Deň D
A konečne prichádza deň D. Všetky gýče nakúpené, všetko zorganizované. U kaderníčky sa striedajú hlavy všetkých hostí. Ako prvá ide na skrášlenie hlava nevesty. Posledné úpravy na sále a doobeda sa odnesú ešte koláčiky. Niektorá z matiek - nevestina alebo ženíchova aplikuje svoje manažérske zručnosti. Ak prežili stres zo zabíjačky, tak tento moment môže byť tiež vražedný. Hlavne keď chcú organizovať obe naraz.
Ak je to robené vo vlastnej réžii, tak sa už pomaličky začína s vyváraním. Pravdaže sa vždy niečo stane. Na poslednú chvíľu niečo “vybuchne”, niečo treba “hasiť”, opraviť a podobne (aby to nebolo také jednotvárne). Nevesta sa pokúša dostať do šiat, ktoré skúšala naposledy pred štyrmi mesiacmi a odvtedy značne pribrala, keďže od nervozity stále žrala. Alebo je už v siedmom mesiaci a pri skúške šiat nejako zabudla na to, že o pár mesiacov bude vyzerať ako sud a chodiť ako kačka. S pomocou všetkých dievčat z okolia sa ju nakoniec podarí nacpať do šiat. Nadýchnuť sa síce nevie, ale tých pár hodín vydrží aj bez vzduchu. Podobne je to aj s topánkami, lebo má opuchnuté nohy. Vyrieši to elegantne - obuje si rozhegané domáce šľapky. Pod sukňou aj tak nič nevidno.
Obrad
Hostia sa schádzajú, otvárajú sa prvé fľaše, prvé trápne momenty a ide sa na to. V kostole sviatočná atmosféra a smrad. Farár vysmiaty od ucha k uchu (budú prašule) víta mladý pár. Svadby v kostoloch zvykli byť dlhé a nudné. Kým na mestskom úrade to odbavia za desať minút, v kostole sa prvých desať minút iba spieva. Ak vás náhodou pozvú na gréckokatolícku alebo pravoslávnu svadbu, tak sa pripravte na tri hodiny utrpenia (really, nepreháňam). Katolícky obrad trvá v priemere hodinu. Za ten čas už mladý pár nevie čo robiť, vrtí sa a nevníma slová čudáka pred nimi. Dávno zabudli, čo treba povedať. Nevesta sa stále nevie nadýchnuť a od zatuchnutého vzduchu niekoľkostoročného kostola s prislúchajúcimi plesňami je jej zle. Ženích to trošku prehnal s vínom a ak mu nie je zle, tak mu treba minimálne čúrať. Okrem toho aj striedavé vstať-sadnúť-na kolená, nerobí nikomu dobre. Už skoro ako nepríčetní povedia svoje áno, podpíšu, ani nevedia čo (aj keby ste im tam podstrčili, že sa vzdávajú celého svojho majetku, tak vám to podpíšu) a idú na čerstvý vzduch. Ak prší, tak sa vrátia. Nasleduje ešte polhodinová ceremónia gratulácií. Síce 90% ľudí nepoznajú, ale v tom momente im to je jedno. Nie je im to jedno len vtedy, keď starý úchylák, ktorému smrdia ústa po klobáse, cesnaku a cibuli (a toto sú len identifikovateľné pachy), pobozká nevestu (alebo ženícha) na ústa.
Fotograf
Keď sú už aj nevesta aj ženích uvoľnenejší, vlastne len ženích, lebo si stihol dať dve preventívne becherovky, ale nevestu stále tlačia šaty, ide sa ku fotografovi. Táto úchylka, odfotiť sa v čiernobielej kombinácii v deň D je stará, ako fotografia samotná. Kým v minulosti sa urobila jedna fotka, ktorá sa chránila a generácie ukazovali, aká pekná bola stará mama, keď sa vydávala, dnes sa urobí tisíc fotiek, sto sa vyretušuje (fotošop zvládne odstrániť aj najškaredšie pupáky a vyžehliť tvár ženícha, aby nebol viditeľný dvadsaťročný vekový rozdiel) z čoho desať sa dá hneď na stránku fotografa, aby sa mohol celý svet smiať. Súčasní wedding fotografi si o sebe myslia, že sú umelci, preto si na fotenie vyberajú najrozličnejšie prostredia. Kaštieľ, park alebo Slavín už nie je in. Treba vymyslieť dačo nové, originálne, kde vidieť aj ten kontrast. Napríklad zrúcanina socialistickej továrne s pobehujúcimi potkanmi, mäsokombinát pri zabíjaní mladého býka so striekajúcou krvou alebo v exteriéri, pri vraku potápajúcej sa vojnovej lode, v pozadí s prácou záchranárov. Okrem tejto úchylky majú fotografi aj ďalšiu - už nestačia len bežné pózy vedľa seba, za sebou, nad sebou, vymýšľajú originálne gýče. Pričom každú pózu fotograf predvedie aj so ženíchom a nevestou. Potom sa svadobčania čudujú, prečo do seba po príchode ženích kopne dve ďalšie becherovky.
