Kolegyne
Výhodou a zároveň prekliatím tejto práce je, že pracujete v dievčenskom kolektíve. Výhoda je to preto, že natrafíte na niekoľko naozaj príjemných dievčat, nevýhody sú okamžite jasné každému, kto niekedy pracoval v kolektíve s prevahou samičiek. Pre neznalých: ak máte možnosť všetko to z diaľky len pozorovať, ste šťastný muž. Ste svedkami tisícok tranzientných interakcií, z ktorých niektoré trvajú len zlomky sekundy, ale spúšťajú celé kaskády biochemických reakcií, pri ktorých častokrát koncový produkt negatívne reguluje prvotný kontakt. Niektoré reaktanty majú viac väzobných miest, iné len jedno a všetky tieto miesta sú obsadzované veľmi kompetitívne na základe afinity dvoch prvkov. Síce v princípe ide vždy o bimolekulovú reakciu, do reakcie však vstupuje veľké množstvo faktorov, vačšinou kompetitívnych inhibítorov. Najčastejším produktom týchto snáh je vysoko nestabilná zlúčenina, explozívna pri akejkoľvek manipulácii. Ideálny stav pre samčie osadenstvo je, keď sa v chate nikdy nenachádzajú všetky samice naraz. Celé je to dosť strašidelné aj v normálnej práci, lenže do normálnej práce prídete ráno a večer z nej odídete, tu ste však so svojimi kolegyňami 24 hodín denne pod jednou strechou, a nie dosť veľkou. Kým nosíte, s brigádničkami sa stretávate len doobeda a večer. Nezainteresovaný čitateľ si pomyslí, že aj by to malo stačiť na ich takmer dokonalé spoznanie. Pravda je však taká, že ani športové auto by ste nehodnotili podľa toho, ako sa s ním parkuje.
Charakter brigádničiek sa naplno prejaví pri plnom zaťažení v popoludňajších hodinách, takže najlepšie ich spoznáte cez svoje voľno. Dievčat je v chate veľa. Vychádza im to tak, že v priemere dva dni robia a dva dni majú voľno. Pri rozpisoch služieb nie je núdza o hádky a po rozpisoch o hodne jedovaté sliny prskané na asertívnejšie samice. Každá chce trochu zarobiť, ale zároveň by chceli mať voľno spolu s niektorou s aktuálnych kamarátok. Tie schopnejšie totiž cez voľno vyrazia na turistiku, ale nájdu sa aj lenivé vypasené larvy, ktoré celé dva dni presedia na terase pri káve. Vtedy som ešte netušil, že tie Auparky a Euroveje sú u niektorých indivíduí tak hlboko zakorenené v ich prirodzenosti, že sa budú jebnuto chichotať, ohovárať kolegyne a komentovať výzor turistov aj v dvetisícmetrovej výške. To si tak idete s vynáškou, je krásne počasie, tak sa zastavíte na štande pri terase, obdivujete krásy prírody oddychujúce pri stoloch a nechávate sa obdivovať a vtom vám padne zrak na dve brigádničky sediace za stolom a kvičiace ako zle trafené prasatá. No čo, majú voľno, ať si holky trochu zablbnou. Vyložíte vynášku, rýchlo sa prezlečiete a v kuchyni uvidíte namiesto ľudí len šmuhy, lietajúce medzi sporákmi a okienkom. Pred okienkom je fronta až pred chatu. Ledva do seba stihnete kopnúť čaj a úplne samozrejme sa chytáte roboty, kde to práve najviac horí. Po hodine a pol sa rozbehnete cvrknúť si na latrínu a čo vidíte? — výsosť Slavkovského štítu hory a opachy nezvratných skál. A okrem toho slepice stále sedia pri kávičke a pri pohľade na rad turistov sú evidentne spokojné, že nemajú službu. Od zlosti sa skoro oštím a bežím späť do kuchyne. Slečny o chvíľu vôjdu do kuchyne, zoberú si čaj a vrátia sa na terasu. Určite im bolo dopredu jasné, že si vypočujú, že keď nepomáhajú, nech sa, kurva, aspoň nemotajú popod nohy, ale nezdalo sa, že by im to vadilo. Potom sa ukážu až pri večeri. Aby bolo jasné, mali voľno, ale keď už ostali na chate, trochu pomôcť mohli, pozitívnych vzorov mali dosť, normálnejšie dievčatá to bežne robili. Ale na druhej strane, čo by som čakal od autorky takého zapamätaniahodného slovného spojenia ako „skokotený riad“, vyjadrujúceho nechuť k jeho umývaniu.
