na škole. Teraz je z neho alkoholik, ktorému sa rozpadlo manželstvo a nárokuje si na všetok voľný čas môjho priateľa. Mňa neznáša. Nevieme prísť na to, či ma nejako prečítal, alebo len detinsky žiarli.
Ďalším problémom je najlepšia kamarátka jeho sestry, ktorá je mierne vyšinutá. Dosť na to, aby musela klamať svoje okolie, málo na to, aby patrila k nám. Tá nás číta dosť otvorene, len to zle chápe. V jej prípade som ja obeť zvrhlého chlapa. Ona nemá rada jeho. Vraj ho kedysi dávno milovala a bol jej prvý. Romanca trvala, kým na ňu nevytiahol žiletku a nesnažil sa ju presvedčiť, aby mu dovolila vyrezať jej svoje iniciály na vnútornú stranu stehna. Moja láska! Aké smutné dospievanie musel mať. To ona ho požalovala rodičom. Vyfasoval terapeuta, na chvíľku aj lieky, ale v podstate sa vďaka nej zdokonalil v sebaovládaní. Nedržal by si ju vo svojej blízkosti, ale to by znamenalo vyhodiť z albumu viac než polovicu kamarátov, ku ktorým sa dostal cez svoju milú, usmievavú, optimistickú sestru, keďže tie dve sú nerozlučné. A takú stratu si nikto z nás nemôže dovoliť.
Tretím problémom je nová priateľka celkom nepodstatného člena ich futbalovej partie. To je presne ten skurvený senzibil. Poznáte tie vety typu: "Na tých dvoch mi niečo nesedí," alebo "Ten ich vzťah je príliš dokonalý, za tým niečo bude." Paradoxne ich používajú ľudia senzitívni na pokrytecké správanie. Znie to ako frázy, ale život ma naučil dávať si na tieto typy pozor.
Aby ste mali predstavu, o čom hovorím, uvediem príklad. Vy ste celí bieli, ja som spredu biela, aby som medzi vás zapadla, no zozadu som úplne čierna. Preto sa vám nikdy neotáčam chrbtom a držím sa pri stene. Tieto citlivky ma síce vidia bielu, ale okolo mňa vidia šedú auru a niečo im hovorí, že dostať sa mi za chrbát im môže pomôcť odhaliť pravdu. Reálne sa o to pokúsi len jeden zo sto, ale nikdy neviete, kto to bude, a tak si k nim dávam červený výkričník a v ich prítomnosti je moja sebakontrola dokonalá.
Od ostatných hlupaní v našom okolí som sa dozvedela, že sa o nás stále zaujíma. Zúfalo túži dozvedieť sa o nás všetky informácie. Dookola melie, že s nami nie je niečo v poriadku. A snaží sa chodiť na všetky stretnutia, kde je šanca stretnúť nás. Potom len ticho sedí a pozoruje. Považujem ju za nebezpečnú. Aj keď si nemyslím, že nás nemôže priamo ohroziť, už len tým, že o našom vzťahu stále hovorí, priťahuje pozornosť naším smerom a to nepotrebujeme.
Z mojich ľudí je tu len jedno meno. Evidentne sa v spoločnosti pohybujem istejšie ako môj partner a problematické existencie filtrujem hneď na začiatku. Tohto som ale odhalila neskoro. Je to jeden z dvoch vrahov v mojom okolí, ktorých poznám a má celkom slušne vypracovaný model správania, ktorým nevytŕča v spoločnosti. Pritiahla som ho ako magnet. Našťastie nie ako obeť, ale ako niekto, komu sa môže zdôveriť. Viem toho príliš veľa, aby ma nechal žiť, ale jeho láska ku mne je jediná čistá, nevinná vec v jeho živote a tak sa bojí, že ak ma zabije, umrie v ňom posledný kúsok dobra. Je zaujímavé, že taký sadista jeho kalibru tak zúfalo lipne na niečom, čo ho podľa vlastných slov odlišuje od úplného monštra. Zatiaľ môj nový románik znáša veľmi dobre. Až podozrivo dobre. No musím sa mať na pozore. Chce to plán a my už jeden máme. Pre každého z nich.
Najjednoduchšie bolo zbaviť sa kamaráta z detstva. Rozhodli sme sa urobiť to síce neoriginálne, no so všetkou pompou. Musel opustiť nielen môjho priateľa, ale aj celú partiu, s ktorou sme sa plánovali naďalej stretávať. Môj drahý mu začal postupne podsúvať myšlienku, že má podozrenie, že sa mi páči niekto z jeho kamarátov. Ten hlupák mu ešte pomohol prejsť všetky mená a hľadať čiernu ovcu v košiari. Chvíľku to trvalo, ale celú akciu sme spustili až po vete: "Jej by som asi jednu strelil, lebo ženy sú proste jebnuté, ale on? On by u mňa navždy skončil. Lebo kamarátstvo je viac ako nejaká zasratá láska."
