Ten suchý kašeľ bol šialený. Uprostred hrudníka ukrutná teplota, pripadalo mi to ako dvojtisícovka v černobyľskom reaktore, nemohol som pohnúť očami, zrejme preto, že už boli uvarené. Pľúca chrčali, pískali, takmer zúfalo kvílili.

Bohatstvo fascinuje každého. Ako chlapa nádherná ženská. Však si len predstavte, že stretnete taký výstavný kus. Kozy ako zo slávnych plagátov na podprsenku Wonderbra a zadoček taký, že pri pohľade naň vyzeráte ako trojročné decko, ktorému musí mama uviazať podbradník, aby nezaslintalo všetko okolo.

„Tak strašne ťa chcem, až sa mi rozväzujú šnúrky od topánok.“ To mám z jedného westernu a fuck  you som vynechala zámerne, aby som od čítania neodplašila puritánov. Muži sú lovci, na tom sa zhodneme.

Piatkový večer prišiel k popularite vďaka svojej  náhodnej polohe v pracovnom týždni a užíva si to. Ľudia hádžu fotky na fejsbuk alebo insta, ako bohovsky sa zabávajú, aby tým, čo sedia osamotení doma na riti, ešte viac prehlbovali smútok.

Ako decko som dostávala za čítanie kníh bitky. Teda, aby som bola presná, bolo to za útek z domu. Vždy som utiekla s knihou niekam preč, kde ma nik nemohol nájsť, trebárs som s ňou vyliezla na strom a čítala nikým nerušená.

Existuje spoľahlivá metóda, ako zistiť, či sa do vás žena naozaj zamilovala alebo chodíte so zlatokopkou nižšej cenovej skupiny, ktorej bude dobrá aj vaša garsónka po nebohej babke a zamilovanosť predstiera. Keď som sa o metóde dozvedela, otvorila som od prekvapenia hubu a ostalo mi to skoro do Vianoc. Všetko začalo nekonečne dlhým rozhovorom s bratom.

„Neverím mu. Včera bol hrať s kamošmi futbal. O desiatej končia, bus ide o štvrť, má pätnásť minút na sprchu, zastávka je pred halou. To sa dá stihnúť.“„A čo? Nestihol? LOL, chlapi ukecaní!

„Sú dve skupiny mužov – tí, čo močia počas sprchovania a tí, čo klamú. Do ktorej skupiny patríš?“  Takáto otázka padla na jednej žúrke a v súvislosti s miestom činu nebola ničím výnimočná. Takmer všetci prítomní chlapi priznali, že áno, robia to. Jeden to tak urputne zatĺkal, že by dostal do pomykova aj detektor lži.

Najradšej si spomínam na Vianoce u starých rodičov. Vybavím si mamu, ktorá čakala na otca rybára, či niečo uloví a okrem jedných Vianoc sme si kapra aj tak vždy museli kúpiť. Len raz sa mu kapra podarilo uloviť, aj to tak skákal od radosti na brehu Strážovského rybníka, že si zničil rybársky prút, takže nás to vyšlo drahšie ako v obchode.