Iný prípad je Dominantná Samica. Keď sa v takmer ženskom kolektíve musíte zrážať so samicou, ktorá by chcela byť vodkyňou stáda a nemá zmysel pre humor, je to tažké aj pre vás, ale hlavne pre ňu. Zo samej lásky k nej raz večer ostatné baby prestavili všetky hodiny o hodinu dopredu. Hlavná hrdinka príde o šiestej do kuchyne, ale nikde ani nohy. Nasratá začne pripravovať raňajky a jej náser rastie s každou minútou, ktorú v kuchyni trávi sama. Ženská logika nepustí, radšej nech mi hlavu rozdrapí od zlosti, ale určite nepôjdem budiť svoje spolubývajúce, ktoré si možno zabudli nastaviť budík. Ešte aj tí posratí hostia nevedia, kedy majú vstávať. O siedmej už má všetko hotové a do kuchyne sa začína trúsiť zvyšný personál vyškerený ako Joker. Dominantná Samica v tej chvíli exploduje, všetkým vynadá, kde sa toľko zasierajú a až potom jej to celé dôjde, pochopí ten krutý žart do dôsledkov a jej ďalšia erupcia takmer zrovná chatu so zemou. Predstavujem si na jej mieste normálneho človeka. Možno som naivný, ale dotyčný by sa asi najprv trochu nahneval, potom by sa na tom zasmial a začal by vymýšľať podobne nechutnú pomstu. Ale Dominantná Samica vidí veci inak. Verejne ju ponížili, smejú sa na nej, a dokonca aj chatárovi to príde vtipné, čiže ju vlastne ponížili pred šéfom. Je tak neuveriteľne nasratá, že sa jej podvedome vyhýbate, ak má v ruke čo i len vidličku. Ale na druhej strane, týždeň sa s nikým nerozpráva, a to sa oplatí.
Dominantná Samica ako svoju negatívnu vlastnosť udáva prílišný perfekcionalizmus a dôraz na detaily, čo striktne vyžaduje aj od svojich podriadených (teda rovnocenných kolegov). Keď s ňou máte službu, tak vás zdrbe za krivo odkrojený chlieb, za inú naberačku v polievke, než si predstavovala ona alebo ak sa príliš dlho usmievate. Dominantná Samica je dokonalá, nerobí chyby, a ak náhodou robí, tak ich neurobí ona.
Sedím si ráno na terase, prví turisti ešte len prídu, s Danom máme voľno, úplná pohoda. Dano vychádza z chaty s kávičkou a rehoce sa ako blázon. On sa tak trochu pochechtáva vždy, ale teraz dokonale vidno, že len v hornej čeľusti má viac zubov ako žralok v celej papuli. Keď chytí dych, odporučí mi, aby som sa išiel pozrieť do kuchyne. Viac mi neprezradí. V kuchyni je klasická pec na drevo, ktorá má zabudovanú nádrž, odhadom na 150 litrov vody, ktorá sa tam kontinuálne zohrieva. Napúšťa sa zhora obyčajným kohútikom, naspodku je zase iný kohútik, z ktorého si načapujete teplú vodu. Keď ide človek okolo, čo je asi tak dvetisíckrát za deň, pozrie sa, koľko je v nádrži vody a keď treba, otočí kohútikom a nechá ju napúšťať. Môže to trvať aj niekoľko minút, takže je normálne, že človek si medzitým robí svoje, ale nesmie zabudnúť, že voda tečie. Alebo môže zabudnúť, ak je nablízku niekto, kto si všimne, že nádrž preteká a vypne vodu za vás, čo sa takmer vždy stane najneskôr, keď sa prvý liter objaví na dlažbe. Keď však teraz vôjdem do kuchyne, na podlahe je centimeter sivej vody plnej popola. Dominantná Samica je zúrivá tak, že plače od zlosti. Farba jej tváre všetkých upozorňuje na blízkosť nepredvídateľných výbuchov poškodzujúcich široké okolie. Dozviem sa, že Dominantná Samica napúšťala vodu a napriek jej perfekcionalizmu neodhadla objem. Voda teda dosť dlhý čas tiekla cez ohnisko. Pri tom všetkom má fakt šťastie, že dnes tam nie je chatár. Ona sa však ešte aj z toho snaží niečo vytĺcť a jačí po nás, že keď tu nie je chatár, tak si všetci na ňu dovoľujeme. Poviem jej, že pec som ráno dobre povymetal, že ju nemusela aj vypláchnuť. A že jej zrejme vyhaslo, či mám teda rozkúriť znovu. Baby sa nenápadne smejú, ja radšej bežím z kuchyne a snažím sa zachrániť si holý život. Dano sa ešte stále rehoce, z kávy zatiaľ neodpil, nechce sa ňou zadrhnúť. Ukazuje na smerovník pre chatou a hovorí: „Rázcestie v Zamrznutom kotli, 1:20. Teraz bližšie, než kedykoľvek predtým.“