Potom sme už zbehli starý dobrý ošúchaný scenár. Ďalšia nudná párty u niekoho doma. Keď už mal svoju hladinku a vytratil sa na záchod, išla som za ním. Smutne mu vyliala srdce na dlaň. Aj keď sa zozačiatku bránil, nedokázal odolať vypočutiu si svojich dobrých stránok a vlastností a hlavne dôvodov, prečo ho milujem od prvej chvíle. Sklonila som teatrálne hlavu a ticho sa rozplakala. Viem, že si ho nezaslúžim a on mnou bude navždy pohŕdať, ale nech mi dá aspoň jednu vec, pre ktorú môžem žiť. Jeden jediný bozk. Nevšimol si, že som vo vrecku stlačila voľbu odoslať. Musela som ten jeho nechutný jazyk trpieť vo svojich ústach celých päť minút, kým sa rozleteli dvere a v nich stál čerstvý paroháč. "Tak, ako to bolo, kamarát? Jebnutej žene facku?" Dostala som jednu nefalšovanú cez celé líce. Hlavu mi odhodilo dozadu a z kútika úst sa mi pustila krv. Zachytila som sa umývadla, aby som nespadla. Bolo to nečakané ale veľmi účinné. Kamarát zbledol a čakal tiež jednu po papuli. Mal však toľko rozumu, aby sa ani len nepokúšal vysvetliť, čo sa tu stalo. Keď pochopil, že rana nepríde, ticho vykráčal z dverí. To bolo posledný raz, čo sme ho videli. Vo mne ten fyzický útok zobudil šelmu. Len, čo sa dvere zavreli, kopla som svojho partnera do brucha. Ešte v predklone ho chytila za vlasy na šiji a trhla mu hlavou dozadu. Koncom nechta zatlačila na krčnú žilu tak silno, až mi po prste začala tiecť krv. Chvíľu sme sa na seba pozerali a hlasno dýchali. Nebránil sa a ja som prestala tlačiť. "Choď preč! Ak nám to majú uveriť, musíš ísť. Rozdáme si to doma. A obviaž si krk šálom." Prišla som k rozumu ako prvá. "Ešte raz ma bez varovania udrieš ...", len pokrútil hlavou a oblizol mi zaschnutú krv v kútiku úst.
Hneď, čo sa za ním zatvorili dvere, pustila som vodu, aby som sa opláchla. Ani som si nevšimla, kedy sa dovnútra vtiahla kamarátka jeho sestry. "Počula som hluk a videla vybiehať najskôr jeho kamaráta a potom aj jeho. Si v poriadku?" tento večer už nemôže byť dokonalejší. Otočila som sa k nej. Celkom sa mi podarilo predstierať výraz štvanej srnky. V očiach ma ešte pálili slzy vášne, čo mnou pred chvíľou lomcovala. Líce a rozbitý kútik stihli pripuchnúť. "To bol on, že áno? Ja som to vedela. Maniak ako on by mal byť v ústave. Toto mu len tak neprejde. Nie znova." vybehla z dverí ako stelesnená spravodlivosť.
Vyšla som za ňou. Vbehla do obývačky plnej ľudí. Rázne vypla hudbu a začala z plného hrdla ziapať na môjho priateľa, ktorý sa akurát lúčil so sestrou. Všimla som si, že si už našťastie stihol ovinúť šál okolo hrdla. Kričala na neho, že je maniak a úchylák. Že je nebezpečný pre spoločnosť a patrí do blázinca. Miestami jej ani nebolo rozumieť a dovtedy zabávajúci sa ľudia sa zmätene pozerali jeden po druhom. Jeho sestra sa snažila situáciu trochu upokojiť a zistiť, čo sa vlastne stalo. Jej kamarátka ma potiahla za ruku do stredu a ukázala prstom na moje líce. "Ty sa pýtaš, čo sa stalo? Pozri sa, čo tvoj psychopatický brat urobil tejto nevinnej žene." Videla som, ako povytiahol obočie a čakal, čo sa stane. "Ale ono to nebolo celkom tak." prerušila som jej uvrieskaný monológ. "Išla som na záchod a prišiel za mnou jeho kamarát. Robil mi neslušné návrhy a keď som ho odmietla, tak ma udrel." smutne som sklopila oči. Miestnosťou to ticho zašumelo.
Prikročila som ku svojmu priateľovi, chytila ho za ruku a pokračovala. "On prišiel chvíľu po tom. Bola to trápna situácia a jeho kamarát sa veľmi ospravedlňoval. Potom niekam vybehol. Viete, ja som v poriadku, ale máme strach o neho. Veľa pil a ten ťažký rozvod. Dohodli sme sa, že ho pôjde pohľadať a upokojí ho. Potom sme si to chceli v súkromí vysvetliť."
No nie sme dokonalý pár? Chápavý, starostlivý, dokonalý. "Ona mi nedala šancu jej to vysvetliť." tentoraz som ukazovala prstom ja na ňu. "Je mi ľúto, že môjho priateľa tak nenávidíš. Je to dobrý človek." Ďalej sa už stačilo len prizerať. Jeho sestra zariadila zvyšok. Obvinila ju z toho, že si vymýšľa a že si musela vymýšľať aj prvýkrát a jej nevinného brata skoro zavreli do ústavu. Kričala na ňu, že už je dospelá a mala by sa spamätať z detskej neopätovanej lásky. Že ju už viac nechce vidieť a už jej nedovolí viac útočiť na svoju rodinu. A ešte veľa, veľa iných vecí, ktoré by určite lahodili môjmu sluchu, no nemohla som sa na ne sústrediť. Jeho prsty mi jemne schádzali po chrbtici a malý červený fliačik, čo presakoval do svetlého šálu, ma nútil myslieť na jediné. Na svoju sladkú odmenu.
