Čas predvianočný nie je len časom neurózy zo zháňania blbých darčekov, ktoré obdarovaný ani nechcel, vôbec nepotrebuje, alebo dostáva z nich priamo vyrážky, ale aj krásny čas zabíjania, krviprelievania a veľkej žranice spojenej s ožieraním poprípade aj záchvatmi žlčníka resp. psychiatrickými poruchami.
Na dedine ešte donedávna chovali svine skoro pri každom dome. Chudobný bol ten, čo mal len jednu. Predvianočný čas bol obdobím ich smrti a cele to malo svoj rituál.
Základ bol nájsť dobrého mäsiara. Keďže veškerá aktivita mäsiarov bola vtesnaná do troch týždňov, tak vôbec nájsť mäsiara bol problém a nie ešte dobrého. Po pár neúspešných pokusoch, ktoré končili buď ožratým mäsiarom alebo sladkými jaternicami, keď namiesto soli dal cukor alebo klobásami, ktoré namiesto sušenia sa začali kvasiť (škoda, že nás nenapadlo urobiť klobásovicu), sme sa rozhodli, že to vieme aj samy. Síce takto zabíjačky trvali ako každá dobrá svadba, číže minimálne tri dni, ale čo sme si vyrobili to sme aj zjedli.
Zabíjačka, to je rituál. Napríklad sviňa sa zabíja zásadne za tmy. Nikdy som nepochopil, prečo musím vstať o štvrtej v tej zime? Predtým ako dačo spravíme, ide prvé kolo tvrdého - najlepšie domáca slivovica. Spôsob zabitia je kapitola sama o sebe. Asi najefektívnejší spôsob je streliť klin do hlavy a keď ma dieru v hlave, tak ju podrezať. Dedinskí hrdinovia socialistickej práce však majú ešte húf nápadov, ako skoliť dvestokilové štvornohé zviera, čo ešte voľné priestranstvo v živote nevidelo. Tí, čo si mysleli, že posledný deň života mu ukážu dvor a potom ho jednoducho podrežú, naháňali to malé milé zvieratko aj v susedovej záhrade. Tí, čo pozorne čítali, iste im neuniklo, že je tma a v záhrade má málokto namontované reflektory.
Potom tu máme amatérskych strelcov, čo sa hrajú na Ramba. Stalo sa, že amatérsky strelec trafil sviňu do hlavy (z pár centimetrov to bolo ľahké), len nemyslel na to, že malorážka neprerazí hrubú lebečnú kosť a po odraze guľka zaparkovala v strelcovej nohe. A nakoniec tu máme amatérskeho psychiatra, ktorý si myslel, že vylieči sviňu z lásky k životu elektrošokmi. Nech mu je zem ľahká. Vlastne ešte nie je koniec. Naháňať sviňu so sekerou je tiež zábava. Hlavne, keď sa na to pozeráte z dostatočnej vzdialenosti.
Keď je zviera skolené, číže prehralo svoj súboj s ľudskou brutalitou a ma vyčapovanú krv, tak je tu čas na ďalšiu prestávku, počas ktorej unavení humanoidi idú na doplnenie alkoholu v krvi. Nie veľa, len kým je dačo vo fľaši. Po tomto ide nebohé zviera do solárka. Plameňom z plynového plameňometu sa epiluje na tvar a hmat hlavy bývalého predsedu parlamentu. Ak má farbu ako Ibrahim Maiga, tak sme to trošku prehnali. Intermezzo 1: padla ďalšia fľaša slivovice. Intermezzo 2: frajeri sa snažia zapáliť cigaretu plameňometom. Šikovnejší majú osmažené fúzy, mihalnice, obočie a vlasy. Ostatní sú na ošetrovni a dnes ich už neuvidíme. Ak majú štastie, tak možno budú ešte niekedy aj vidieť.
Keď sviňa prešla kozmetikou a pedikúrou, tak ju umyjeme a namiesto toho, aby sme ju uložili do rakvy, tak ju rozpolíme. Ďalšia adrenalinová akcia, lebo s dostatkom alkoholu v krvi sa oháňať sekerou a snažiť sa trafiť presne na danú kosť potrebuje naozaj dosť cviku a chlapi cvičia minimálne každý víkend v krčme. Ako medziprodukt v tejto fáze máme dve polky svine, oddelenú hlavu, ktorá sa varí, vnútornosti sa varia a banda, ktorá vstala o štvrtej a odvtedy len pila je strašné hladná a niektorí už aj spoločensky unavení. Tak sa vrhneme na raňajky – keďže ešte väčšina prašačín sa len varí alebo chladí, tak máme krv s ryžou alebo mozoček na vajíčku. Jehovisti praženicu. Po dôkladnom vymastení žalúdka padne ďalšia fľaša slivovice, pár pív a fliaš vína. Tí, ktorý sa ešte vládzu postaviť idú na ďalšie dejstvo.
V podstate teraz je to už ľahšie, zviera už nekladie žiaden odpor. Treba ho len rozobrať ako kúsky lega. Ak chcete vedieť, aká bola moja pracovná náplň, keď som bol malý – umýval som črevá. Detaily radšej nebudem opisovať, lebo by som dostal doživotný ban z tejto stránky a ešte by som mal aj zablokované IP, aby som nemohol čítať ani články. Ako som spomínal, už je to celé ľahké, rozkúskuje sa sviňa, homogénne časti sa dávajú na jednu kopu – sádlo, koža, mäso na klobásu, celky mäsa. Už sme v štádiu, keď by bolo poskladanie svine ťažšie ako pokračovať v krájaní. Pomaličky sa vracajú na bojisko tí, čo si dali oddych a iní idú na ich teplé miesta. Zranenia sú už zriedkavejšie a menej vážne – sem tam sa dakto poreže, ale zbadá to až vtedy, keď má krvavú ruku aj vtedy, keď si ju už umyl. Ťažšie je to však s manažovaním tých všetkých prác. Väčšinou to robí žena domáca – manažérka, ale videl som aj také, kde žena bola prvá, čo padla. V tom chaose, keď každý robí dačo iné a hlavne keď to vôbec nenadväzuje a niektorí majú príliš veľa času, tak padnú ďalšie fľaše slivovice, piva, vína a chlapi do postele. Tie typické zabíjačkové špeciality ako mäso plnené mäsom, črevá plnené vnútornosťami s ryžou a žalúdok plnený vnútornosťami sú hotové akurát, keď sa začína stmievať. V prípade ak je menej iluminovaných, tak sa podarí aj masť vytopiť, ak nie, tak nasledujúci deň.
Po takomto dlhom dni, keď ste celý čas na nohách a jedli ste len raz – od tých raňajok až doteraz v podobe rôznych ochutnávačiek, všetko máte mastné a cítite masť aj na svojej pokožke, tak večera vám už vôbec nechutí. Je vám zle a neviete či od jedla alebo od pitia (raz som urobil experiment, že som vôbec nepil a predsa mi bolo zle, takže ja viem, že je to jedno). Odpracete už len špinavý riad (zajtra s tým bude čo robiť) a idete sa osprchovať (aj tak to nepomôže, smrdíte ako doteraz) a šup do postele, veď na druhý deň vás ešte čaká veľa práce s tou nebohou sviňou. Nuž a v lepšom prípade nepresedíte celú noc na WC - lebo to zvykne človeka vyčerpať ešte viac, ako celý predchádzajúci deň.
