Réžia: Penny Marshall
Scenár: Steven Zaillian
Hrajú: Robert De Niro, Robin Williams, Julie Kavner, John Heard, Penelope Ann Miller...
Ak obľubujete ranú tvorbu Penny Marshall, ktorá stojí za snímkami dnes už nudných nedeľňajších rodinných filmov typu Big (1988) s Tomom Hanksom alebo Jumpin´Jack Flash (1986) s Whoopi Goldberg, budete asi prekvapení jej počinom, ktorý sa od týchto dvoch podstatne líši.
V americkej verzii memoárov britského neurológa, biológa a spisovateľa Olivera Sacksa, totiž uvidíte Robina Williamsa, ktorý stvárnil postavu Malcolma Sayera – doktora, ktorý vynájde protilátku na ten typ encefalitídy, ktorý svojich pacientov privádza do stavov podobných kóme, medzi nimi aj postavu Leonarda Lowea, ktorú stvárnil Robert De Niro.
Po nomináciách na Oskara za najlepší film a scenár získal ďalšiu nomináciu za najlepšieho herca v hlavnej úlohe aj samotný De Niro a priznajme si, zaslúžene. Tomu sa totiž podarilo u svojich divákov vyvolať pocit ľútosti bez toho, aby sa človek, čo i len na sekundu pousmial nad jeho nemohúcnosťou vyvolanou chorobou podobnou Parkinsonovej. Dokonca som celkom zniesol v tomto filme aj Robina Williamsa vďaka jeho stoickosti, ktorá je v jeho filmoch predsa len ojedinelá.
A hoci má film viacero nedostatkov, ako napríklad statickú kameru a nedostatok farieb, ktoré mali evidentne evokovať frustráciu uzavretosti, atmosféra medzi lekárom a jeho pacientom stvárnená týmito dvoma hercami je vec, ktorú sa oplatí pozrieť. Rozhodne viac, než to, čo momentálne ponúkajú Joj s Markízou.
