Réžia: Christopher Nolan
Scenár: Jonathan Nolan, Christopher Nolan
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Christian Bale, Gary Oldman, Tom Hardy, Morgan Freeman, Anne Hathaway...
Nebudem mrhať vašim časom s nejakými poetickými úvodmi (hoci niečo v štýle „Najprv prišiel Strach, potom Chaos a nakoniec Smrť“ by som použil veľmi rád, škoda len, že to nie je môj nápad) a iba znovunastolím otázku, ktorú ste si určite všetci položili v momente, kedy Návrat Temného rytiera vtrhol do kín: Dokáže nás Chris Nolan znovu zdrapiť za gule a prinútiť naše mysle vybuchnúť rovnako, ako to urobil v prípade Inception, Temného rytiera, Dokonalého triku, Batman alebo Mementa? Ale poporiadku.
Ubehlo osem rokov od chvíle, kedy šialenstvom pohltený a znetvorený Harvey Dent prišiel o život a Batman vzal jeho smrť na seba. Osem rokov, počas ktorých boli ulice Gothamu čisté, avšak svedomie komisára Gordona naopak zaťažené výčitkami a vinou. Osem rokov bez prítomnosti Temného rytiera. Akonáhle však s prispením tajomnej Seliny Kyle gothamská polícia natrafí na tajomného teroristu Banea a jeho armádu, musí si psychicky a fyzicky zlomený Bruce Wayne opäť nasadiť masku a čierny plášť a pustiť sa do posledného zúfalého boja za záchranu svojho mesta.
Najdôležitejšia vec hneď na začiatok: Nech vás ani nenapadne ísť na tento film s tým, že bude ešte lepší, ako geniálny Temný rytier z dvetisíc ôsmeho. Zbytočne budete po východe z kina zavalený dilemou „Mal by som byť kvôli tomu sklamaný?“ Táto otázka vírila v hlave aj mne a bol to naozaj dobrý mišmaš. Bol som si dokonale vedomý všetkých tých úžasných kvalít, ktoré tento film má, ale ten červíček tam predsa len hlodal. Asi aj to bolo dôvodom, prečo som recenziu nenapísal už vtedy (ako správny hardcore Nolanista som bol hneď na premiére). Jednou vecou som si však bol istý – chcel som to vidieť znova. A tak sa stalo, že som o päť dní neskôr znova zavítal do multiplexu. A páni moji, práve vtedy, kedy som už vedel, do čoho idem, prišlo to pravé orechové. Práve vtedy sa silných 9 z 10 zmenilo na plnú a nefalšovanú desiatku.
Tento film je EPICKÝ. Epický v každom zmysle toho slova. Je epický tak, že marvelovské komiksovky (čo ako mám väčšinu z nich rád) oproti nemu vyzerajú ako omaľovánky pre slintajúcich retardov (resp. pre špeciálne indivíduá, závisí na vašej úrovni politickej korektnosti). Všetko to začína scenárom (opäť Chris Nolan a Jonathan Nolan, príbeh je potom od Davida Goyera), ktorý je úžasný v troch veciach:
1) Sústredí sa na päť (slovom päť!) postáv, ktoré sa dajú s pokojným svedomím označiť za „hlavných hráčov“ príbehu a k tomu obsahuje štyri ďalšie nezanedbateľné vedľajšie postavy. Všetky do jednej sú perfektne napísané a starí známi z predchádzajúcich dielov sa (s výnimkou Lucia Foxa) predvedú v celkom nových polohách a situáciách.
2) Je nielenže tesne previazaný s Temným rytierom, ale oblúkom sa vracia aj k motívom Batman začína a to tak vynaliezavo a v takej miere, že si miestami budete čeľusť hľadať až niekde pod sedačkou. Keď si človek navyše uvedomí, že do určitej miery ide zrejme o „náhradné riešenie“ spôsobené smrťou Heatha Ledgera (je všeobecne známe, že do úlohy hlavného záporáka sa pre trojku počítalo znovu s ním), je to celé o level úchvatnejšie.
