Som človek, ktorý berie kritiku ako prostriedok na zlepšenie, a preto musím dať za pravdu niektorým vašim reakciám na kvalitu článku. Myslím že Mikro bol jeden z ľudí, ktorý to napísal. ÁNO, bola to odfláknutá robota z mojej strany. Preto sa teraz budem snažiť napísať o tých začiatkoch viac.
O kamarátoch z krčmy a ich radách som písal, ale rozhodnutie ísť do podnikania som urobil sám a tá ozajstná realita nastala už pri tvorbe plánu, timingu (ako to s obľubou hovoria ménejžeri) a cenotvorby. Alebo ako je zaužívané u tých fakt najlepších (všadeboliavšetkovideavšetkozažili), stratégie, taktiky, P&L, cashflow, EBITDA, EBIT a Zisk. Polovicu z nich som hneď zahodil za hlavu, veď mal som na to pádne dôvody. Jedným z nich bolo to, že nemám nad sebou šéfa, nemám ani akcionárov a chvalabohu o členoch dozornej rady ani nechyrovať, a tým pádom neexistuje ani banka alebo bankové konzorcium, ktoré by to mohli celé ovplyvňovať. Tí, ktorí pracovali vo veľkých firmách na vysokých postoch vedia, o čom píšem a hovorím. Druhým dôvodom bol fakt, že stratégiu - moju vlastnú stratégiu - som mal v hlave. Mal som vytvorenú a graficky spracovanú značku, základnú marketingovo-obchodnú stratégiu a časový plán, výrobné zdroje a ušetrené prachy na rozbeh firmy. Na začiatok super! Ale ako hovorí jeden moj kamarát: „Život je kurva režisér.“
Registrácia značky THIBAUD GAUDIN. Len v krátkosti spomeniem a písal som o tom, že to bol predposledný veľmajster templárskeho rádu, historicky reálna osoba, tak ako samotný rád Templárov. Keďže sa trochu vyznám v procese registrovania značiek, napísal som jednému môjmu známemu v patentovom úrade krátke zadanie: potrebujem zaregistrovať kombinovanú OZ – THIBAUD GAUDIN, teritórium EU, USA, CAN, RUS, urobte prosím rešerš dostupnosti a pošlite predpokladané náklady na registráciu. Predpokladám, že by to nemal byť problém zaregistrovať. Po týždni mi volá naspäť a hovorí mi:
- „No nazdar, tak sme to preskúmali a moc ťa nepoteším. V Rusku to predávať nemôžeš, lebo to pripomína fašistický kríž a žiadny ruský gospodin ti na to štempel nedá, iba ak by oslovil cára Vladimíra.“
- „Na svete je veľa novodobých spolkov Templárov pod inými názvami, preto neodporúčam používať v logu templársky kríž, aby ťa niekto nenapadol a nikdy nevieš, s kým budeš mať dočinenia.“
- „No a Kanaďania majú osobitné sadzby za registráciu značiek, takže len za Kanadu zaplatíš viac jako za celú EU.“
- „...a vždy sa pýtaš na radu, tak ti hovorím, zmeň značku.“
Tak a po tomto rozhovore som zložil telefón a predstavil som si, ako by som nasral Rusov, keby som im to tam pustil, ako po mne ide nejaká tajná templárska organizácia, ktorej chcem znesvätiť symbol a sám som sa strašne nasral na Kanaďanov, pretože majú inú taxu ako bežný civilizovaný svet (neskôr som pochopil, že sú ďaleko pred nami).
Neostávalo nič iné, ako reálne zhodnotiť situáciu. Rýchla analýza bola takáto: Rusko a fašistický kríž je reálny fakt a sám viem, že druhá svetová tam dodnes rezonuje. Rusko nemusím registrovať. Kanaďanom nezaplatím ani cihlu ani cent a pokiaľ ma nejaká tajná organizácia bude chcieť zlikvidovať za používanie Templárskeho kríža v logu, asi to bude môj osud. Takže v skratke: Rusko nemám, Kanadu nemám, ale stále mám na mysli, aký ma asi čaká osud. A ak náhodou... tak nech mi aspoň nič nevypália na tele.
Po týchto úpravách som zavolal do patentovej kancelárie a dal značku THIBAUD GAUDIN zaregistrovať.
Zakladanie s.r.o.-čky nie je v podstate na Slovensku žiadny problém, ale nie je sročka ako sročka. Z vlastnej skúsenosti viem, že je lepšie kúpiť firmu s DPH, aj keď to má aj pár negatív, ale z hľadiska rýchleho obchodu viac pozitív. Ja som si povedal, že založím firmu od zera, s novým názvom a s novou energiou. Predpokladal som, že niekto nebude chcieť so mnou obchodovať, keď nebudem platca DPH, ale pokiaľ to nebude kritické, dotiahnem to na požadovaný obrat pre automatickú DPH-áčku a bude vybavené. Pokiaľ nie, stanem sa dobrovoľným platcom. Omyl. Omyl nie v tom, že väčšina nechce obchodovať s firmou, ktorá nie je platcom DPH. Omyl v tom, že naša vlasť a daňováci vám umožnia bez problémov stať sa DOBROVOĽNÝM platcom tej magickej dane. Hneď vás podľa schémy a predsudkov zaradia do kategórie špekulant a dphčkár. V tejto situácii som sa vážne nasral, bol som sklamaný a vlastne som si uvedomil, kde to žijem. Asi som mal založiť schránkovú firmu, ale to by som musel patriť do inej kasty (čo nikdy nebudem). Vtedy som si uvedomil, ako funguje systém tejto našej republiky. Naše rodné čísla sú v pravom slova zmysle daňové čísla. Máme v podstate zdanenú každú našu činnosť, v zime dokonca aj spánok, pretože cena kúrenia je tiež s DPH. Systém fungovania sveta sa za tisícročia nezmenil, menia sa len kulisy. A naša vlasť a hlavne vláda má prvoradú úlohu, urobiť ten systém takým, aby ľudia nikomu a ničomu neverili, boli rezignovaní a vystrašení a poctivo platili všetky dane, ktoré sa vymyslia.
