„Neverím mu. Včera bol hrať s kamošmi futbal. O desiatej končia, bus ide o štvrť, má pätnásť minút na sprchu, zastávka je pred halou. To sa dá stihnúť.“
„A čo? Nestihol? LOL, chlapi ukecaní!“ 
„Stihol. Problém je inde.“
„Šofér busu pevná tricinka, airbagy nadštandard, sex ako hobby. Rozdali si to za jazdy a havarovali?“ 
„Skončili o trištvrte. Overené u kamošov. Bus ide aj o desiatej, ale on došiel tým o štvrť.“
„Kde je problém?“ 
„Polhodina na sprchu? Čudné, nie?“
„Asi sa sprchoval rýchlejšie ako obvykle a tak musel ostať pod sprchou dlhšie...“ 
„To si kámoška? Nerob si z toho srandu. Mám podozrenie.“
„Jani, daj vedieť, keď budeš mať naozaj niečo nové. Bežím na poradu.“
(WhatsApp rozhovor, vymazaný Janou po prečítaní)
1. časť
Sex stále v pravidelných intervaloch, žiadne neobvyklé prestávky. Usúdila, že muž sa dokope k očakávaným výkonom, aby nebol podozrivý. Chodí po byte a tvári sa, že všetko je v poriadku. Kontrola po vreckách neprináša žiadne výsledky, navyše už sa o nej aj dozvedel. Vyzeral dosť šokovaný, keď ju pristihol. Ani nemohla predstierať, že ide o kontrolnú fázu pred praním, lebo nedávno opraná bunda visela na vešiaku v predsieni ako víťazná zástava.
„Potrebuješ peniaze? Peňaženku mám ako vždy na kuchynskom stole,“ povedal.
„Nie, nepotrebujem, však v nej aj tak nič nemáš,“ odvrkla v zmätku a vtedy nahodil taký výraz tváre, ako keby mu na hlavu spadlo lešenie.
„Hľadám kľúče, či som ich náhodou omylom nestrčila do tvojej bundy,“ rýchle povedala. Mňa len tak ľahko nezneistíš, drahý.
„Však v pohode. Ozaj, zabalíš mi do roboty obed alebo pôjdem s kolegami?“
To vieš, zlato, že pôjdeš na obed! S novou kolegyňou by sa ti chcelo, čo?! S tou pipenkou s gelovými pazúrikmi, botoxíkom v papuľke, ktorú vyšpúlenú otrčí nad tanierom ako pavián riť. Najradšej by jej tou papuľou vytrela špinavý tanier. Jana mu starostlivo vysvetlí, že zas ostalo jedlo v chladničke a nemôže ho vyhadzovať, keď je vo svete toľko hladujúcich.
„Však dobre, kapustu a mäso sme zjedli. Ostali len knedle, čo sa s tým dá urobiť?“ čudoval sa muž.
„Knedle sú z podobného cesta ako aj buchty na pare. Takže knedľu nakrájam na hrubšie kúsky, polejem maslom, pridám pomletý mak a práškový cukor a budeš sa zalizovať až za uši,“ prisľúbila mu.
„Vo vnútri buchty býva lekvár. Mám to tak rád,“ pripomenul jej.
„Na každý kúsok pridám lyžičku lekváru. Veď je to jedno, či je to vo vnútri alebo vonku. Teda v tomto prípade...“ povedala a obaja sa zasmiali.
V práci zabalil jedlo z domu do igelitky a vyhodil do koša. Na obed šiel s kolegami do farmárskej tržnice na poriadny burger. Nová kolegyňa dala prednosť čínskym rezancom. Bola pekná, ale jeho nepriťahovala. Večer sa miloval s Janou.
2. časť
„Prečo si si zahesloval mobil?“
„Ako si na to prišla?“
„To je jedno. Zahesloval si ho, aby som ti v ňom nemohla kontrolovať správy?“
„Prečo by si mi mala kontrolovať správy?“
„Máš strach? Skrývaš predo mnou niečo? Ak nie, tak potom prečo si si zahesloval mobil?“
Kým sa žena správala sofistikovane ako stíhačka Suchoj, bolo to v suchu. Nebolo ju vidieť, civilné radary ju nezachytili, aj keď o jej existencii tušili. Keď sa s ním však začala hádať o jeho súkromí, všetko bolo v hajzli.
