Dnes vyrazím von s kamarátmi. Samu ma udivuje, že nejakých mám. To bude asi tým, že sa mi pred nimi tak presvedčivo darí hrať na milú, pozornú a neuveriteľne vtipnú osobu. Túto rolu trénujem roky. Nie je to zase až také ťažké, keď máte aspoň základný pozorovací talent a počúvate ľudí okolo seba. Vždy sa snažím uložiť si do pamäte ako hodnotia konanie a správanie iných ľudí a podľa toho sa buď správam alebo nie. Napríklad peniaze sa nepožičiavajú, lebo to nikto nemá rád, a ani sa nikoho nepýtame na plat, ale zobrať druhé kolo alebo vytiahnuť peňaženku, keď ide zaplatiť večeru ten, ktorý vás na ňu pozval je cool. Majú radi, keď sa s nimi rozprávate o sexe, ale len tak všeobecne, nie o tom "ich" sexe. No a kopec ďalších nezmyselných pravidiel, ktoré keď dodržiavate, máte zrazu veľa kamarátov. Čo by bolo fajn, keby som tak strašne nenávidela ľudí. JA NENÁVIDÍM ĽUDÍ! Napriek rokom venovaným štúdiu psychológie, meditácii a dokonca aj dvom kurzom "spoznaj sám seba" sa mi nepodarilo zistiť akou psychickou chorobou to vlastne trpím. Sociopatka, asociál ... ťažko povedať, ale tu kde ma nikto nepozná môžem s farbou von.


Ako som už napísala, idem s kamarátmi von. Dnes mám vlastný malý projekt. Chcem zistiť aké náročné je vylákať niekoho na opustené miesto tak, aby vás nikto nevidel a tam ho zabiť. Teda nebudem zabíjať naozaj, lebo sa mi nechce riešiť následné výčitky svedomia a ani zakrvavené šaty. Okrem toho v tom nie som profík, keďže som ešte nikoho nezabila, a hrozí, že sa porežem a tak ... a nemám rada mŕtvoly. Videla som ich v živote len pár, ale neboli mi nijako sympatické. Nemám ich rada živých a mŕtvych už vôbec nie. Takže plán je: vybrať si obeť, nadviazať kontakt, vytiahnuť ju na opustené miesto a urobiť jej krížik červenou fixkou na čelo, akože BOOOM a si mŕtva, drahá obeť. Ja viem, že ste práve nadvihli obočie. Ale no táááák, každý máme svoje malé súkromné hry, no nie?


Vchádzame do prvého baru. Je tu prítmie a hluk. Ideálne prostredie. Ponúknem sa, že objednám prvé kolo, lebo nezabúdajte, že som kamarátka akú chce mať každý. Lakťom sa hneď obtriem o prvého mladého muža pri bare a veľmi rýchlo ho zbehnem pohľadom. Veľkým úsmevom sa snažím privolať čašníka. Ten prejde okolo mňa bez toho, aby sa vôbec obťažoval spomaliť. Neviem ako to tie kurvy čašnícke vedia, ale majú na nás sociopatov šiesty zmysel. Oni vedia, že so mnou nie je niečo v poriadku. No teraz mi to nevadí, teraz mi to hrá do karát. Prevraciam oči a otáčam sa na svoju prvú obeť. Začínam mu klásť dobre osvedčené otázky.
"Vyzerám snáď tak zle, že si ma ani barman nevšimne?"
"Nie, vyzeráš dobre." Ja viem :) a ty o chvíľku zomrieš.
"Dnes nemám svoj deň." prvá smutná tvár.
"Čo sa stalo?" prebúdzam v ňom komplex "budem tvoj hrdina".
"Ťažký rozchod, sklamanie, podviedol ma, potrebujem sa zase cítiť pekná, ale asi nikto o mňa nemá záujem," sypem zo seba "asi pôjdem domov. Život fakt nemá cenu."
Niekedy mám pocit, že opakujem túto frašku do nemoty. A ona vždy stopercentne zaberá.
"Ale to nebude také zlé. Si krásna žena. Keď ťa podviedol, tak si ťa nezaslúži. Poď kúpim ti drink a ty mi o tom porozprávaš."
Vážne? Fakt si myslíš, že na mňa vytiahneš tieto otrepané frázy, čo si s chlapcami recitujete pri prvom spoločnom onanovaní a zachrániš ma? Že z toho na teba pozerá easy fuck? Dýcha ti na krk smrť, môj drahý, a ani o tom nevieš.