Veľký flám
Keď aj fotografovanie máme za sebou, nasleduje veľká žranica, ožranica a zábava. Kapela, sa skladá z dvoch samozvaných MC - jeden sampluje na synťáku CASIO, vie chytiť pár akordov, pustiť rytmy a niekedy dačo aj zaspievať a druhý stojí s priblblým úsmevom a brnká dačo na gitare, “hrá do tanca”. Keby dostatok jedla, alkoholu a infantilnej hudby nestačil, tak na väčšine dedinských svadieb je aj tzv. zabávač. Stará sa o to, aby blbými hrami a vtipmi pourážal časť svadobčanov, na čom sa druhá polovica dobre smeje. Vtipné je to len dovtedy, kým obeť dosiahne takú hladinu alkoholu v krvi, že mu jednu nepri...vylepí.
Neveste už od nedostatku vzduchu začína modrieť hlava. Ženích si dáva preventívne becherovku a stráži ju, aby ju náhodou neuniesli, lebo by musel navyše zaplatiť aj účet, čo spravia v neďalekom bare. Našťastie je v dedine len jeden bar, tak ju ani dlho hľadať nemusí. Posledné prachy totiž minul na prípravu tejto blbej svadby a auto už tankoval na úver. Ešte šťastie, že pumpár je bratranec.
Každý žere a ožiera sa. Z domáceho vína, ktoré všetkým zo začiatku nechutilo, je po prvom litri výborná odroda. Domáce pálené vypáli každú chrípku a ak by sa začalo stmievať počas pitia, tak dotyčný nevie piť domáce. Polovica zákuskov je už pokazená, keďže sa upiekli v týždňovom predstihu. Hostia sa dobre bavia, ale pri takom počte sa stále nájde niekto, kto sa neznáša s iným a alkohol umocňuje túžbu po bitke. Keď má dakto červenú hlavu ako sovietska vlajka, je jedno, či od nervozity, alkoholu alebo ich kombinácie. Isté je len jedno, že bitka bude. Keďže každý chlap z dediny má stále so sebou nožík (aby mal čím pokrájať slaninu, ktorú má tiež stále pri sebe), tak bitka je ten lepší prípad.
S menšími nehodami - rozbité poháre, taniere, stoličky a hlavy alebo aj zlomená ruka a vybitý zub, prichádza polnoc a nevesta sa teší, že sa konečne prezlečie. Odprevádzajú ju nevestine kamarátky a pripitý ženích. Zošúpe zo seba tú mučiareň, na ktorú sa tak tešila a snaží sa navliecť voľnejšie šaty a topánky. Šaty sú tak isto tesné a nohy opuchnuté, takže ide bosá s topánkami v rukách. Ženích zatiaľ grcá na záchode (v tom lepšom prípade), alebo si to rozdáva na záchode s nevestinou sesternicou (veď to zostáva v rodine).
Finále
Po dvoch hodinách, kým sa hostia ďalej ožierali, prichádzajú mladomanželia. Krája sa torta, ktorá sa vzápätí vyhadzuje, lebo je už pokazená. Načne sa druhá. Na piaty pokus dačo jedlé. Potom prichádza kapustnica, ktorá je v kombinácii s tortou smrtonosná. Hostia sa trúsia domov, mladý pár každého vyprevádza. Síce ženícha už dvaja podopierajú, ale novopečená manželka ho neomilostí. Musí vstať a vyprevádzať. O siedmej ráno konečne aj posledný ožran vypadne s výslužkou (zákusky nechce, radšej mení za fľašu domácej). Sála sa zatvára, upratovať sa bude až poobede. Mladomanželia prídu domov, mladý manžel sa zvalí na gauč a zaspí. Mladucha sa vyzlečie (konečne). Čo s načatou nocou? Veď má svadobnú noc! Manžel nejaví známky života, kamaráti, ktorí ho dovliekli domov, už odišli (do rici, mala na to myslieť skôr), tak si pohľadá svoj dávno nepoužívaný vibrátor.
Koniec
Ďalším možným scenárom je, že neveste od skackania do rytmu polkapopu a valčíkrocku odtečie plodová voda a do rána porodí svojmu manželovi syna.