Ostal mi e-shop a samozrejme komis. Komisionálny predaj má svoje čaro. Samozrejme pokiaľ to ceny produktov a hlavne marže dovolia. Len tá DPH v komise skončí na predajcovi, čiže na firme, ktorá do komisu tovar dáva, takže predávam skoro bez zisku. Druhá vec je platobná morálka v komisionálnom predaji. Nebudem ani písať. Hrozná.
No ale nakoniec sme dali dokopy aj produkty a produktové rady. Nie všetko ale vyšlo podľa mojich predstáv. Design tašiek a opaskov sa myslím celkom podaril, dokonca aj parfém, resp. parfémy. Do ponuky sme dali iba jeden, pretože flakón sme naplánovali tak, že najprv prejde pieskovaním na čierno, potom sa navlečie do koženého púzdra a nakoniec do embosovanej krabičky. Ručná tvrdá práca a malé objemy. Ekonomická sepuka. Ale vonia dobre. Zatiaľ najväčší fuckup boli plášte. Paradoxne s tými sme sa najviac designovo a kvalitatívne hrali. Materiál bol super, gombíky sme dali robiť dokonca z ruténia. Človek, ktorý nám robil formu a odlieval prvých tristo kusov si robil strašnú strandu. Vraj tých 18 gombíkov na plášti bude stáť viac ako ako jeho kilečko deluxe (Škoda 100 deluxe). Ale keď sme začali plášte predávať, hneď sme zistili, že jednému sú krátke rukávy, inému su naopak rukávy dlhé. Stavba a umiestnenie kľúčnych kostí je u každého iné, niekto má hrudník do V a niekto do A, a tak sme to stopli. Keby niekto chcel plášť s ruténiovými gombíkmi, nech dá vedieť, asi 8 kusov nám ostalo na sklade. Urobíme nejaký deal.
Ale najlepšia situácia sa stala v roku 2014. Keď navštívite našu stránku, máme tam sekciu shop design. Jedná sa o to, že keď zariaďujeme nejakú kamennú predajňu, dodáme do nej stojan na opasky, truhlicu a nejaké rekvizity, pre odborníkov POS a POP materiál. Jednou z častí sú meče so sloganom na čepeli YOU ARE WHAT YOU THINK. V uvedenom roku som viezol tieto meče na gravírovanie do Poľska a pri Lodži ma zastavili policajti. V Poľsku platí zákon, že meč patrí do kategórie BIALA BROŇ (u nás asi niečo ako studená zbraň) a preto je zakázaná. No a ja v kufri 15 mečov. Policajt prichádza a po skontrolovaní dokladov a zistení, že nie som poliak, mi prikazuje otvoriť kufor. Tak otváram kufor. Po otvorení kufra uvidel obsah, dal si dole čiapku so slovami: „Kurwa mač“, a začal volať na kolegu, že toto musí vidieť. Tak som strávil hodinu výsluchom na stanici, že som úbohý kreatívny podnikateľ zo Slovenska a bol som si len nožíky dať gravírovať u nich v krajine. Keď uvideli web a porozprával som im story, tak ma pustili.
Nie všetko sa nám ale podarilo tak, ako sme si predstavovali. Povedal by som, že vačšina sa nám nepodarila. Napríklad rukavice, ktoré máme ako sekciu na webe, sme mali v príprave, urobené modely, design, všetko pripravované na spustenie. Bohužiaľ niekedy zasiahne vyššia moc a všetko zmení. Verím že rukavice čoskoro budeme mať v ponuke.
Našlo by sa ešte množstvo veselých aj veselších zážitkov, to je proste život. K nemu patria dobré aj zlé situácie, vždy je ale podstatné to, ako sa k nim postavíme. Keď som hľadal slogan ku značke, jedným z favoritov bol tento: „Zbabelec nikdy nevyhrá, a víťaz sa nikdy nevzdá.“ Nakoniec sme vybrali iný, ale tento stojí tiež za zamyslenie.
Po prečítaní Vašich príspevkov do diskusie som narazil aj na otázku, či sa nám teda darí, alebo nedarí. Ako šéf vlastnej firmy konštatujem, že ani v jednom roku sme nesplnili plán a stále sme v strate (a platíme daň zo straty 480,- €). Takže by som sám seba mal vyhodiť. Ale takisto viem, že je to z roka na rok lepšie a optimistickejšie. Stále mám pocit, že som nenašiel ten správny článok do skladačky. Keď ho objavím, bude to ešte lepšie. Možno ho mám pred nosom...
Martin Mateáš
Gaudin Monk s.r.o
