Niekto raz povedal, že psychopati sa nepriťahujú. Ako veľmi sa mýlil. Sme ako samostatná rasa v tejto hroznej spoločnosti. Keď sa sám zúfalo snažíte vyzerať normálne, rýchlo si všimnete, ak niekto robí to isté. Nenápadný výdych úľavy, keď úspešne ukončíte rozhovor s neznámym. Neustále kontrolovanie okolia. Strnulý postoj chrbtom ku stene a široký úsmev, keď stretnete niekoho známeho, ktorý vám nezmizne z tváre po celú dobu, čo stojí pri vás. Keď viete, čo hľadáte, zrazu je bláznov plný svet. Nájdete od neškodných hlupáčikov po serióznych psychopatov všetko. Záleží na tom, aký ste dobrý pozorovateľ a aký démon vo vás drieme. Ja vyhľadávam tých najhorších alebo najzaujímavejších. Obzvlášť milujem úchylákov. Fascinuje ma, čo všetko dokáže vyvolať sexuálne uspokojenie.
Minule sme spolu s mojou novou láskou kompletizovali spoločný album "priateľov", vyberali sme fotky, pridávali k nim informácie a triedili ich do rôznych kategórií. Od nepodstatných po nebezpečných. V mojej zbierke sa však nachádzali aj mená, ktoré sa dali zaradiť iba do kategórie "úchylní". Niektorí z nich sú moji priatelia, niektorých poznám len z videnia a je asi lepšie sa im vyhýbať. Nemyslím si, že by sa niektorý z nich pokúsil ublížiť mi. Mám to šťastie, že v nich vyvolávam strach. Ako keď malý hlodavec stretne veľkú mačku. Cítia vo mne vraha. A tým, paradoxne, aj dôveru. Ja mlčím a počúvam a oni mi na oplátku hovoria o svojich temných túžbach a potrebách.
Prečítala som niekoľko popisov a štúdií o úchylnom správaní, ale ako som sa sama presvedčila, nie všetky sú preskúmané. Preto si vyhradzujem právo a ako prvá sa pokúsim popísať tri z nich, ktoré považujem za zaujímavé.
Môj veľmi dobrý kamarát je latentný kanibal. Názov tejto úchylky sme vymysleli spolu. Jeho túžba po ľudskej krvi a mäse sa u neho rovná najintenzívnejšej predohre, akú si viete predstaviť. Kým ich nevidí naživo. A to je tá zaujímavá časť. Miluje pach ľudskej krvi a mäsa a aj to, ako chutia, ale nedokáže sa na ne pozerať bez toho, aby pri tom neomdlel. Jeho čuch a chuť sú tak vyvinuté, že so zaviazanými očami rozozná, či sa jedná o prasaciu, kuraciu alebo ľudskú krv. Prirodzene ho vzrušuje tá ľudská. No k tej sa dostáva len veľmi ťažko, ak si ju nezoberie násilím. A to je takmer nemožné, ak omdlievate už len pri pohľade na nôž alebo žiletku. Skúšal sa zamestnať v márnici, ale z mŕtvych už živá krv netečie a mäso vraj po pár hodinách chutí rozkladom. Na riešenie som prišla ja. Celkom náhodou. Mal ku mne prísť na návštevu, tak som skočila rýchlo do sprchy a otvorila červené víno. Keď prišiel, videl na mne, že nie som práve vo svojej koži.
"Čo je s tebou? Si ešte divnejšia ako obvykle" privoňal mi ku krku.
"Nenávidím krámy. Keby to o Eve a jej treste za prvý hriech bola pravda, sama by som ju zabila. Prečo musím za jej nenažranosť krvácať ako prasa?"
„Tiež ju nenávidím“. Rozšírili sa mu zreničky a zrýchlil dych. "Prosím zhasni a povedz, že môžem."
Ešte nikdy som nevidela takú žiadostivosť v mužskej tvári. Bola som jeho prvá. To bolo dávno predtým, než som spoznala svoju súčasnú lásku. A tiež dávno už nie som len jeho kamarátka. Som jeho guru, jeho múza a vykúpenie. Teraz si môže dopriať rozkoš, kedy chce. Okrem pár stálych priateliek, ktoré to počas ich dní naozaj vzrušuje, vďaka skvelému čuchu loví aj na večierkoch a party. Dokonca má svoj malý červený denníček, kde má presne zapísané, ktorá kedy menštruuje. Taký malý mužský "krámovníček".
Ďalší z mojich obľúbencov sa na prvý pohľad nezdá až taký nechutný, kým si neuvedomíte, že jeho obeťou môžete byť práve vy. Miluje vlastné sliny. Na tom by ešte nebolo nič zlé, jeho však vzrušujú vlastné sliny v cudzích ústach. Dobre, ani to nie je ešte také zlé. Veď pri bežnom jazýčkovom bozku si navzájom vymeníme veľa tekutín. No robíme to radi a dobrovoľne. Toto je iné. Základom jeho šteklenia v podbrušku je, že vy ani neviete, že vám po pere práve steká jeho slina. Objavila som ho v jednom veľmi hlučnom bare. Malý priestor a veľa ľudí. Tam nájdete rôznych psychopatov. Pozorovala som ho dosť dlho, kým som pochopila, čo robí. Sledoval ľudí stojacich pri vysokých stoloch. Postával pri nich, takže pre náhodného okoloidúceho to vyzeralo, akoby ku nim patril.
