Keď sa raz bude udeľovať Medené Stašákovo tupé ako cena za účasť v rubrike Dailytrash, slovenská speváčka Chris-Teena (za tento umelecký pseudonym si v prípade jeho cezhraničného použitia nárokujem jednu tretinu tantiém a 50% zľavu na IC Tatran) by si musela na s tým spojený galavečer zobrať tesco sieťovku, pretože sa vo vašej najobľúbenejšej rubrike objavuje tuším už tretíkrát. Jednoducho, ide o kvalitu, ktorá sa nemení a to je dobre, lebo ako povedal generál Shepherd v Call of duty Modern Warfare 2: „The more things change, the more they stay the same" a že to bola aká charizmatická postava. Až mi takmer bolo ľúto mu na konci hodiť dýku do oka.
A to sa mi podarilo premostenie, za aké by sa nemusel hanbiť ani dramaturg Telerána, lebo aj vy budete potrebovať dýku, ale do ucha. Pretože nový track od Kristíny je rovnako zlý ako jeho názov – Rozchodový reggaeton. Slovenskí populárni speváci v poslednej dobe zrejme obdržali newsletter s prieskumom Výskumného ústavu marketingového pri Univerzite Moniky Beňovej v Stupave, z ktorého vyplýva, že použitie názvu hudobného štýlu v titule skladby zvyšuje predaje o 2,36 percentuálnych bodov. Ale nechápem, prečo práve reggaeton, keďže jednak to počúvajú akurát tak obstarožné stokilové Nemky, keď idú na dovolenku na Barbados ožierať sa z bieleho rumu a potom si za stánkom so šnorchlami a plutvami nechať natrhnúť rodidlá od lokálnych gigolov, dvojak to reggaeton nie je a trojak sa to tam vôbec nehodí ani textovo. Ale k tomu sa ešte dostaneme, najprv si pozrime video, keďže oči máme pred ušami, takže vizuálne vnemy k nám dorazia skôr.
Čo sa týka videa, tak mám tri dobré správy – je to farebné, hýbe sa to a hrá tam Donutil. Neviem síce, čím ho donutili (haha, aký nepredvídateľný vtip, že?) a jeho štek je tam úplne od veci, no jeho hlas mám rád, takže je to ok. Možno by bolo lepšie, keby to celé naspieval on, ale to už by bolo asi drahšie. Inak je to asi o tom, že Kristína dala/dostala kopačky, tak sa ide rozbiť do Amstru. Čo nie je úplne zlý nápad, určite lepšie ako písať ufňukané neurčité facebookové statusy typu „Nie každý deň svieti slnko..." alebo v sebe objaviť hlboko ukryté umelecké sklony a začal na plátno patlať hnusné depresívne mazanice. Takže v intre klipu sadne Kristína do taxíka, ktorý z nejakého dôvodu vyzerá ako z NY, ale to je jedno a povie „Vezmete ma na Hlavní nádraží?" Nikdy som nechápal, prečo väčšina Slovákov po dvoch hodinách v Čechách začne mluvit a potom z toho vznikajú skomoleniny ako toto alebo „promiňte pane, kde je tady nejbližší křečma", ale tak nie som na tomto svete, aby som chápal, ale mukloval, konzumoval a platil dane.
Kristína teda ide do Amstru vlakom, kde robí to, čo každý, kto ide do Amstru, teda premáva sa po dlažbe na bicykli, fotí si veterné mlyny, pľuje do kanálov a húli trávu. Keďže ale slečna Peláková je mladé nevinné dievča z východného Slovenska, odchované len na koniferke s vineou, po pár práskoch Bielej vdovy alebo Bubblegumu sa jej stane to, čo sa stane väčšine prvohuličov, a síce preberie sa bosá na ulici v daždi a nepamätá si, kde je a kde si nechala kabelku, kľúče, dôstojnosť a ajfoun. Osobne oceňujem tento výchovný apel o škodlivosti a nebezpečnosti konzumácie psychotropných látok. Teda buď to, alebo sú dažďom premočené speváčky nový trend v slovpope, viď. prípad Pocisková. To je asi celé plus sú tam ešte dosť dlhé titulky, ktoré sa hýbu zdola hore, normálne že jak vo filme a počas nich znie hudobný podmaz inštrumentálne, t.j. bez Kristíny. Aha, čo sa hudby týka, nemám k tomu veľmi čo napísať, keďže je to jedna rovnaká slučka zhotovená z 5-sekundového samplu niečoho, čo znie trochu ako lambada.
Totiž Kristínin vizuál a audiál nie je to hlavné, čo ju vždy katapultuje z šedej zóny slovpopu priamo do predných reflektorov rozbehnutého dailytrashu, lež sú to najmä texty Kamila Peteraja. Ten sa medzičasom stal jej dvorným textárom a títo dvaja sa k sebe hodia ako pľúcka na smotane zo školskej jedálne a knedľa ohriata v mikrovlnke. Ako sme si už aj onehdá písali, nejaký neprajník kedysi rozšíril o Peterajovi škaredú klebetu, že je dobrý textár a odvtedy sa to s ním vezie. A každou Kristíninou pesničkou sa snaží túto skrivodlivosť napraviť. Mne je to sympatické, lebo aj o mne sa všeličo hovorí, napríklad že som sarkastické prasa, a pritom veľa ľudí by s tým nesúhlasilo, ako moja mama a ešte... hm... ten týpek, čo mi chcel predať výhodné investičné životné poistenie. V tejto snahe preto rád pomôžem odhalením, že Peteraj vymyslel text za pár minút, napríklad počas rannej stolice a inšpiroval sa z väčšej časti čítaním reklamných letákov. No nesmejte sa, to akože fakt:
(Zabúdam na teba ,odteraz bez teba)
V čiernych lodičkách po meste sa túlam
V čiernych lodičkách len ja a dážď
V čiernych lodičkách svoj život skúmam
Som ti vzdialená môj stop už mášUž nechcem byť už nechcem byť
Nikdy ako predtým
Sa vyzúvam bosá kráčam tmouZnie znie znie mi môj ročný reggaeton
Mala by som plakať chce sa mi však smiať
Dážď dážď dážď znie môj nočný reggaeton
S topánkami v rukách sa mi chce tancovaťRozchodový reggaeton
Je celkom jasné, že Peterajovci dostali do schránky nový leták z Danei alebo Deichmanna s ponukou zlacnených čiernych lodičiek. Ako poznáme kvalitu obuvi z tejto cenovej kategórie, tak vodeodolnosť nebude práve najvyššia, takže počas dažďa je fakt lepšie si lodičky zobrať do ruky. „Ročný reggaeton" bude asi odkaz na ponuku peňažného ústavu na výhodný ročný vklad, alebo naopak úver z nebankovky so super nízkou ročnou percentuálnou mierou nákladov. No a nedávno sa bežal Košický maratón (a rôzne iné), takže toho boli plné noviny, z čoho vznikol reggaeton. Aj keď ma mrzí, že to textársky Kamil trochu nerozvinul, je plno slov, ktoré sa rýmujú, napríklad betón, plafón alebo Megatron. Čo už, nakoniec ešte letáčik zo siete lekární na zvýhodnenú jesennú ponuku homeopatických placebo antidepresív („mala by som plakať, chce sa mi však smiať") a hotovo – nový hit je na svete. Udeľujem tri rozvodové pendepony z desiatich a prajem pekne strávený Sviatok mŕtvych, Bratislavčanom čo najmenej ucpanú dé jednotku a originál Bratislavčanom príjemný víkend vo vyľudnenom meste.
