Réžia: Joon-ho Bong
Scenár: Joon-ho Bong, Kelly Masterson
Hrajú: Kang-ho Song, Chris Evans, Jamie Bell, Tilda Swinton, Octavia Spencer, John Hurt, Ewen Bremner...
Sú filmy, na ktoré čakáte ako na výplatu, a keď si ich konečne pozriete, poviete si akurát „meh“ (pozdravujem tretieho Nolanovho Batmana). A potom sú filmy, o ktorých neviete vôbec nič a potešíte sa z nich, ako keď tá výplata príde s mimoriadnymi odmenami. A keďže ste veľmi bystrí a už ste si prečítali nadpis, tak viete, že Snowpiercer patrí do druhej kategórie.
Keď sa niečo volá Snehrazič a je to postapo o zmrznutej Zemi a posledných ľuďoch, ktorí prežívajú iba v akomsi futuristickom Orient exprese, veľké očakávania ani nie sú namieste. A čo sa týka deja, viac prezrádzať naozaj nemá zmysel, naozaj je to o tom, že globálne oteplovanie je v roku 2014 na hranici únosnosti, vedci vymyslia nový typ chemtrails, ktoré na radosť všetkých konšpirátorov sú v tomto prípade fakt nebezpečné. Až tak, že vďaka nim zamrznú úplne všetci, okrem pár stoviek cestujúcich hi-tech šinkanzenu. No a ako v každom vlaku, aj tu sú triedy – vpredu prvá, potom biznis a vzadu východniari. A takto im to funguje už 17 rokov, pričom tí zozadu sa chcú dostať do prvej triedy a tí z prvej triedy zase chcú mať od nich pokoj.
To je všetko, čo potrebujete vedieť, lebo tu ani tak nejde o to, čo, ale ako. Jednak si treba povedať, že je to kórejský film od režiséra, ktorý sa preslávil monster hororom o zmutovanom sumcovi The Host. Kto trochu pozná modernú kórejskú kinematografiu, vie, že poskakujúce šteniatka sa nekonajú, ale že ho skôr čaká hustá atmosféra, pôsobivý vizuál a nejaké to mládeži neprístupné násilie. Všetko je to aj tu, a dvojak navyše dostanete aj slušnú porciu filozofických otázok na zamyslenie – triednym bojom počnúc a najmä slobodou, resp. jej iluzórnosťou končiac. A hej, Chris Evans vie zahrať aj niečo iné, ako Kapitána Ameriku.
Snowpiercer určite nie je perfektný film. Má dosť veľa logických a dejových dier a vytknúť by sa dal aj predvídateľný, napriek tomu nie celkom domyslený koniec. No je to to najlepšie, čo som tento rok videl, a to som si pozrel už aj tie úžasné oskarové blokbástre ako Feťák z Wall Street, Americký Ojeb a La Grande Blbezza (tú som vydržal možno aj štyridsať minút). Odporúčam a dávam osem gangrenóznych omrzlín z desiatich.
