Sú dva typy ľudí. Teda asi ich je aj viac typov, ale na účely tohto článku rozoznávame iba dva. Jeden typ je spokojný sám so sebou, s tým čo má a čo dokázal a rozhodol sa, že viac už mu snáď ani netreba. A potom druhý typ, ktorý má potrebu neustále sa prekonávať. Keby som bol zdegenerovaný office newspeakom, asi by som ten typ nazval háj ečíver, čo jednak nie som a dvojak je to úplne nepodstatné. Čo podstatné je, že niektoré bodno-sečné zbrane majú dvojité ostrie, a preto sa dá napredovať vo sfére pozitívnej, ale aj negatívnej. Napríklad taký Rytmus. Už si človek povie, že ďalší level imbecility sa už dosiahnuť nedá a on na nás vybalí love song pre Rolincovú. A zo žien povedzme taká Kristína. Tá speváčka. Po tom, čo sme ju videli poskakovať obalenú plastikovým viničom na lacné eurodisko bíty a spievať text o flóre na strednom Slovensku, sme si mysleli, že toto sa len tak neprekoná, no prišlo halucinogénmi napustené Jabĺčko. No a teraz tu máme feministický protest song s názvom Viem lebo viem.
Video
Keď sa spýtate hocijakého fanúšika českých filmov (tých novších), prečo sa im tie melancholické jalové depresy páčia, najčastejšou odpoveďou bude asi niečo ako „Ja neviééém, sú také pohodové“. Hej, pohodové možno sú, ale pritom úplne o hovne. A videoklip k VLV je na tom podobne. Dva páriky sa vezú v Mustangu kabrio a vyzerajú byť nahulení až po končeky vlasov (a to Kika ich má dosť dlhé), lebo jednak týpek to šoféruje ako dve sekundy pred mikrospánkom a dvojak sa veľmi dementne usmievajú. Aj keď môžem sa mýliť a jazda v aute bez strechy je taký povznášajúci zážitok, že sa človeku chce smiať a vystrkovať paprče tam, kam by mu to na normálnom aute strecha nedovolila. No a to si to teda tak valia, až musia zastaviť, lebo ten druhý párik si ide zašukať niekam do sena (alebo sa vysrať do kukurice, to nevieme) a Kristínu začne baliť chalan s účesom ako Johnny Bravo. Alebo Justin Bieber. Ktorí majú inak rovnaké iniciály, to je snáď ešte viac fascinujúce ako americké prezidentské voľby. No anyway, Kristínu aj tak nezbalí, lebo... to si napíšeme nižšie.
V druhej polovici videa vymení osadenstvo THC za éčko a všetci si urobia improvizovanú párty na zavretej T-com pláži, kde nejde ani elektrina. No a to je celé, čiže aby som to zhrnul, jazdí sa tam autom, potáca po poli a potom lascívne tancuje potme a bez hudby. Prekvapivé preto je, že na konci sa autori zase rozhodli dať asi polminútové titulky, takže pri pozornom sledovaní, kto všetko sa podieľal na tomto veľdiele, sa nám môže podariť zistiť snáď aj kto kupoval bagety na pumpe cestou zo Železnej na nábrežie a kto leštil puklice na Mustangovi. Alebo že text robil už zase Peteraj, čím plynule a s gráciou moderátora audiotextovej súťaže premosťujeme k...
Text
Je zjavné, že Kamilovi Peterajovi jeho status žiadaného a osvedčeného textára už pekne lezie na nervy, alebo má dávno pretočený kreatívny tachometer. No šak kukajte:
Nelieč ma láskou, čo býva zlá ,
zo všetkých smútkov som vyliečená.
Čítam ťa presne,
Si chvíľkový,
Chceš iba zopár chvíľ medových.Viem lebo viem, ohh ohh.
Čo nie je vážne, býva len hra ,
ja z takých lások som vyliečená.
Všetko je jasné,
si chvíľkový,
môj nočný motýľ ,
čo svoj let má.Viem lebo viem, ohh ohh
Nebo je modré,
čisté ho mám,
srdce ti len tak nepožičiam...ohh , parararara...