Neskôr mu ovoniavala mokré tričká z tenisu, či skutočne smrdia od potu. Odpovedala za neho na maily od známych, ktoré prišli do jeho mailovej pošty. V aute vykrikovala, keď zastavil pred prechodom, cez ktorý prechádzala mladučká blondínka. Pritom pár minút predtým šla cez iný prechod dôchodkyňa s vnučkou. Predošlú pochvalu vystriedal rozčúlený krik. Nezainteresovanému divákovi by bolo jasné, čo sa deje. Zainteresovanému mužovi to bolo jasné tiež.
...
„Neuveríš, ale konečne som našla dôkaz jeho nevery. Keď sa upokojím, napíšem ti, čo som našla.“
„Jani, nepreháňaš? Zdá sa mi, že hľadáš niečo, čo nie je...“
„Shit! Mám to pred sebou. Na papieriku v jeho peňaženke je názov košického hotela a pod ním načmárané: osem hodín večer, v bare.“
„Má služobku do Košíc?“
„Áno, ale hovorí, že sa mu tam nechce. Uhýba očami, keď sa ho spýtam, či tam naozaj musí ísť.“
„Tak to je naozaj podozrivé. Čo urobíš?“
„Tvárim sa, že idem do práce a potom sa zastavím u mamy, kde aj prenocujem. Mám však rezervovaný nocľah v Košiciach.“
„Takže ich pristihneš in flagranti. To bude ako vo filme. Rozídeš sa s ním?“
„Nechcem sa s ním rozísť.“
„Aha, tak dobre. Ale niečo predsa musíš urobiť.“
„Viem. Mešká mi to… Možno konečne čakáme bábätko. Pôjdem tam a vykričím mu do ksichtu, že je sviňa.“
„Urob si najprv baby test. A drž sa. Som s tebou.“
(WhatsApp rozhovor, vymazaný Janou po prečítaní)
3. časť
Cesta z Bratislavy do Košíc bola v zlom počasí únavná. O ôsmej si sadla do baru, v ktorom boli samí cudzí ľudia a tak to bolo ešte aj o hodinu.
Na hotelovej toalete si urobila baby test, potom ho starostlivo zabalila do vreckovky a strčila do kabelky. A rozplakala sa od šťastia.
Celú noc si predstavovala, ako sa jej narodí chlapec. Bude sa učiť od muža všetky tie chlapské hlúposti ako napríklad kopať do lopty chodidlom, kolenom, aj hlavou, prebrodiť sa riekou a chytiť v lese hada tak, aby neuštipol a postaviť si železnicu s vláčikom, lebo niet väčšej zábavy ako húkať spolu s rušňom.
Ešte predtým musí zistiť, ako sa muž dozvedel, že mu je na stope a zmenil miesto stretnutia so svojou milenkou. Nemalo zmysel obiehať všetky hotely v meste, bola fakt unavená. Najradšej by už bola doma.
…
„Zbalil sa a odišiel! Skoro všetko si vzal so sebou. Určite zdrhol s nejakou ženskou. Čo teraz? Pomooooooc!“
„Nenechal ti odkaz?“
„Nenechal. Volala som do jeho firmy. Má už druhý deň dovolenku a má ju ešte tri dni. Nevedia, kde ju trávi. Mysleli si, že so mnou.“
„On teda nebol na služobke, ale miesto toho sa doma zbalil a potom niekam utiekol?“
„Presne tak. Tá sviňa ma určite podvádzala. Hovorila som ti to, ale neverila si mi. Nik mi neveril. Ale ja ho budem hľadať a keď ho nájdem, odrežem mu gule a hodím ich psovi.“
„Ty máš psa?“
„Nemám. Ale nejakého si určite kúpim.“
(WhatsApp rozhovor, ktorý doteraz nebol vymazaný)