Odbehnem rýchlo ku kamarátom, smutne sa ospravedlňujem, že ja som im chcela kúpiť pitie, ale ignorujú ma. No na druhej strane, aha čo som našla pri bare. Je chudáčik po rozchode. Podviedla ho a on sa teraz cíti zbytočný a nechcený. Nemá plece, na ktorom by sa vyplakal. Kamaráti mi pripomínajú, že ani s mojim veľkým srdcom nemôžem zachrániť každého. Ale keďže chlapec je fešák, môžem sa k nemu trošku pritúliť. Veď oni ma poznajú a vedia ako strašne túžim po láske a objatí, tak prečo to zase neskúsiť. Ach jaj... kto vie koľko z nich by ostalo mojimi kamarátmi, keby vedeli, že jedine po čom túžim je jeho smrť ... a ich vlastne tiež, ale to necháme na neskôr.


Vraciam sa ku svojmu Rómeovi. Vysvetľujem mu, že kamaráti mi ho museli schváliť, a že podľa nich je milý. Tým mu dávam pocit, že je pod kontrolou, a že ja budem asi niečo výnimočné, keď na mňa dávajú taký pozor. To robí jeho predstavu easy fucku ešte príťažlivejšou. Ďalšia hodina prejde rýchlo. Pijeme, tancujeme a sme si čím ďalej, tým bližší. Pomaly sa začínam obzerať okolo seba, aby som zistila kto sa na nás pozerá. Nevidím nikoho, kto by nám venoval zvýšenú pozornosť. Moji kamaráti pred chvíľkou odišli do vedľajšieho baru a ja som im sľúbila, že prídem čoskoro za nimi a keby niečo zavolám. Z jeho kamarátov sa neukázal nik. Opatrne sa ho na to pýtam a keď povie, že je tu len na tri týždne na nejakom projekte, že nikoho nepozná, zvnútra ma začne hriať pocit túžby ukončiť jeho zbytočný život. Začínam sa trošku motať, nech má pocit, že som pripitá.
"Musím sa ísť vyvetrať. Koľko som toho vlastne vypila?" nahlúplo sa usmievam.
"Pôjdem s tebou." navrhuje.
Ako inak fešák. Taký je plán od začiatku.
"Vieš čo? Pôjdem prvá, musím ešte zavolať kamarátom, že sa zdržím. Stretneme sa za rohom, je tam taká lavička v prítmí. Tam ti môžem rozpovedať svoj smutný príbeh."
Šťastne kýva hlavou a viem, že jediné na čo myslí, je exspiračná doba jeho kondómu v peňaženke. Rýchlo vybieham z podniku a bežím smerom k druhému baru. Ak ma niekto videl, nech si myslí, že idem za svojimi kamarátmi. Za rohom to otočím a popri smetiakoch sa blížim k lavičke. Je na ideálnom mieste. Dali si ju tam pracovníci tunajšej reštaurácie, aby ani hostia, ani šéf nevideli kam chodia fajčiť a zašívať sa. Keď sa usadím a nakvapkám umelé slzy do očí, nech pôsobím ako úplná troska, prichádza Rómeo. Samozrejme, že to nevie nájsť, preto som predsa toto miesto vybrala. Tíško na neho zavolám a zatiahnem ho do tmy. Roztúžene na mňa pozerá.
"Zavri oči, mám pre teba prekvapenie." šepkám mu do ucha, kým moje prsty hľadajú v kabelke fixku. Musím mu dokonca obísť to chlpaté ucho dvakrát jazykom, kým ju nájdem. To ma naučí pripraviť si zbraň k ruke.
"Už to bude."
Zdvihnem fixku a nakreslím mu krížik na čelo.
"BOOOM", zvolám. Chytá si čelo a neveriacky na mňa pozerá.
"Si normálna?"
"Nie, nie som. A ty si mŕtvy." hovorím mu.
"Nabudúce si dobre rozmysli s kým ideš na tmavé miesto. Ešte raz ťa stretnem, a tam, kde máš krížik budeš mať dierku po guľke", usmievam sa pritom ako sa zdvíham z lavičky. Čakala by som nejakú emotívnu reakciu, možno aj to, že ma fyzicky napadne, ale on len pozerá s vyvalenými očami. Nevadí. Emócie sa dostavia neskôr. Spokojná odchádzam. Moja prvá "vražda" mi vyplavila veľa adrenalínu do krvi a žiada sa mi viac.