3) Jeho zďaleka najvýraznejšou postavou je samotný Bruce Wayne. Zatiaľ čo druhý diel si pre seba väčšinou kradli Ledger s Eckhartom, Návrat je hlavne o naplnení osudu samotného Batmana. Práve v tomto filme, kedy si Bruce siahne až na samotné dno svojich možností, vám naplno dôjde, akým hrdinom v skutočnosti je.
Je však pravda, že nejaké chybičky sa v scenári nájdu, hlavne teda pár logických kiksov udrie do očí, je to však iba zanedbateľná kvapka v mori. Prečo? No pretože réžia. Christopher Nolan znovu potvrdzuje, že je najlepším režisérom na planéte a jeho um robí z TDKR prehliadku učebnicovo dokonalých a zimomriavkových momentov. Keď si Bruce Wayne po rokoch oblečie brnenie a znovu osedlá Batpod, budete sa iba slastne priblblo usmievať. Keď si to Batman rozdá na férovku s Baneom, budete si pripadať, že nesledujete bitku dvoch ľudí z mäsa a kostí, ale naopak dvoch takmer nadživotných titanov. No a keď príde veľkolepé záverečné dejstvo, vaše chlpy sa zmenia na strúhadlo. Takmer neopísateľne brilantné remeslo, podporené nielen tradične fantastickou kamerou Wallyho Pfistera (pracoval na všetkých predchádzajúcich nolanovkách), ale aj perfektnými hereckými výkonmi, hlavne teda trojicou Christian Bale – Tom Hardy – Michael Caine. Pristavil by som sa hlavne pri Hardym, pretože mám dojem, že jeho záporáckej kreácii sa nedostáva takého uznania, ako by si zaslúžila. Tohto britského herca môžete poznať trebárs z predchádzajúceho režisérovho Inception, z minuloročnej pecky Warrior alebo z „takmer životopisného“ Bronsona, no a nepoznať ho potom môžete z Krstného otca pre nové tisícročie – britskej minisérie The Take (čo by ste mali okamžite napraviť). Kto videl aspoň jedno z vyššie uvedených, je mu jasné, že Hardy je naozaj herecký chameleón a dokonale to potvrdzuje aj v tomto filme. Jeho Bane je monumentálny, svalnatý a nebezpečenstvo priam vyžarujúci kolos s hromovo škrípavým hlasom (je ťažké si takúto kombináciu predstaviť, to sa jednoducho musí počuť), voči ktorému je nefér porovnávať ho s Jokerom. Sú to dve úplne odlišné postavy, z ktorých každá predstavuje hrozbu iným, avšak nemenej fascinujúcim spôsobom.
No a napokon by som sa pristavil pri mojej obľúbenej filmovej zložke – pri orchestrálnej hudbe. Tú dostal opäť na starosť asi všeobecne najznámejší (a takmer už Nolanov dvorný) skladateľ Hans Zimmer, tento krát bez spolupráce s Jamesom Newtonom Howardom. Vyplatilo sa. Zimmer po pár slabších kusoch zase raz zložil skvelý hudobný sprievod, ktorý šikovne zúročuje notoricky známe batmanovské motívy v pôvodných aj v nových orchestráciách a navrch k nim pridáva dva nové, vinúce sa celým soundtrackom:
Motív hlavného záporáka Banea so zborovým skandovaním „Deshay Deshay Basara Basara“ (znamená to „Povstaň“).
Motív Seliny Kyle.
Skrátka skvelá hudba, ktorú si najviac vychutnáte, ak si ju vypočujete so znalosťou konkrétnych scén, v ktorých hrala.
Čo teda dodať na záver? Návrat Temného rytiera je zatiaľ bezkonkurenčne najlepším filmom roka, skvelým thrillerom, hutnou drámou a adrenalínovým akčným snímkom v jednom. Hobit sa bude musieť sakra obracať, aby mu tento titul zobral. A áno, viem, že som v tejto recenzii použil naozaj veľa superlatívov.
10/10