Len čo sa pripitá skupinka rozhodla, že práve teraz je tá správna skladba na hromadný tanec, pristúpil ku stolíku a jeden po druhom pooblizoval všetky poháre a pivové fľaše. Musela som sa k nemu dosť priblížiť, aby som videla, že to robí tak dôkladne, že po obchytanom skle tečú malé pramienky jeho slín. Potom sa opäť postavil na svoje miesto a fascinovane sledoval ako si smädní, upotení tanečníci prikladajú poháre ku svojim ústam. Zakaždým, keď sa ich pery dotkli olízaného vrchu pohára jemne zaklonil hlavu. Ukájal sa rozkošou. Až potom si všimol, že sa pozerám. Odpila som zo svojho pohára, kývla hlavou k nemu a odišla z klubu.
Keď som sa tam o týždeň vrátila, čakal ma s drinkom v ruke.
"Neoblízal som ho." Snažil sa prekričať hlasnú hudbu.
A tak sa z nás stali priatelia.
Posledný pán je z iného súdka. Je veľmi precízny a svoju rozkoš si dopraje až doma v súkromí. Je absolútne neškodný, no nie sme priatelia. Bola som u neho doma len raz, aj to potajomky. Chcela som vidieť, čo robí. Vlastne ani nevie, že o ňom viem. Náhoda chcela, aby som ho stretla vchádzať ako opravára na dámske záchody na troch rôznych miestach. Išlo o preľudnené akcie, kde "dámy" pekne stoja v rade a čakajú, kedy sa niektorá z kabínok uvoľní. Pritom klebetia tým svojím upišťaným hlasom. No hotová studnica múdrosti. A keďže som tiež len človek, musím tam občas s nimi postáť a milo sa usmievať, akože zdieľam tie ich pridrbané názory na svet a chlapov. Niekedy je mechúr proste boss.
Na to, že prišiel do ženského kráľovstva, ma upozornil vresk a hlúpe posmešky. Mal na sebe hnedý overal a na ňom nápis "AKÚTNE OPRAVY". Už ten ho prezradil. Nikto predsa nepoužije tak blbé slovné spojenie, keď sa nejedná o maskovanie. V ruke niesol kufrík veľmi podobný lekárskej brašni. Milo pozdravil, nevšímajúc si hlúpych poznámok, a vysvetlil, že kabínka v strede je dočasne uzavretá, lebo z nej preteká voda do suterénu. Okolostojace hlupane prevracali oči a vôbec sa nezamysleli nad tým, že sme na prvom poschodí a pod nami je vstupná hala, až potom suterén. Na tak vážnu haváriu mu oprava trvala veľmi krátko.
S úsmevom vyšiel, povedal, že je opäť všetko v poriadku a odišiel. Keď som ho videla druhýkrát, situácia sa zopakovala. Akurát žiadna voda nemohla pretekať do suterénu, keďže sme boli v suteréne. Nikto si ale nič nevšimol a milý pán opravár po pár minútach odišiel. Tretíkrát som mala šťastie. Videla som ho vchádzať vchodom pre zamestnancov. Bol v civile a bolo mi jasné, že mám pár minút dostať sa na záchod, kým sa prezlečie. Vbehla som do preplneného malého priestoru a simulovala prichádzajúce zvracanie. Len, čo sa uvoľnila kabínka vpravo vbehla som do nej skôr než botoxová nána stihla povedať "ožratá piča". Pribuchla som veko na záchode a čakala. Za chvíľu sa ozval trápny piskot a jeho milý hlas.
„Kabínka v strede je dočasne zavretá, preteká do suterénu.“
Dosť čudné, hlavne ak sa klub nachádza na streche výškovej budovy. Postavila som sa na veko záchoda a opatrne nazrela vedľa. Bol tak zaujatý svojou prácou, že si ma nevšimol. Na rukách mal tenké chirurgické rukavice a štvorčekom bielej papierovej gázy otieral záchodovú dosku, kým ju kvapky moču, ktoré ostali na doske nezafarbili do žlta. Potom papierik vložil medzi dve fólie a zlepil dokopy. S kufríkom pripomínal forenzného technika. Rýchlo som vybehla zo záchodu a utekala k východu. Tam som si čupla do tieňa a čakala kedy vyjde. Trvalo to chvíľu. Už bol opäť v civile.
Sledovať ho bolo ľahké, keďže jeho auto bol takmer veterán a pán sa nikam neponáhľal. Zašli sme až na predmestie. Tam zaparkoval pri malom prízemnom domčeku. Zaparkovala som opodiaľ. Preliezla nízky plot a cez okno sa dívala, ako dokončuje svoj rituál. Opatrne povyberal vzorky z kufríka. Zo stolíka vzal fotoalbum a fóliu zasunul tam, kde by mal mať fotky vnúčat pri Balatone. Na malý papierik niečo napísal a zasunul ho ku fólii.
V miestnosti bolo len kreslo so stolíkom. Zvyšok zariadenia tvorili police siahajúce až po strop. Boli plné albumov. Desaťročia hrania sa na údržbára. A tisícky vzoriek s močom. Keď sa hlbšie usadil do kresla v rukách so svojím posledným albumom, odišla som. Každý si pri svojom orgazme zaslúži trochu súkromia.
