Hitparádu blogov na sme.sk viedol donedávna (už ho vedie Sulíkman s aktuálnou agitkou) článok Marie Stracenskej - Povolanie chlapec z dediny. Mestské dievčatko si idealizuje chlapcov z dediny, tak jej to skúsim trošku vysvetliť.
Aby sa nepovedalo, že neviem, o čom píšem, tak aj ja som chlapec z dediny. Na druhej strane som úplný technický antitalent a ešte aj lenivec. Mama mi stále hovorila, aby som sa učil, lebo budem kopať kanály a svojej mame väčšina ľudí verí. Ešte aj to povedala, aby som si dával pozor na všetko, čo má rúčku, lebo sa s tým pracuje. Takže ja som sa učil a veľa čítal a teraz zarábam peniaze zadkom, rukou a niekedy ústami. Nie, nie som prostitút. Jednoducho sedím si pred počítačom na zadku, dačo rukou naklepem, spočítam a niekedy dačo aj poviem a za to ma platia.
Možno nie tak dobre ako tých šikovných chlapov z dediny, čo vám dojdú, že vymenia lacno a rýchlo odkvapy alebo dačo iné urobia a namiesto troch dní ich máte doma tri týždne (už sú ako členovia rodiny, veď aj na nich varíte) a vyjde vás to trojnásobok počiatočnej sumy plus tri roky zo života.
Pravdaže nie každý chlapec z dediny je taký zručný, ako tí ospevovaní a ani sa neučil, aby mohol zarábať vlastnou hlavou (kopirajt). Ale aj tak rýchlo niektorí prišli na to, že minimálnou námahou sa dá zarobiť skoro toľko na dávkach ako chodením do práce. A to chodenie do práce je už sama osebe drina. Vstávať o pol piatej, precestovať denne tri eurá, dačo si odkrútiť v práci, najčastejšie vonku pri lopate, v dielni alebo pri páse a počúvať nadávky neurotického novozbohatlického poloboha (slovenský preklad slova manager). Na druhej strane, keď sú na podpore, tak môžu spať dokedy chcú a keď sa zobudia, už majú fajront. Po fajronte sa väčšinou chodí do krčmy. Niektorí sú večne naliatí, veď nie je zlé byť nonstop v delíriu, oveľa horšie je vytriezvieť, preto sa snažia čím menej byť triezvi. Ak sa im náhodou minú peniaze, tak sa dajú na dajaké kšefty. Veď v dedine je plno dôchodcov, plyn už odpojili, lebo je drahý a kúria drevom.
Tak sa im chlapci ponúknu, že donesú drevo. Čistá investícia, nič netreba vložiť, len prácu, drevo sa ukradne a v podstate každý chlapec z dediny má štvorkolesné čudo s motorom (motorovým vozidlom sa to nedá nazvať, lebo už 30 rokov sú vyradené z evidencie všetky štyri autá, z ktorých sa to čudo poskladalo). Chlapci si vypýtajú toľko, aby sa dôchodcom zdalo, že je to lacnejšie ako plyn, len to drevo treba aj popíliť a poukladať, čo tiež veľmi vďačne urobia (ak vytriezveli a došli im peniaze) za nemalý finančný príspevok a jedlo a pitie počas prác. Zásadne pijú len pivo s dačím tvrdým. Spotreba asi 5 pív a pol litra borovičky na pracovnú smenu (čiže 4 hodiny). Takto dokončia prácu za taký týždeň...
Ale aby som napísal aj o ozajstných majstroch, tak v každej dedine sa nájde dakto, kto vymaľuje. Síce čiary sú väčšinou krivé, farby rýchlo blednú, ale keď je sezóna, tak má aj troch klientov naraz a behá medzi nimi, kým sa steny usušia. Väčšinou ho nájdete v krčme. Alebo murárov, ktorý keď prerábali kúpeľňu, tak rodina sa chodila sprchovať po celej dedine. Veď bolo leto, ale trvalo to celé leto. A potom technikov, ktorí vedia skonštruovať vyššie spomínané čudá na motorový pohon. Ďalej máme stolárov, ktorých spozná každý pri podávaní rúk. Už malé dieťa pri tom zistí, že nepotrebuje napočítať do päť, aby spočítal ich prsty na rukách. Mali sme aj elektrikára, nech mu je zem ľahká. Mäsiari a zabíjačka to je na samostatnú úvahu o ľudskej blbosti. Veď mäsiara voláte preto, aby profesionálne a rýchlo zabil to prasa. Čo sa mu ešte aj podarí, ale že sa nadrbe za dve hodiny a prasa je ešte skoro v celku, alebo že namiesto soli dá do jaterničky práškový cukor, to by ste nečakali. Pravdaže aj starosta je chlapec z dediny, úraduje priamo v krčme, zo starého Favorita vystupuje v montérkach a niečo mu čúha spod klobúka. A vy môžte hádať, či sú to vlasy, alebo to trčí slama priamo z jeho hlavy.
