Rubrika dailytrash patrí na DM medzi najobľúbenejšie, dôkazom čoho je napríklad fakt, že nám stále častejšie chodia tipy na tú najkvalitnejšiu slovenskú hudbu, ktorú máme my za úlohu zdrbať, aby ste sa na tom vy mohli hyenisticky zabávať. No a tip na nový hudobný (?) počin slovenskej herečko-speváčky Kornélie Pociskovej nám prišiel asi tak päťkrát (a mne samému asi trikrát), tak som si povedal, že na tom musí niečo byť a pozrel a vypočul som si to. Týmto chcem všetkým tipérom odkázať, že fuck you very much.

 

Takže tu máte recenziu. Musím vás však upozorniť, že bude veľmi povrchná, až insitná a z hľadiska konštruktívnej kritiky absolútne neprínosná, lebo som to videl a počul len jedenkrát. Ak by som si to totiž mal dobrovoľne pustiť ešte raz, tak to si radšej pôjdem kúpiť čistokrvné šteniatko Jack Russell teriéra, päť rokov sa oň budem starať, piplať ho, aby som ho potom utopil, uvaril a zjedol len tak bez chleba, iba poliate svojimi slzami. Takže asi také dobré to je. To len aby ste potom nefňukali v diskusii, že som vás nevaroval.

 

Pamätáte si na speváka menom Peter André? V dávnych časoch, niekedy medzi ordovikom a druhou polovicou deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď to „M" v MTV znamenalo Music, a nie Moron a vysielali tam fakt hudbu, mal jednu jedinú pesničku, ktorá sa volala Mysterious Girl. Išlo o také mierne retardované popové reggae, v ktorom Peter s Andrém veselo šantili na pláži, od pol pása vyzlečení ukazujúc svoje syntholom nafúknuté delťáky a prsné svaly. Určite si to pamätáte, dávali to asi štyrikrát denne spolu s Mr. President a Vengaboys. Vtedy mi to išlo strašne na nerv, lebo tam neboli ani polonahé ženy, na rozdiel od videoklipov od Mr. President a Vengaboys, takže som to vždy išiel prepnúť. A keď píšem že išiel, tak to myslím doslovne, lebo sme vtedy ešte nemali telku s diaľkovým ovládaním (áno, mal som ťažké detstvo, ale už je to za mnou). Teraz po vypočutí Mysterious Boy od Pociskovej sa mi tá Mysterious Girl zdá ako celkom fasa hudba. Ó-ou-ó-ou-óu, mysterious girl, I wanna get close to you... Hm, celkom dobré na tú dobu, ktovie prečo už Peter André nič odvtedy nenahral, ale asi ho živí Katie Price. No ale britské pseudocelebrity nechajme tak, poďme sa venovať našim vlastným.

 

Nelu Pociskovú poznáme najmä ako muzikálovú alebo aj seriálovú herečku z osemstošesťdesiatejštvrtej slovenskej seriálovej variácie na Rómea a Júliu – Búrlivé víno, v ktorom buď reve, alebo práve dorevala, alebo vyzerá, že sa ide rozrevať. A najnovšie chce preraziť aj v (fe)kalných vodách slovenskej popmusic, čo nebude mať ľahké, lebo konkurencia je veľká a cieľovka, tvorená majiteľkami darčekových poukážok na lekcie clip dancingu a fanatickými poslucháčmi Europy 2, relatívne obmedzená.

 

No ale aký je teda Mysterious Hnoy? Je poriadne mysteriózny, to vám teda poviem, ale poďme poporiadku. Videoklip zjavne financovalo isté obrie bratislavské fitnescentrum, čím sa dosť ušetrilo. Na druhej strane to umožnilo vytvoriť dramatický námet, ktorý spočíva v tom, že Nela sa ponáhľa na tanečnú skúšku, zrejme ako prípravu na úlohu v novom muzikáli od Ďurovčíka. To len predpokladám, lebo jednak spolu dlhý čas žili v konkubináte a dvojak je Ďurovčík zjavne jediný žijúci slovenský choreograf. No fakt, schválne si skúste vybaviť meno aspoň jedného ďalšieho. No vidíte. Neviem, či Ďurovčík láka na zlacnené hodvábne šále každého absolventa pred katedrou choreografie VŠMU do dodávky, kde ich ovalí lopatou a zakope v masovom hrobe v lesíku pri Malom Draždiaku, alebo sa ich zbavuje sofistikovanejším spôsobom a ani z videa sa to nedozvieme.

 

V každom prípade teda Nela uteká po schodoch do telocvične precvičovať padedéé, grand plié a créme bruleé, keď zistí, že je zamknuté. Ide sa teda spýtať, kto má kľúče a vbehne do posilky plnej polonahých chlapov* a pýta sa „Chlapi, boha, kto má kľúče? Musím ísť baletiť!", ale nikto ich nemá, ani nevedia, ktorý tajomný chlapec by ich mohol mať. Zúfalá Nela sa teda votrie do skúšobne k chlapskému baleťákovi a asi to dopadne dobre, lebo na konci klipu je choreografia. Navyše počas nej na Nelu strieka voda, ako keď v telocvični odborného učilišťa v Humennom počas prietrže mračien prdne strecha. Čo je veľmi seksi prvok, známy už od tej sci-fi komédie o ženskej, čo cez deň zvárala roxory v železiarňach a v noci robila go-go tanečnicu. Flashbang sa to tuším volalo. Aby to ale nebolo až príliš seksi, tak Nele obliekli jeden z najväčších ženských módnych hnusov, a síce kvalitne naložené hárem gate. Fuj.

 

*tento product placement u mňa dosť zlyhal, lebo do posilky, kde chlapi nenosia tričká, mažú sa stolovým olejom a ešte sa aj navzájom jemne podopierajú pri cvičení v sede s jednoručkami, by som nešiel ani keby to bola posledná posilka v galaxii, mal by som relaxpassy za stotisíc éčiek a musel ich minúť do konca roka. Fail.

 

 

Rozanalyzovať hudbu a text už ale je trochu ťažšie. Z melódie si pamätám iba úvodné tóny bicích, ktoré znejú ako midi zvonenie zo starého mobilu a chvíľu som sa tešil na poriadny electro-nuwave nárez, ako keď Gombitová v koženkovom kabáte v štúdiách na Kolibe spievala „mušura-mušura". No nedočkal som sa, lebo potom to zaniklo do niečoho, čo si už nepamätám.

 

Text je pre mňa tiež jedno veľké mystérium, lebo aj keď očividne obsahuje niektoré anglické frázy, väčšej časti vôbec nerozumiem, a to som doteraz nemal s angličtinou nejaké problémy. Upodozrievam tvorcov, že vypustili nejakú pracovnú verziu s nehotovým textom, lebo to znie trochu ako známy hit od El Chomba, prípadne taká tá muzikálna hatlanina, ktorú používa napríklad Peter Lipa, keď korepetuje, akože „sibab šuwej parapa-taba flej, ou jééé". Rozumel som akurát „mysterious boy", „baby" alebo „I wanna" a to je asi tak všetko. O zabudnutých kľúčoch nič, takže sa cítim oklamaný a podvedený ako dôchodca po podozrivo lacnom autobusovom zájazde, spojeným s chutným obedom. Vzhľadom na uvedené udeľujem iba dve od vody napučané parkety z desiatich.

 

P.S.: V pondelok som v auparku videl Rytmusa. Je dosť krpatý. Dosť ma to pobavilo, tak som sa musel podeliť.