V druhom bare si vyberám párik. Vyzerajú, že sa spolu nebavia. To bude ľahké. Počkám kým zdutá priateľka odíde na záchod a "nechtiac" vylejem kúsok pitia fešákovi na rukáv.
"Oooo, to ma mrzí. Dnes nemám svoj deň. Ale to asi ani ty, že?" pozerám na neho nevinne. "Prečo myslíš?" pýta sa.
"Nevyzeráš, že sa bavíš. Ja mať doma takéhoto chlapa, tak sa okolo neho točím ako raketa." vytiahnem jeden zo svojich zvodných úsmevov.
"Teda vlastne o tomto čase by som už mala jeho vtáka hlboko v krku niekde na zadnom sedadle auta." môj úsmev už vôbec nie je nevinný. Sledujem ako sa mu rozširujú zreničky a snaží sa nabrať vzduch do pľúc, keď mu pomaly dochádza čo som mu práve pošepkala do ucha. Práve včas. Jeho priateľka je späť. Stojí mi za chrbtom a ja cítim ako ma prepaľuje pohľadom. Pomaly sa otočím a usmejem sa na ňu.
"Ty musíš byť tá úžasná žena. Prepáč obliala som nechtiac tvojho priateľa pitím, a tak sme sa dali do reči. Počúvam tu o tebe samé chvály. Rada ťa spoznávam."
A zase sa pozerám do prekvapených očí.
"Vieš čo? Nechajme chlapov samých a poď mi dať k baru nejaké dobré rady ako si takto omotať chlapa okolo prsta. Čo piješ?" a sprisahanecky ju chytám za rameno. Samozrejme, že ide. Okrem vidiny easy fucku, je vidina pochváliť sa akí sme dokonalí, tá druhá najsilnejšia.


Kupujem jej pitie a dychtivo počúvam jej smutný osud a aké mala nešťastie na chlapov, kým nestretla tohto. Chápavo pokyvkávam hlavou a vždy keď sa nedíva vyšlem k tomu jej ideálu malé mrknutie. Tak zmäteného chlapa som už dávno nevidela. Ukážem mu nenápadne na východ k toaletám a naznačujem na prstoch, nech ma tam počká o päť minút. Prikývne, že pochopil a odchádza.
"Nie je ti horúco?" pýtam sa svojej druhej obete, čím ju preruším v strede vety.
"Nešla by si so mnou na chvíľku von? Vyvetrať hlavu? Hneď tu dole pri vchode je taký výklenok, tam keď zájdeš nájdeš lavičku a tam budeme mať trochu ticha. Cítim, že sa ti môžem zdôveriť. Len sa bojím, že sa rozplačem a nechcem, aby ma niekto videl." chytám ju jemne za ruku ako keby sme boli kamarátkami odvždy.
"Jasné. Môžeme ísť von ak chceš." vstáva zo stoličky.
"Hneď za tebou prídem, len poviem kamarátom kam idem." dvíham sa za ňou.
"Asi by som tiež mala povedať svojmu priateľovi kam idem."
"Neboj sa, ja to vybavím. Videla som ho baviť sa s mojím susedom, asi sa poznajú."
"Tak dobre, počkám ťa dole." povie a odíde.
To ste fakt tak dôverčivé? Už sa nečudujem, že vás toľké zabijú alebo znásilnia. Kravy.
Keď zmizne za dverami, ponáhľam sa k východu na toalety. Tam stojí zmätený priateľ mojej novej BFF. Skontrolujem, či ide niekto za mnou a zatiahnem ho do malého skladu.
Čo to má znamenať?" dožaduje sa vysvetlenia.
"Zatvor oči. Poviem ti."
Zatvorí oči a ja sa k nemu pomaly približujem.
"BOOOM" zašepkám mu do ucha. Tlak fixky na svojom čele ani necíti, keďže mu pri tom dosť vášnivo zahryznem do krku. Tíško vzdychne a je pripravený na viac. No ja nemôžem. Musím ešte zabiť jeho priateľku.
"Počkaj ma tu." hovorím mu. "Hneď budem späť. Je dôležité, aby nás nikto nevidel."
Prikývne a oprie sa o stenu. Rýchlo vykĺznem von a utekám dole schodmi.