Teda nič v zlom, ale na mieste Peteraja by som sa každý večer pozrel pod posteľ, či tam nie je zmŕtvychvstanuvší Válek a nechce ho zaškrtiť stuhou od plakety štátnej ceny Klementa Gottwalda. Podľa mňa keby sme náhodne vymenili hociktoré slová v texte, nikto by nezistil rozdiel. Veď si to vyskúšajme s prvou slohou:
Zo všetkých smútkov, čo býva zlá
Čítam ťa zopár, nelieč ma
Medových chvíľ láskou
Kozy
Si chvíľkový, som vyliečená
Chceš iba presne, ohh
Tak vidíte, podľa mňa to je rovnako dobré/zlé, ale dovolím si tvrdiť, že oveľa rytmickejšie a tuším sa to aj viac rýmuje. Navyše som tam veľmi elegantne a nevtieravo vložil motív ženského poprsia a dosiahol tak efekt zmyselnosti a erotična.
Rozborom umeleckého textu zisťujeme, že ide o klasický mindžung na chlapské plemä ako také, lebo my chlapi by sme len namotávali, kaleráby tlačili a súložili, a to Kristína dobre vie. A prečo to vie? Lebo! Na jednej strane oceňujem toto trefné zhodnotenie typickej ženskej argumentácie, na strane druhej celkom nechápem, že keď to všetko Kika vie, prečo sa necháva od J.B.-ho voziť na aute, obchytkávať a iné pestvá stvárať. A potom keď J.B. chce svoju zaslúženú odmenu, alebo aspoň telefónne číslo, ukáže mu zdvihnutý prostredník. Prečo? Lebo! Alebo ešte lepšie, povie niečo ako „Ale to by sa môjmu priateľovi asi nepáčilo“. No akože fasa. A pritom chlap je vždy ten povrchný hajzel, nechápem. Veď baby, buďte trochu dámy, kurvafix, majte nejaké niveau a možno sa na vás nebudú lepiť takíto lacní trúdi. A čo som to chcel? Jáj, že aj hudbu to má.
Aj hudbu to má
Bohužiaľ. Teda najprv je to klasika, ako keď vám spadne konzerva s troma dancepopovými samplami zo schodov, no asi po minúte sa tam ozve niečo, čo silno pripomína fúkaciu harmoniku. Ak majú štyria jazdci apokalypsy svoje obľúbené hudobné nástroje, tak sú to asi tieto: xylofón, heligónka, panova flauta a fúkacia harmonika. Akurát sa neviem rozhodnúť, či sa orálna harmonika hodí skôr moru, alebo hladu.
Každopádne, sú podľa mňa iba dve hudobné situácie, kedy je túto obludnosť možné použiť, a to:
- Ak ste autor soundtracku k väzenskej dráme z obdobia veľkej hospodárskej krízy a máte hudbou podčiarknuť scénu, kde väzni v prepotených oranžových overaloch pozdĺž cesty v texaskej púšti krompáčom rozbíjajú skaly na menšie a tie zase na menšie a vzduch sa chveje a po ceste sa kotúľa vysušený trs jalovca.
- Ak ste 80-ročný černoch s menom napríklad Old Toothless Jenkins, vyzeráte ako sušená slivka, bývate v Louisiane v starobinci, lebo vám banka zobrala krokodíliu farmu, dom, pick-up, všetok nábytok, okrem jedného hojdacieho kresla a nechali vám len gitaru s troma strunami a tento hudobný nástroj, ktorý ste si prezieravo skryli do ponožky a teraz na verande spievate blues, o tom, ako vám banka zobrala krokodíliu farmu, dom, pick-up, všetok nábytok, okrem jedného hojdacieho kresla a tejto gitary a harmoniky.
Ešte si ale nevytierame vatovým tampónom krv z uší, lebo nejaká prokreatívna diskobukvica, ktorá to produkovala, si povedala, že „božinku, šak to neni vóbec tanečné!“, preto v polovici sa to láme na niečo, čo zvukovo pripomína sexuálnu interkurziu medzi La Isla Bonitou, Lambadou, Senzusom a dabingovou herečkou lesbického porna. A myslím, že ani do toho porna by to ako hudobný podmaz nechceli. Preto udeľujem iba dve pod kozami zviazané flanelky z desiatich. A z nich jednu len preto, lebo Kika má veľmi rozkošné jamky na lícach, na ktoré mám tak trochu fetiš.
