Dedinská krčma nie je len miesto, kde si unavení dedinčania chodia oddýchnuť po šichte. Je to oveľa viac. Je to ustanovizeň, centrum spoločenského diania a kultúry v obci. Nie nadarmo boli socialistickými inžiniermi naprojektované uprostred dediny, hneď vedľa obchodu a obecného domu, ktorý slúžil aj ako kultúrny dom plus kancelária MNV (pre mladších – Miestny národný výbor). Väčšina predsedov MNV urobila precedens, že úradovala priamo z krčmy. Dnešní starostovia v tomto dobrom zvyku pokračujú. Stačí vojsť s papierom a zaplatiť starostovi pivo. Ten za odmenu dá svoj podpis a pošle vás za sekretárkou, ktorá doplní všetko potrebné. Ak by ste chceli dačo protiprávne, tak vás to vyjde drahšie – tri pivá a štyri umy.
Ako vidieť, krčma je multifunkčná. Okrem spomínaných vecí sa tu uskutočňujú aj rôzne akcie typu zraz poľovníkom pred poľovačkou. Ak by náhodou niektorí z nich predčasne oslávil úspešný lov, tak ho ostatní naložia do vlečky, veď spolubojovníka nenechávame na bojisku. A okrem toho, čo by na to povedala manželka, keby jej predčasne vrátili manžela. Veď aj ona má právo na milostný život.
Aj miestny zväz včelárov tu organizuje svoje každoročné sedenie. Pre menej znalých – včelár je človek, ktorý chová včely. Včely nielen štípu, ale serú aj med, ktorý sa dá použiť napríklad pri sexuálnych hrách. Ale vráťme sa k našim včelárom. Na takomto sedení sa objaví žena iba raz – je to vdova po včelárovi, ktorá sa na tomto mieste dohodne o odpredaji svojho včelstva.
Zaujímaví sú aj kmeňoví zákazníci, ale to by mohla byť téma na samostatný článok. Okrem lumpendementen s nepríčetným pohľadom, ktorí sedia na svojom mieste od otvorenia do záverečnej každý deň, tam nájdete aj rôznych dedinských majstrov. Stačí nabehnúť a máte na výber z dedinských maliarov, murárov, vodoinštalatérov a drevorubačov. Alebo aj z ťažkých chlapov, ktorí sa v ničom nevyznajú, ale sú silní a potrebujete ich všade. Napríklad, ak vám zapadol traktor do hnoja a druhý, ktorým ste ho vyťahovali skončil vedľa neho. Vtedy prídu ťažkí chlapci a ignorovaním zákonov fyziky vytiahnu obidva. Síce sú celí od hnoja, ale to im nevadí, keďže hnoj nesmrdí intenzívnejšie ako oni. Potom to idú spláchnuť rovno do krčmy. Po pár dňoch ten hnoj ani tak intenzívne necítiť. Ale predstavte si krčmára, ktorý by sa im opovážil povedať, že smrdia. Ja si ho predstavujem. V truhle.
Ako bolo popísané vyššie, samotná krčma vyzerá ako z čias socializmu a odvtedy sa tam veľa nezmenilo. Maximálne pribudli reklamné tabule z obdobia nástupu raného slovenského kapitalizmu a objavil sa tam aj hrací výherný automat, ktorého obhospodaruje stále ten istý optimista, ktorý si myslí, že keď raz vyhral tri eurá, tak sa mu to podarí aj nabudúce. Vo vzduchu cítiť rôzne vône. Neznalý pomerov, by povedal, že je to pach, ale pre mnohých je to vôňa domova.
Ak ste náhodou ešte neboli v takej pravej dedinskej krčme, tak si predstavte, že je vonku 40 stupňov a vy ako nízkonákladový turista pešo prechádzate cez slovenské hory a kocháte sa v krásach Slovenska. Preložené do reči smrteľníkov – nemáte peniaze ani na lastminute k moru bez stravy, tak ste si zohnali od kamarátov chatu niekde na zapadákove a aspoň chodíte po okolí, aby deti mali na čo spomínať. V jednej dolinke nájdete dedinku a keďže sa vám skoro minuli zásoby už nepitnej vody, tak zamierite k najvyššej budove (kostol) vedľa ktorého je aj krčma. Ak máte šťastie, tak je aj otvorená. Ak je otvorené cez deň, tak to znamená, že v dedine je dosť nezamestnaných, ktorí neprepili všetky sociálne dávky a oplatí sa byť otvorený aj doobeda. Ak je krčma zatvorená cez deň, tak je vysoký dátum a bude otvorená, až keď roboši prídu domov po šichte. Krčma nie je pre blbých turistov, ale pre miestnych.
