Dakedy nás učili, že Veľká noc je sviatkom jari. O tom, že dakoho pred vyše dvoma tisícmi rokov ukrižovali, nebolo ani zmienky. A o tom už vôbec, že by mal odvahu vstať z mŕtvych a ešte pár týždňov rozdávať rozumy. Tak sme oslavovali Sviatok jari. Prečo práve polievaním dievčat, to nám nikto nevysvetlil.
Na rozdiel od zimného besnenia s názvom Sviatky pokoja sa týmto sviatkom nepriraďovala až taká vážnosť. Žiaden mystický nadprirodzený starý bradatý pán s rozkúskovanou osobnosťou, ktorého všade volajú ináč. Žiadne trblietanie na domoch, blikajúci stromček alebo obesený Mikuláš na balkóne. Maximálne zajace, ktoré serú čokoládové vajíčka a iné sladkosti. A tradícia polievania dievčat.
Poďme ale od začiatku. Vlastne sa stačí vrátiť k Valentínovi, lebo hneď, ako pominú dôvody na húfne nakupovanie červených srdiečok a ružových plyšáčikov pre miláčikov, tak sa v obchodoch objavia čokoládové vajíčka, zajace, kuriatka, kačky, barančeky a iné čudné tvary. Bez ohľadu na to, či je človek v meste alebo na dedine, tak si to kúpi. Najväčšie nakupovanie je ale tesne pred sviatkami. Nekupuje sa však všetko hlava-nehlava ako na Vianoce, len potraviny. Niekedy, keď sa zatvorili obchody na tri dni, bolo sa treba pripraviť. Ale dnes, keď ľudia môžu nonstop zabehnúť do hypersupermarketu, prípadne miestnej večierky, vedie toto nakupovanie len k obžerstvu.
Tesne pred Veľkou nocou je potrebné všetko poupratovať. Robí sa to aj pred príchodom Santa Ježiška, ale vtedy stačí v byte, lebo aj tak bude sneh a zakryje bordel na dvore. Ak nie je sneh, tak je aspoň skoro tma a keď pánbožko dá, tak aj hmla, a ak náhodou k nám niekto zablúdi, tak nezbadá ten bordel na dvore. Pred Veľkou nocou sa berie upratovanie vážne. Nielen v byte, ale aj na dvore. Minimálne presunúť bordel na miesto, kam sa zvedavé oči nedostanú. A treba umyť aj okná. Minimálne tie, ktoré sú do ulice. Ostatné aj tak nevidno a môžu byť umyté v časoch vrcholiacej nudy.
Keď je všetko upratané, tak sa ide na pečenie. Čím sa ale zašpiní minimálne kuchyňa, ale mne sa aj podarilo vykydnúť celý plech krémových zákuskov na koberec, takže možnosti sú neobmedzené. Okrem toho pri trinástich druhoch zákuskov to ani veľmi nechýbalo. A áno, na dedinách sa pečú na Veľkú noc koláčiky. A susedky, známi, rodina si ich potom medzi sebou vymieňajú, aby sme mali doma nekonečný výber. Po Veľkej noci síce máte nábeh na cukrovku, ale to je vykompenzované nábehom na žlčníkový záchvat od šunky, majonézového šalátu, rezňov, klobásy a iných slaných dobrôt.
Zo začiatku sme nevedeli, čo si počať s Veľkým piatkom. Bolo to niečo nové a predtým sme si museli odpracovať aj Veľkonočný pondelok v podobe komunistickej soboty, skrášľovaním okolia našej školy alebo obce. Keď sme dostali na Veľký piatok deň voľna, tak sme si večer urobili diskotéku. Pravdaže časť obyvateľstva (tá, ktorá za socíku mala pri sebe červenú knižku a dnes modlitebnú) s tým veľmi nesúhlasila a za odplatu nám vybila poistky. Dokonalé to bolo vtedy, keď sa podarilo odpojiť na celú noc celú dedinu. A tak niektorí na druhý deň nadávali, že sa pokazili veci v chladničke...
