Už aj vám sa stalo, že váš počítač odmietol poslušnosť a akurát to bolo tri dni po záručnej lehote, alebo ste to boli akurát vy, čo ste stroj svojim neodborným zásahom v záujme zvýšenia výkonu poslali do večných lovíšť a tým záruka padla? Poprípade idete upgradovať starý stroj a premeníte ho na elektronický odpad. Veď je ľahké vymeniť ramku, človek len vyberie starú a dá tam novú. Teoreticky. Praktický výsledok je, že sú odpálené dve ramky (stará aj nová) a v celom dome cítiť smrad elektrického výboja, stojíte pred hŕbou šrotu a modlíte sa, aby aspoň základná doska vydržala. Pre technicky menej zdatných - keď vám dakto tvrdí, že počítač funguje na dym a keď ten dym unikne z počítača, tak sa pokazí, tak mu neverte.
Keď sa aj vám podarili podobné kúsky, tak kto vám pomohol? Ak to bol odborný servis, tak ste za to zaplatili možno hodnotu celého počítača. Ale väčšina má známeho, ktorý má známeho, ktorý pozná dakoho, kto má zlaté ruky a vie to opraviť. Dostanete aj telefónne číslo, zavoláte mu. Pre istotu si s vami hneď tyká a dohodnete sa na rande nad rozladeným počítačom v jeho svätyni - “dielni”. Na prvý pohľad je to čudák. Už to nie sú mladí chalani, ako pred 10-15 rokmi, keď sa skladali počítače z komponentov. Už má svoj vek, už mu začínajú rednúť vlasy aj zuby, kruhy pod očami od nevyspatia pri inštalácii zariadení, ktoré nechcú medzi sebou komunikovať. Alebo jednoducho dlho do noci pozeral porno. Už aj brucho mu narástlo, ale šatník má rovnaký. Nie tie isté veci, ale o dve-tri čísla väčšie, rozťahané tričko, v zime pulóver, široké kraťasy alebo nohavice, ktoré mu každú chvíľu idú padnúť od ťažkého obsahu vreciek, veď kto by napchal do vreciek tri-štyri mobily, dva-tri USB kľúče aj s jednou predlžovačkou, slúchadlá, dve balenia papierových vreckoviek (veď má alergiu), zväzok kľúčov, ktorým sa dá zabíjať, LED baterku a peňaženku, ktorú vie sotva zapnúť, lebo tam má šestnásť kariet, z ktorej je len jedna banková, ostatné sú samé zľavové alebo členské. Na nohách sandále s ponožkami - aby noha vetrala.
Zavedie vás do miestnosti s jednou stoličkou. Druhá je polámaná. Ponúkne vás miestom - odloží si veci z tej polámanej stoličky. Najprv, že si nesadnete, veď chyba je triviálna, treba vymeniť len dajakú súčiastku. On si zoberie na starosť váš stroj a vy sa obzriete okolo seba. Miestnosť by bola aj pomerne veľká, keby existoval centimeter štvorcový, ktorý by nebol obsadený. Miestnosti dominuje zapnutý počítač s obrovskou obrazovkou (24-26 palcov), kde má pustenú dajakú strašnú hudbu z internet rádia. Neviete sa rozhodnúť, či ide hardcore techno, darkwave alebo indie trance, poprípade zmes toho celého. Počítač má zásadne bez bočných stien, aby videl, že sa krútia všetky ventilátory. Má ich tam asi šesť a tými vykuruje miestnosť. Okrem tohto počítača je tam ďalších osem, ktoré mu zverili obete podobné vám. Sú len tak rozložené po miestnosti - na stole, na zemi, na polici. Po celej miestnosti má rozhádzané dvojlitrové fľaše od koly, poháre od kávy z automatu poprípade šesť hrnčekov so zaschnutým čajom a štyri s pripraveným, kde sa cely čas vymáča čaj a obsahom kofeínu pripomína intravenálnu kofeínovú injekciu.
Znaleckými pohybmi rozoberie váš stroj, kriticky prehodnotí situáciu, zopakuje Vám zásady zaobchádzania s informačnými technológiami (hlavne, keď mu zoberiete stroj na odvírenie, čo ste zašpinili pri prezeraní prasačiniek a neviete po sebe ani stopy zmazať, lebo stroj vytuhol ako štolverka, ale keď Vám ho oživil, tak na ploche sa objavili vaše najobľúbenejšie videjká s názvom Busty teen alebo Big mamas hole resp. Análny karneval s Rockom). Ak je situácia komplikovanejšia a nepomôže ani ôsmy reštart, tak začína s výmenou komponentov.
Medzitým vás oblieva studený pot, aj keď je miestnosť vykurovaná toľkými počítačmi. Už dávno neviete, ktorý komponent bol pôvodne váš. Má stále nové nápady, ktoré aj realizuje a vám sa ježia vlasy z toho, ako zaobchádza s vašim majetkom, ale už ste tam a čušíte, lebo keby ste náhodou pozbierali zbytky z vášho stroja, tak žiaden autorizovaný servis by to neposkladal. Medzitým si ešte v mukách obzeráte miestnosť. Toľko maličkostí na stole vy nevedel uložiť ani Dejvid Koparföld tak, aby nespadli z tej kopy. Je tam minimálne dvesto DVD diskov - asi dvadsať na špirále, ostatne voľne rozhodené po stole. Všetky jednej značky, žiaden disk nie je označený, čo tam je. Asi má ten chlap paranormálne schopnosti, že vie, čo na nich je. Ešte je tu pár starých odborných časopisov, ktoré slúžia ako tácka pre šálky a hrnčeky. O tom svedčia aj fľaky na nich. Aspoň dúfate, že to nie sú žiadne ľudské... no oné.
Už vás začína bolieť hlava, kým on si vyberá komponenty z kopy haraburdia, ktorého ani účel neviete a ani to, že dačo také dakedy bolo vo vašom počítači. Medzitým kecá, nadväzuje konverzáciu o najnovších výdobytkoch techniky, technológiách a fungovaní vesmíru (pravdaže podložené zaručenými informáciami z internetových stránok). Vy len prikyvujete, lebo chápete z toho maximálne význam izolovaných slov, ale dokopy to nedáva pre vás zmysel. Už by ste aj čúrať radi, ale počítač ešte stále v troskách, stratili ste už dávno kontakt s realitou a obraciate sa na všetkých svätých, aby vám pomohli v týchto mukách.
Akurát, keď si myslíte, že je už všetko stratené a vypýtate si od neho len harddisk, aby aspoň fotky detí zostali a sľubujete bohu slnka, že si kúpite nový počítač a budete zálohovať a viac vás nebudú priťahovať písmenka ako XXX, dačo zabzučí a blikne a spoznávate svoj počítač. Vysvetlí, v čom bola chyba, ale vy aj tak z toho rozumiete len spojky a predložky, vypýta si symbolickú odmenu, dá vám zopár rád, ktoré vzapätí zabudnete a idete na čerstvý vzduch. Pravdaže zálohovanie sa zase odkladá a ďalšia návšteva dedinského informatika sa koná za účelom záchrany dát.