Keď vstúpite do začmudenej miestnosti, tak hneď pocítite vôňu tabaku zmiešaného s vôňou rozliateho piva (výčapná desiatka). Ak máte šťastie, tak záchod je hneď vedľa vchodu a do toho celého sa mieša ešte aj pach moču, ktorý vám priam štípe oči. Chceli ste čúrať, ale necháte to radšej na prechádzku v lese, kde to opriete o jedličku, lebo poskakovať medzi mlákami sa vám nechce. Pristúpite k pultu. Trochu sa vám lepí podrážka topánok o podlahu. Asi to nebolo umyté od minulého roka. Mali ste chuť na dobre vychladené čapované pivo. Miesto toho dostanete teplé fľaškové. Čo by ste chceli doobeda? Veď ešte nie je sezóna. Snažíte sa vyjsť na terasu, ale žiadna nie je. Okolo hlavy vám bzučia muchy a ochutnávajú vaše pivko. Pozriete sa na ostatných, ktorí sa tvária, že blbého turistu už videli a nemajú o vás záujem. Okolo hláv majú glóriu z múch, asi s nimi žijú v symbióze. Ak dajaká mucha padne do piva, tak ju rýchlo vytiahnu a pijú ďalej. Radšej rýchlo dopijete a ponáhľate sa do lesa, lebo už vám netreba len čúrať, ale aj to pivo vás prehnalo. Nemáte cvik, ako domáci.
Keby ste zostali do večera, tak by ste videli krčmu v rozkvete. Ako prichádzajú ľudia z práce priamo v montérkach, zapadnú na svoje miesta a dávajú si svoje obľúbené kombinácie: pivo s vodkou, pivo s borovičkou, pivo s umom. Najčastejšie samé neznačkové veci – vodka z čistého liehu rozriedená na 35%, borovička vypálená zo starých kompótov s pridaním arómy. Po troch poldecákoch už aj tak nikto nič nezbadá. Miestni sú tak navyknutí na tieto chute, že v meste vynadajú čašníkovi, keď im náhodou naleje originál, čo je to za hnus.
Takže krčma sa začne napĺňať až podvečer, keď prídu autobusy s robotníkmi po šichte. Prípadne z miestneho JRD. Večer príchádza aj mládež, hlavne cez prázdniny. Vek nie je problém. Nalejú aj osemročnému.
Do krčmy chodí pešo len posledná socka. Kategórie štamgastov rozoznávame podľa toho, na čom do krčmy prišli - na autách s platnou ŠPZ, bez ŠPZ, na traktoroch, na motorkách, bicykli. Každý čím prišiel, tým aj odchádza domov. Ak nevie stáť na nohách, tak vie aspoň sedieť a opierať sa o volant. Na dedine sa bicykel používa ako dopravný prostriedok. Je to podobné ako mestský bajk, ktorý sa používa na športové aktivity, aby blbí panelákovníci ešte viac nezdementneli zo štyroch stien, tak si na bajku idú pozrieť prírodu a pritom aj športujú. Bicykel je ale jednoduchší, lebo má len dve kolesá, rám, sedadlo a zariadenie na určovanie smeru zvané kormáň. A pravdaže pedále a reťaz. Ostatné veci sú zbytočné.
Bicykel sa používa dvoma spôsobmi. Pre menej odvážnych slúži ako barla, o ktorú sa opierajú. Veď predsa má dva body v kontakte so zemou plus jedna noha a tak sa vytvorí trojuholník, pomocou ktorého sa udržiava ťažisko komplexu človek-bicykel. Druhá možnosť je iba pre odvážnych a trénovaných – vyskočiť na bicykel a sínusoidnou trasou trafiť domov. Niekedy stačí malá zmena amplitúdy a jazdec sa ocitne v priekope, kde sa zároveň vyspí prikrytý svojim bicyklom.
A na záver, aby sme na ňu nezabudli, tradičná dedinská krčmová bitka. Zlé jazyky hovoria, že na dedine sa už nechodí s nožíkom, ale so sekerou a modernejší priamo s motorovou pílou. Stalo sa to v Poľsku, že si týpek odrezal svoju hlavu, lebo chcel tromfnúť kamaráta, ktorý si odrezal ruku. Teraz si všetci myslia, že aj na slovenskom vidieku sú samí sedliaci. Na Slovensku sa junáci spoliehajú na svoje sily a na prevahu domácich. Základným pravidlom je, že sa bijú najprv cudzí až potom domáci, keď už nikto iný nie je poruke. Zbrane ťažšieho kalibru, ako napríklad kuchynský nôž, hrable, kosu, kosačku, vytiahnu až vtedy, keď zistia, že začali dobiedzať do členov klubu karate, ktorí boli akurát na sústredení v neďalekom lese.
Väčšinou sa bitka začína nevinnou otázkou: „Čo si povedal?“. Najhoršia odpoveď je otázka: „Čo si, hluchý?“ alebo zopakovanie toho, čo ste naozaj povedali. Ak by ste aj nič nehovorili a len sedeli a pozerali do blba, tak za otázkou „Čo čumíš?“ bude nasledovať facka, bez ohľadu na to, aká bude odpoveď. Najbezpečnejšie je, vojsť so sklonenou hlavou, do desiatich sekúnd vypiť pivo a vypadnúť. Ak si náhodou za ten čas od vás niekto vypýta cigaretu, tak keď mu dáte LM, tak bude chcieť Marlborky a opačne. A ľudia v dedinskej krčme sú neradi sklamaní, čo môže viesť k brutalite v podobe pár faciek. Predísť takémuto nepriateľskému správaniu môžete priateľským gestom, keď pri vchode do krčmy zakričíte: „Platím všetkým jedno kolo“.
