Nebožka matka opovrhovala všetkým brakom v poctivom kulinárskom remesle (pod pojmom brak v uvedenej oblasti rozumej všetko, čo sa tvárilo, že to bolo urobené náročne a pritom to bolo urobené len tak spakruky) a dávala to patrične najavo.

Neviem presne definovať, čo je umenie a čo sú už sračky, ale umenie mi pripomína kúpanie v jazere. Keď do neho vojdem, cítim jazero na celom tele. Zroluje mi kožu do zimomriavok, krv nevie, kam skôr skočiť. Cítim, ako sa mi tlačí do mechanickej pumpy uprostred hrude takou rýchlosťou, že tá ledva stíha.Jazerá milujem, ale radosť z nich mi vedia pokaziť práve hovná.

Spoznáte dobré roky, keď ich prežívate, alebo na ne čakáte, pokiaľ nedostanete raka a neuvedomíte si, že dobré roky sú už preč? Možno vás tiež prepadol taký čudný pocit, že vám život prekĺzol pomedzi prsty. Ako keby ste svoju budúcnosť mali neustále za chrbtom… Time is a flat circle.Tak sa mi to stalo.

Stand-up komik Samo Trnka sa rád chváli, že je akvarista a vždy, keď o tom hovorí, všetci sa smejú… Ja o to úprimnejšie, lebo môjho muža zdrapla kríza stredného veku silou zbrane stredného doletu a tak mám doma tiež akvaristu.

S  mesiacom máj sa mi ako citovo inertnej žene najviac spájajú huby májovky, správnejšie čírovnice májové a pri spomienke na to, ako som na mayovkách vyrastala, som sa logicky dostala k Indiánom.

„Pozri sa na tú oblohu,“ povedal mi raz jeden chalan. Zaklonila som hlavu a v očiach som mala nebo plné hviezd. Pošepkala som, že ich vidím.„To som rád. Toľko leteckých koridorov,“ vzdychol.

Aj vy si myslíte, že nádej zomiera posledná, čiže až po tom, čo vám to tu odpískali prefajčené pľúca alebo podobná lotrovina v tele? V skutočnosti však zdochne často oveľa skôr. Človek je ale tvor zadubený a nepripustí si to a dokonca ani v prípadoch, keď nejde o život, ale len o stratu citov, peňazí a času...

V našom paneláku sa mení väčšina susedov rýchlejšie než žiarovky vo výťahu, takže pre mňa nemá zmysel zoznamovať sa s nimi. Náhodou sa zblížime a za pár mesiacov budem ja mávať  sťahováku a citová trauma so mnou, už len to mi chýba! Raz sa to však zvrtlo.

Vianočne naladená som sedela na dvojke v trolejbuse a dohadovala sa s kámoškami cez mobil, pri ktorom stánku sa stretneme. Niekto si ku mne prisadol. Predstava kopy praženej cibule na mäse a medoviny ma dostávala do tranzu a preto som až po chvíli zaregistrovala, že je to muž. Ruka pohodená voľne vedľa jeho stehna sa nechtiac dotkla vianočne naladenej nôžky.