Nájdem ju sedieť presne tam, kam som ju poslala. Sadnem si vedľa nej a začnem rozprávať príbeh nejakej zúfalky, ktorý som si nedávno vypočula. Po tých pár drinkoch čo som do nej naliala, je z nej naozaj dobrý poslucháč. Najskôr ju držím za ruku, potom sa pritisnem bližšie, opriem si hlavu o jej plece a tvárim sa, že sa mi zrútil celý svet.
"Niekedy by bolo lepšie keby sme si na všetko vystačili len my samé, no nie?" dávam jej návrh, ktorý má jemne lesbický nádych. Nepochopila...
"Skús zatvoriť oči a predstav si svet bez chlapov. No nie, vážne, zatvor oči..." v ruke už mám pripravenú svoju zbraň.
"BOOOM"
"Čo to bolo?" nechápavo si trie čelo.
"Taký malý vtip. Tvoj priateľ ti ho rád vysvetlí. Čaká na teba v tom malom sklade, čo je pri záchodoch. Zaplatil mi za to, aby som ti niečo napísala na čelo. Nemôžem ti povedať, čo to je, ale priprav sa na tú najdôležitejšiu debatu vo vašom živote. Blahoželám."
Rýchlo ju bozkám na líce a utekám preč. Traja mŕtvi za tri hodiny... a asi aj jeden rozchod, no čo už, aj tak sa k sebe nehodili.


"Kde si bola?" pozerá na mňa kamarát. "Vyzeráš strašne."
"Vážne? Cítim sa skvele."
"Ako to dopadlo s tým chlapom? " pýta sa.
"Ale veď to poznáš, on chcel len sex, ja by som potrebovala viac." tvárim sa, že zase raz mi nejaký fucker zlomil srdce.
"Ale moja. Netráp sa, niekoho nájdeš a ak by nie, ja si ťa rád vezmem za manželku."
Chytá ma otcovsky okolo pliec.
"Ja viem. Ty si moja záchrana." usmievam sa na neho. "Prosím ťa, nehodil by si ma domov?"
"Jasné zlato. Len to skočíme povedať ostatným."
"Nechoďme prosím. Len ma odvez domov. Som unavená a nechce sa mi zase vysvetľovať ako a prečo ma ten chudák poslal do riti. Poviem im to neskôr." pozerám prosebne.
"Ako len chceš zlato." vedie ma k autu.
"Sadnem si dozadu dobre? Možno si trochu ľahnem a oddýchnem. Nevadí ti to, že nie?"
"Nie zlato, čokoľvek potrebuješ." Sadá si na miesto vodiča a ja sa pohodlne usadím za neho. Takto budem mať väčšiu šancu, že prežijem, keď narazíme... keď mu moja tenká červená fixka prepichne krčnú tepnu ...