Ozajstné rošambo ale bol pondelok. Vyzbrojení najhnusnejšími vôňami, striekačkami, fľašou od okeny a inými zbraňami ťažkého kalibru (napríklad vedrom) sme sa vydali na lov nevinných dievčat, aby sa naším pričinením premenili na miss mokré tričko. Ranné kolo sme nechali pre deti, aby si mohli rýchlo zarobiť peniažky a bežať domov pozerať rozprávky a my sme sa na cestu vydali až po desiatej. Chodili sme v tlupách, aby sme posmeľovali jeden druhého. Do večera času dosť. O jedlo, pitie a zábavu bolo postarané. Niekto si cestou aj pospal.
Stratégia bola nasledovná - vojdeme, polejeme voňavkou, vypýtame sa na záchod, niekto sa vyčúra, ide si do kúpeľky umyť ruky, a my ostatní spolu s obeťou sa vrhneme do kúpeľne, postavíme ju do sprchy a dovolíme jej, aby si nastavila teplotu vody (s takým množstvom alkoholu v krvi sú pocity digitalizované veľmi nízkou vzorkovacou frekvenciou, so značným oneskorením a nechceli sme ju ani obariť, ani vyvolať zápal pľúc). Keďže naše triky baby už poznali, buď mali v kúpeľni pripravený pohár s vodou, ktorou nás poliali tiež, alebo nás poslali do latríny v záhrade. Vtedy prišiel na rad plán B – vytiahli sme babu a zbraňami ťažkého kalibru (rozumej vedro) sme ju spacifikovali. Potom sme sa spokojne usadili, najedli, popili, popili a zase pili. Po troch domoch (čiže troch hodinách) sme už boli naozaj nebezpeční (to sme si mysleli hlavne my). Pravdaže nebezpečný bol alkohol, ktorý nad nami vyhral. Najhoršie bolo domáce víno, ktoré v oblasti, kde nedozrieva hrozno, malo niesť označenie kvasený kyslý alkoholický nápoj s príchuťou hrozna a cukru alebo aspoň pracovný názov dunihlav domáci. Preto som vždy radšej prešiel na tvrdé z obchodu a mohol sa zabávať na svojich kolegoch, ktorí miešali biele, červené, ružové a hnedé víno (áno, aj také bolo).
Chodili sme pešo, keďže dedina nebola veľká, ale podaktorí frajeri mali aj autá. Ja som nemal. Pravdaže metóda drink and drive fungovala, lebo abstinencia je choroba, ktorú nechcel nikto chytiť. Okrem toho mali aspoň stabilné sedenie. Našťastie sa nikomu nič nestalo, len pár áut sme niekedy vyťahovali z priekopy.
Keď sa náhodou skôr minuli dievčatá ako chuť na alkohol, tak sa šlo doraziť do krčmy. Ak človek z dediny chytí zlatú rybku a môže mať tri želania, tak si najprv želá, aby sa voda v jazere premenila na vodku, potom, aby sa to nemiešalo, tak všetka voda na svete, a keď už všetko má, tak si ako tretie želanie vypýta ešte poldeci vodky k tomu, aby tá smradľavá ryba toľko neotravovala. Takže po zadara chlaste sa šlo na lastmanstanding. Nasledoval teleport a každý sa zobudil ráno (alebo poobede) vo vlastnej posteli. Horšie to bolo, keď bolo treba na druhý deň ísť do školy alebo práce. Často sa hlásil modrý pondelok aj na stredu.
Po týždni, keď sa partia znova stretla, sa rozoberali detaily (kto si čo pamätal) a snažili sme sa zrekonštruovať udalosti minulého týždňa (dedinský NCIS), pričom nám pomáhali aj očití svedkovia, rozumej celá dedina, ale hlavne rodičia dievčat, ktoré sme „poliali“.
